Kyuubiho bábka

Už to nemohol vydržať. Kyuubi bol až príliš silný a pečať už nedržala tak ako by mala. Ale bol v Konohe, obklopený priateľmi, ktorý nič netušili. Videl ich okolo seba: Sai sedel pri jazere s Ino a Choujim, Shikamaru sa prechádzal s už dobre zaguľatenou Kurenai, Sakura sa trochu ďalej o niečom rozprávala s Hinatou... Boli tu, jeho priatelia a on sa už nedokázal ovládať. Červená chakra ho ovládla a za pár okamihov bol z neho MiniKyuubi so štyrmi chvostmi. A začal zabíjať, po celý čas si to uvedomoval čo robí ale nemohol zastaviť sám seba... Prví padli Shikamaru s Kurenai a jej nenarodeným dieťaťom. Skupinka pri jazere si stihla všimnúť čo sa deje, ale aj tak im to nepomohlo. Naruto bol na pokraji zúfalstva, snažil sa zatlačiť Kyuubiho späť, ale ten sa v tom vyžíval.
„Vidíš, škvrňa, čo spolu dokážeme?! A ty si odmietal moju silu. Tak tu ma máš, nech každý vidí, čo sme zač, čoho sme schopný...“ a vtedy obrátil svoju pozornosť na Sakuru s Hinatou.
„Niee! Ty hnusná líška! Nerob to... to nesmieš... zakazujem ti to. Ja... ja ťa prosím, Kyuubi, pros...“
Neskoro... Sakura s Hinatou sa ani nestihli otočiť, keď ich Kyuubiho chakra doslova upiekla. Naruto sa otriasal plačom a pritom nedokázal zadržať až šialený Kyuubiho smiech. V Konohe už vyhlásili poplach, videl členov ANBU a ninjov, ako k nemu idú a niečo naňho kričia. Nerozumel im, nedokázal pochopiť význam ich slov. A vtedy ho ovládla zúrivosť, ktorá mu nepatrila. Kyuubi ho celého ovládol, chvosty sa objavovali jeden po druhom. Z Narutovho ovládania už nezostalo nič, bol v miestnosti s obrovskou klietkou, schúlený v klbku, sám s pocitom, že vraždí ľudí, ktorých miluje. Bol úplne bezmocný, nedokázal nič urobiť pre ich záchranu. Na klietke bola pečať, ktorá začala po okrajoch horieť. Rozpadávala sa. A Kyuubi to vedel...
Zobudil sa. Ležal na zemi a vôbec to nebolo pohodlné. Čo, preboha, robí na zemi?! Aha, už vie. Určite sa mu podarilo vytočiť Sakuru a tá mu dala tú jednu Super ranu ala Tsunade... Opatrne sa postavil. Strašne ho bolelo celé telo. Musí sa porozprávať so Sakurou, toto už prekročilo isté hranice. Z myšlienok o Sakurinej pästi ho vytiahol jeden fakt a to, že vo vzduchu bolo cítiť spálené drevo. A až teraz ho napadlo poobzerať sa okolo seba. To, čo uvidel, ho úplne vykoľajilo.
Nachádzal sa neďaleko nemocnice Konoha. Teda aspoň pri tom, čo z nej zostalo. Namiesto nemocnice tam stáli obhorené trámy, strecha akoby neexistovala. Okolie bolo rovnaké. Všade niečo horelo, z budov zostali ruiny. Zhrozený urobil krok. Na niečo stúpil. Šokovaný si uvedomil, že to bolo nejaké telo. Kľakol si k nemu a až vtedy si uvedomil, prečo ho bolí celé telo. Jeho ruky neboli pokryté kožou i keď na pár miestach sa objavovala nová. A vtedy mu to došlo: Kyuubi! Spomenul si na všetko - jazero, priatelia, bolesť, panika, Kyuubiho chakra, tma... Nie! Nie! To nemohla byť pravda. Keď sa pozrel na telo pri nohách, spoznal Kibu.
„Kiba! Nie, nesmieš byť mŕtvy. To ja, ja by som mal byť...“ prerušil ho smiech v jeho hlave.
„Mhahahahahahaaa! Dobré ráno, škvrňa! Ako sa ti spalo?“ Kyuubi si vychutnával každé slovo. Naruta jeho slová týrali.
„Ty odporná líška. Ako si mohol? Prečo! Prečo si nezabil aj mňa?! Mohol si vypadnúť z môjho tela a mňa zabiť. Nenávidím ťa, nenávi...“ Naruto nevládal pokračovať. Už nedokázal ďalej neplakať. Chodil po Konohe a nachádzal stále viac a viac mŕtvych priateľov. Rock Lee ležal pod stromom. Nebyť krvi na jeho hlave, vyzeral by, akoby zaspal po dlhom tréningu. Vedľa neho ležal Gai-sensei. Museli zomrieť spolu v boji proti nemu. Našiel aj telo Teuchiho, ktorý akoby chcel aj po smrti chrániť svoju dcéru Ayame, ktorú objímal. V hlave sa mu ozval posmešný hlas Kyuubiho: „Tak tí ti už asi ramen nedajú, čo?“
Naruto ho ignoroval, lepšie povedané mu nemal čo povedať. Bol na pokraji zrútenia. Práve našiel Iruku-senseia. Kľakol si k jeho telu. Už nevládal ďalej. Triasol sa na celom tele, z očí sa mu rinuli stále nové slzy. Vyrušil ho nejaký ston. Žeby niekto prežil? Je to vôbec možné? Áno, tam sa niekto hýbe, pozerá jeho smerom. Rozbehol sa tam. Malá iskierka nádeje. V troskách niekto ležal a ten niekto ešte žil.
„Na-ru-to...“ postava hovorila s posledného. Ten hlas bol Narutovi veľmi dobre známy.
„Tsunade! Vydrž báby, hneď ťa z tých trosiek dostanem. Len vydrž!“ Na Narutovej tvári sa zjavil náznak úsmevu. Vyhrabal Tsunade z trosiek a položil ju na zem. Všimol si, že je nejaká divná a uvedomil si, že nie je taká mladá, akú ju poznal. A kryštálik na jej čele zmizol. Bohvie či to nejako spolu súviselo. S očami plnými sĺz sa pozeral Tsunade do očí. Usmiala sa naňho. A vtedy proti svojej vôli zapichol do jej brucha kunai s úsmevom na perách. Zhrozený pozeral, ako mu Tsunade umiera pred očami. Kyuubi sa v jeho tele išiel zadrhnúť od smiechu.
„Vidíš?! Môžem si s tebou robiť čo chcem. Pečať je zrušená, už ma nič nedrží. Ale predtým, než nadobro opustím tvoje telo, sa s tebou ešte trochu pohrám. Je tu veľa ľudí, ktorí obdivujú takzvaného hrdinu Naruta. Si mojou bábkou, chlapček, a ja to naplno využijem! A nič s tým neurobíš. Je čas navštíviť priateľov v Piesočnej...!“
Naruto zhrozene pozeral na svoje ruky pokryté krvou Tsunade. Ale ovládla ho jediná myšlienka - musí sa pohnúť ďalej. Zhrozený nedobrovoľne kráčal zničenou Konohou k bráne. Už nie je svojim pánom, Kyuubi ho naplno ovláda. Chcel sa zabiť, stačilo sa prebodnúť kunaiom alebo skočiť do horiacich trosiek. Ale len čo na to pomyslel, v hlave sa mu ozval smiech. Je po všetkom. Rozbehol sa lesom preč z Konohy. Už necítil nič. Bol úplne prázdny.
Oblohu preťal blesk a ticho prerušil hlasný hrom. Ten prinútil Naruta prebrať sa z nočnej mory. Bol vo svojej izbe obklopený tmou. Bol to len sen, len obyčajný sen. Celé telo mal spotené a dýchal zrýchlene. Ale už sa začínal upokojovať.
„Sen? Len sen, vravíš? Hah, a čo keď to bol obraz blízkej budúcnosti... Čo keď som bol taký milý a ukázal ti, čo ťa čaká, škvrňa!“ Kyuubiho hlas sa výsmešne ozýval v Narutovej hlave. Začal pochybovať. Bola to naozaj skutočnosť? To nemohol riskovať. Čo urobí? Čo by mal urobiť? Ešte stále cítil na rukách krv priateľov. Kyuubi mu odpovedal: „Utekaj! Utekaj, Naruto, utekaj rýchlo preč. Preč od tých, čo miluješ.“ A Naruto poslúchol...
A Kyuubi si pomyslel jediné – "Už teraz si mojou bábkou, škvrňa!"