SASUKEHO CHYBA časť 6 - Prekvapenie

Naruto sa prechádzal po večernej Konohe a rozmýšľal. Rozmýšľal, prečo Sasuke vtedy prišiel. Čo ho k tomu viedlo a či vôbec tuší, že Sakura čaká jeho dieťa. Myslel na Sakurine zelené oči, ktoré mu nedali spávať, a jej mäkké teplé telo vedľa svojho... Myslel na Sakuru v svojom náručí...
Odkedy sa vzali prešlo už veľa času a Sakura bola v deviatom mesiaci tehotenstva...
Každú chvíľu mohla začať rodiť a Naruto ju nechcel nechať samú, ale Sakura ho vyhnala von, lebo tvrdila, že jeho nervozita tiež vplýva na zdravie toho malého... Bola taká rozkošná keď sa hnevala...

Ani si nevšimol, že zašiel do stredu mesta, kde stálo pár barov a pohostinstiev.
Odrazu sa z jedného vyrútil Lee a za ním Shikamaru. Lee mal už riadne ... hm bol už riadne spoločensky unavený ... a preto sa od toľkej unavenosti tackal zo strany na stranu...
Shikamaru vyzeral ešte dosť v pohode a keď obaja zbadali Naruta s hlasným výkrikom sa mu pobrali oproti.

„ Naluto hehe, čo tu lo-robíš?“, opýtal sa s námahou Lee a oprel sa o Narutovo plece, pričom nahodil výraz... ? Zožral som všetku múdrosť sveta a akýkoľvek problém máš ja ho vyriešim...
„ Ále len sa tak prechádzam a rozmýšľam...“ odvetil a chcel pokračovať v ceste, ale Lee ho stále držal za plece. Keďže opitý človek vraví vždy priamo a pravdu, tak to bolo aj v Leeho prípade...
„ Naruto... mal by si byť doma a tešiť sa so svojej mladej ženy a nie sa tu flákať ty hlupák jeden...“

Shikamaru zbadal, že Naruta táto informácia vylezená z opitého priateľa zaskočila a preto bol pripravený zasiahnuť, ak by Lee pokračoval... a samozrejme pokračoval...
„ Keď si jej vedel urobiť decko skôr ako ste sa vzali, tak ju teraz pekne krásne stráž... lebo ťa prisambohu zabijem Naruto...
Avšak skôr ako sa Lee stihol zahnať svojou agresívnou, opileckou pravačkou, Shikamaru ho spútal svojim Kage Kubi Shibari no jutsu a uväznil Leeho tieňom.

V Narutovi to tiež vrelo... akoby on mohol za to, že ten prekliaty Sasuke nezdržal svoje chúťky na uzde. Veď on sa len ujal Sakury a jej dieťatka... a prijal ho za svoje, takže musí vziať na seba zodpovednosť vo všetkom... pomaly to pochopil...
Kohokoľvek čo mu bude vyčítať, že sa zo Sakurou unáhlili, musí presvedčiť, že on to neľutuje a že svoje dieťa bude milovať teraz aj zajtra aj celý život aj po smrti... len už teraz sa obával, ako vysvetlí občanom, že sa mu narodil synček s čiernymi očami, alebo dcérka s čiernymi vlasmi .... Bude to zaujímavé... pomyslel si keď opúšťal tých dvoch bláznov...

Sakura sedela na mäkkej pohovke v obývačke. Práve vyhnala Naruta von sa trochu poprechádzať, lebo bol z pôrodu a toho všetkého náramne nervózny...
Povedala mu, že ho nechce vidieť aspoň dve hodiny, lebo uvidí ako s ním zatočí.
Teraz pekne oddychovala a ruky jej spočívali na veľkom brušku. Vlastne nebolo až také veľké.
Aj Tsunade tvrdila, že pri Sakurinej štíhlej postave je normálne, že bruško nie je až také veľké.
Mala na sebe krátke nohavice a top na špagetové ramienka, ktorý sa rozkošne vyhŕňal tesne pri pupku...
Odrazu začula jemný buchot v spálni. Je možné aby sa Naruto vrátil cez terasu, aby si nevšimla, že ju neposlúchol?
Celá rozhorčená vstala, aby ho išla“ privítať“ a rozmýšľala, či nechala dvere na terasu otvorené... roku už mala na kľučke a pripravovala sa na nepríjemný rozhovor, ale aké bolo jej prekvapenie, keď vošla do prázdnej tmavej spálne...
Všetko bolo na svojom mieste, dokonca aj závesy na oknách boli zatiahnuté, keď sa jej odrazu zmocnil zlý pocit. Začala cúvať a ostražito pozerala k oknám, či tam naozaj niekto nie je, keď odrazu chrbtom narazila do vysokého teplého tela...
„ Naruto ty...“, začala keď sa otočila, aby vynadala svojmu podarenému manželovi, že ju tak vystrašil, ale... pri zatvorených dverách nestál úplne tak Naruto...

„ Prepáč, že som ťa vystrašil Sakura“, odvetil zamatový a hlboký hlas... Sasukeho hlas...
Ozvala sa tupá rana a Sakurina päsť vrazila do Sasukeho dokonalého profilu. Nesnažil sa však brániť. Vedel, že Sakura má na to právo a preto ju nechal nech sa vyzúri.
Sakura bola zúfalá. Po lícach jej stekali slzy a ruky sa jej od hnevu triasli. Najradšej by ho tu zbila ako prašivého psa a vyhodila von oknom, ale musela myslieť na ich dieťa... musela myslieť na Narutovo dieťa, nedokázala si totiž pripustiť, že otcom je ten prekliaty Sasuke.
„ Čo tu chceš?“ ozvala sa po chvíli a vôbec jej neprekážalo, že jej hlas sa nekontrolovateľne chveje.
„ Prišiel som za tebou Sakura. Prišiel som ti vysvetliť to, čo sa stalo...“
„ Tak si pohni Sasuke, lebo tu nemienim čakať, kým porodím vo vlastnom byte.“
Sasuke sa tváril, že jej uštipačnú poznámku nepočul a pokračoval ...

„ Sakura chcem, aby si vedela, že to čo som spravil som spraviť musel a viem, že moje slová neodčinia tvoj zničený život, ale ... možno už nemám veľa času a preto potrebujem potomka...
„ Áno potrebuješ ho? Tak prečo si si ho nespravil s tou chuderou Karin, ale prišiel si tu, ku mne, aby si ma využil ako nejakú chovnú kravu?“, vrieskala naňho a päsťami ho búchala do hrude.
„ Vieš si vôbec predstaviť, čo všetko som prežila a čo všetko ešte prežijem? Keby nebolo Naruta, pravdepodobne by som už žila niekde v piesočnej, ošetrovala chorých a bývala v nejakej malej izbe s jedným oknom. Videl si Sasuke, aký komfort mi poskytol Naruto? Čo všetko spravil, aby som sa cítila dobre? On sa zaujíma o moje city aj keď len vyberá zeleninu na obed. Na rozdiel od teba, je on inteligentný, starostlivý, láskavý a obetavý!!! A ty Sasuke Uchiha, nemáš ani jednu z týchto obdivuhodných vlastností...“, posledné slová mu doslova vypľula do tváre...

Sasuke stál a meravo na ňu hľadel. Uvedomoval si, že má pravdu a preto nepovedal nič na svoju obranu...
„ A miluješ ho Sakura?“
Pri tejto otázke stratila reč. Miluje ho? Vždy ho predsa svojim spôsobom milovala. Keď prvýkrát začal chodiť s Hinatou, myslela si, že od žiarlivosti umrie. Je normálne, že milovala dvoch mužov? Dvoch mužov ktorí boli jej najlepšími priateľmi a milencami? Obaja?
Áno Sasuke, milujem ho, ale rovnako milujem aj teba... ja, ja neviem, či sa to vôbec dá, ale ja vás naozaj milujem oboch... pomyslela si.
„ Tak toho som sa bál.“, odvetil keď videl že neodpovedá a pobozkal ju. Ich bozk bol nádherný a Sakura si nemohla pomôcť, stále ho porovnávala s Narutovími, ktoré boli iné, no rovnako dobré.
Sasuke jej chytil hlavu a oprel ju o stenu. Dal pri tom pozor, aby jej neublížil...
„ Alebo som v to dúfal?“, spýtal sa sám seba...

Pomaly ju zodvihol do náručia a odniesol do postele. Bozkával ju na ústa, tvár, oči a viečka, ale ...
„ Prepáčte , že ruším, ozvalo sa od dverí.“
„ Naruto!“, Sakura vyskočila a zmätene sa obzerala okolo seba. Sasuke sa medzi tým postavil a zahľadel sa na Naruta...
„ Ale Sasuke, vitaj doma...“ prehovoril prvý Naruto.
„ Ach Naruto... dlho sme sa nevideli... Ako sa máš?“
„ No vieš Sasuke. Podľa možností. Oženil som sa s tvojou milenkou, lebo si jej spravil dieťa a potom ušiel. Náš život je veľmi pestrý. Totiž raz sa milujeme a hneď na to sa neznášame a hádame a občas prídem domov a zbadám svojho najlepšieho priateľa, ako sa váľa v mojej posteli s mojou ženou... tak v podstate to celkom ide...“

„ Čakal som, že na mňa vybehneš a začneš ma mlátiť...“ odpovedal Sasuke.
„ Aj by som začal, ale ja sa bijem len kvôli ľuďom na ktorých mi záleží a ktorí ma nezrádzajú.“
„ To nie je celkom podľa tvojho starého presvedčenia Naruto... vtedy si ma chcel priviesť domov za každú cenu...“
„ Áno vtedy som chcel, ale vrátil si sa sám, tak som od toho upustil... práve naopak, nie som rád , že si späť...“
Prešla dlhá chvíľa, kým na seba zazerali ako dve šelmy. Sakura len ticho sedela na posteli a fňukala do vankúša, ktorý zvierala v rukách.

Veľmi ľutovala, že spravila to, čo spravila. Narutove tvrdé slová sa jej zabodli do srdca ako ostré tŕne a dokonca ani Sasuke sa nepostavil na jej obranu. Len tam obaja stáli a rozprávali sa o nej, ako o chudere, ktorá si začala s obidvoma.
Ale vlastne vždy je to tak. Ak má muž viac žien , je to v poriadku, je to muž, ale ako náhle žena miluje dvoch, je považovaná za ľahkú a frivolnú...
Slzy sa jej rinuli po tvári a v srdci cítila strašnú bolesť. Zradila, ale momentálne bola zrádzaná aj ona...

„ Tak Naruto, čo spravíš?“, spýtal sa Sasuke a čakal na Narutovu odpoveď.
„ Myslím, že by sme sa mali porozprávať.“, odpovedal Naruto a zaviedlo Sasukeho do obývacej miestnosti.
Na Sakuru si ani nespomenuli a nechali ju sedieť na veľkej posteli, bez jediného slova.
Keď sa dvere za nimi zavreli, Sakura sa hodila na posteľ a úplne zúfalá sa znova rozplakala.
Ležala na posteli a ruky zabárala do mäkkej prikrývky. Po chvíli sa postavila úplne zoslabnutá a vyšla na terasu. Bolo jej zle a od plaču a šoku ani poriadne nevládala stáť na nohách.

Odrazu ju premkla silná bolesť a v panike sa chytila za brucho. Nohy sa jej podlomili a ona spadla na zem. Oblečenie mala celé mokré od odtečenej plodovej vody a bolesť bola taká intenzívna, že ani nedokázala zakričať na Naruta aby jej pomohol.
Nechápala to, veď rodiť mala až o tri týždne. Asi ten emocionálny šok urýchlil príchod dieťatka na svet.
Sakura pomaly strácala vedomie. Držala sa za brucho a plakala. A potom už videla len hmlu a čierno. Jej posledná myšlienka bola, aby sa nič nestalo jej dieťatku...

Vo vedľajšej miestnosti sedeli dvaja muži a namiesto rozhovoru na seba už desať minút škaredo zízali. Prvý prehovoril Sasuke.
„ Naruto, prečo si si Sakuru vzal, aj keď si vedel, že to dieťa je moje?“
Naruto bol ešte chvíľu ticho, kým prehovoril.
„ Sasuke, prečo si za ňou vtedy prišiel?“
„ Lebo som potreboval dediča a keďže Sakuru milujem, tak som ju vyhľadal. Naruto možno ma odsudzuješ a ja úplne chápem prečo, ale musíš vedieť, že môj život visí na vlásku. Som utečenec a zločinec a hľadajú ma vo všetkých krajinách. Každá zločinecká organizácia ma hľadá, lebo som ich využil vo svoj prospech a potom odišiel. Ostáva mi možno pár dní času, kým ma nájdu a ja nemôžem odísť bez toho, aby môj klan nemal pokračovateľa...“

„ Chápem ťa Sasuke.“
„ Prosím?“
„ Chápem ťa. Viem čo je to niekoho milovať, veď koniec koncov kvôli tomu som si Sakuru aj vzal. Ale nerozumiem prečo si sa rozhodol jej ublížiť. Veď každý odsúdi Uchihovské dieťa, aj keď bude jediné na svete.“
„ Nie Naruto. Možno by som ti mal povedať, čo sa stalo po tom ako som konečne našiel Itachiho...“

Kým Sasuke rozprával o stretnutí s bratom a Madarom, Naruto si spájal dokopy všetko, čo mu doteraz nedávalo zmysel. Už chápal Sasukeho správanie a neodsudzoval ho. Práve naopak. Uchihovcov si teraz vážil omnoho viac, rovnako ako svojho najlepšieho priateľa.
Prešla asi hodina a Sasuke dorozprával. Vonku sa už zotmelo a Sakura stále neprichádzala.

„ Sasuke, myslím si , že o ďalšom kroku, by sme mali rozhodovať spolu so Sakurou. Napokon to dieťa je hlavne jej.“
Naruto vstal od stola a zamieril do spálne. Zaklopal a vstúpil. Miestnosť však bola prázdna. Všimol si, že dvere na terasu sú otvorené a keď zbadal na zemi Sakuru, srdce sa mu skoro zastavilo.
Bola v bezvedomí, celá od krvi a zvierala si brucho. Naruto v okamihu zodvihol jej telo do náručia.
„Sakura! Sakura , preboha Sakura prebuď sa!“
„ Naruto! Skríkol rovnako preľaknutý Sasuke. Musí do nemocnice, začala rodiť.“

Naruto pochodoval po nemocničnej chodbe a jediným spoločníkom mu bol Kakashi, ktorého stretol, keď bežal so Sakurou v náručí do nemocnice. Od kedy prišli prešlo už 5 hodín a stále žiadne správy.
Odrazu sa dvere na izbe otvorili a z nich vyšla unavená Tsunade, ale so šťastným úsmevom na tvári.
„ Naruto gratulujem. Si šťastný otec. Sakura aj obe detičky sú v poriadku a zdravé. Môžeš ju ísť pozrieť.“
Naruto bol naozaj šťastný. Všetko dobre dopadlo... ale ...
„ Ha? Detičky? To je ich viac?“
„ Áno Naruto. sú to dvojičky. Chlapec a dievčatko. Hádam ti Sakura nepovedala, že čaká dve deti?“
„N-nie...“
„ Hihi, tak ťa asi chcela prekvapiť...možno...“

Naruto však už nepočul čo povedala. Celý šťastný trielil do Sakurinej izby.
Hneď ako vošiel sa mu naskytol nádherný obraz. Sakura sedela v posteli a okolo nej sa povaľovali dve malé uzlíky bábätiek.

„ Naruto!“, zvolala nadšene keď ho zbadala. A hneď aj začala plakať a ospravedlňovať sa. Naruto však jej vzliky umlčal bozkom.
„Sakura milujem ťa.“
„ Naruto aj ja ťa milujem. Pozri toto sú naše deti.
Naruto sa ani nemohol cítiť lepšie. Sakura mu do rúk vložila maličkú dcérku. Mala ružové vlásky a krásne zelené očká. Hneď do druhej mu položila malého chlapčeka. S rovnakými zelenými očami, ale tmavými vlasmi. Nik by nepovedal, že je Sasukeho. Ale predsa mal niečo z Uchihov.

„ Naruto Uzumaki. Predstavujem ti tvoje deti.
„ Sakura a ako ich budeme volať?“
„No tak aj nad tým som rozmýšľala. Ty daj meno dcérke a ja synčekovi. Dobre?“
„ Tak dobre. Budeš sa volať Yuuki“
„ A ty synček “, prehovorila Sakura „sa budeš volať Ichiró“
„ Myslím Sakura, že naše deti sa nebudú hnevať pre mená čo sme im dali“
„ Ani ja si to nemyslím.“, odvetila šťastná Sakura a oprela si hlavu o Narutovo plece, ktorým ešte stále držal svoje krásne deti.