Zmením svoj život 03

Zobudila sa.
Ja som zaspala, napadlo ju.
Porozhliadla sa okolo seba.
Stále bola v Narutovom objatí, no on nespal. Len sa na ňu díval očami plnými nehy a lásky.
Očami, akými vždy chcela aby sa na ňu díval...
„Už môžeme vyraziť, Hin?“ spýtal sa jej.
„Hai...“ odrazu stuhla a vyskočila na nohy. Vyľakane sa pozrela na Naruta.
„Naruto-kun, máme už byť predsa na mieste! Aha, už sa stmieva! Nemáme šancu to stihnúť!..“
Naruto ju bozkom umlčal.
„Hin...Ak budeme bežať tvojou rýchlosťou, nestihneme to no keď sa posnažíme mojou, máme šancu...“ uškrnul sa samoľúbo.
Hinata sa zamračila.
„Nemám šancu bežať tak rýchlo...“ poznamenala. Na to ju Naruto schytil do náručia a rozbehol sa svojou najvyššou rýchlosťou.
„Takto to ale stihneme!“ zvolal víťazoslávne. A mal pravdu.
Stromy sa Hinate mihali pred očami obrovskou rýchlosťou a čas akoby zastal.
Za necelú hodinu boli na mieste. Nikde však nikoho nevideli.
„Asi sa niekde zastavili a každú chvíľu tu budú...“ prehodil Naruto zadychčane.
Spolu s Hinatou sa posadili do chladnej trávy.
„Ako je možné, že dokážeš bežať tak dlho tak dlhý čas?“ spýtala sa Hinata.
„Účinky jutsu...“ pokrčil plecami Naruto.
„A kde si sa naučil teleportačné jutsu?“ vyzvedala sa ďalej.
Naozaj by ma to zaujímalo, veď Jiraya ho nevie...A kto iný ho posledné mesiace učil? premýšľala.
„No, vieš, ono to vlastne ani nie je teleportačné jutsu...Ide o to...že pomocou Kyuubiho sily dokážem vyvinúť neuveriteľnú rýchlosť, samozrejme asi tak na sekundu, dve. Vytvára to dojem jutsu, zamrmlem slová, určené Kyuubimu aby mi dal tú neskutočnú silu -totiž na túto silu už potrebujem jeho...ehm... dovolenie, pretože ide o neskutočnú dávku, keby ho to Jirayove jutsu nedržalo na uzde, dávno by ma ovládol - a tiež po tom zostane kúdol dymu, no v skutočnosti vlastne len odbehnem...aj keď som v uzavretej miestnosti...Dokážem otvoriť a zatvoriť dvere tak, že pre ostatných to vyzerá, ako keby sa ani nepohli... V lese som robil aj pokusy s tým, či tak dokážem presunúť aj niekoho iného... No a nakoniec sa mi to podarilo, aj tebe som to pár krát predviedol...“ Hinata sa na neho dívala s otvorenými ústami.
Veď to je... a ani som si nič nevšimla... Len som dorazu bola niekde inde...to je úžasné...No i nebezpečné... pomyslela si.
„Naruto-kun, ale čo ak Kyuubi to jutsu nejako oblafne? Čo bude potom? Veď ty potom...“ do očí sa jej pri tej myšlienke nahrnuli slzy.
„Nie, Hin! Prosím, neplač!“ Naruto si ju silno pritískal na hruď a vlasy jej zasypával bozkami. Hinatine vzlyky prerušil jeho hlas:
„Kyuubi nie je taký hlúpy. Mojou smrťou by nastala aj tá jeho...“ Zadíval sa na ňu a utrel jej slzy. Hinata sa nad svojou prehnanou reakciou začervenala. Vstala a spolu s ňou i Naruto.
„Tak preto si nás nemohol dostať do mojej izby, keď som si bola po veci. Lebo...“ premýšľala nahlas Hin.
„...lebo som by som netrafil a ty by si odhalila, že to vlastne nie je teleportačné jutsu“ dokončil Naruto.
„Takže...ideme na to, nie?“ nervózne prehodila.
Naruto sa zasmial a vzal ju za ruku. Spoločne zmizli v oblaku dymu.
„A sme na mieste“ zvolal Naruto.
„Ale ako to, že tu nie je pán Kamizuru...?“ rozmýšľala nahlas Hinata a poobzerala sa.
„Niečo mi tu nesedí...Byakugan!“ zvolala a opäť sa rozhliadala.
Stuhla. Na jednej strane videla ako sa koč pána Kamizuru pomaly hýbal smerom k nim.
Na druhej strane, len pár desiatok metrov od koča sa rýchlym behom približovala skupinka maskovaných ninjov.
„Naruto....“ zašepkala Hinata zdesene.
„Cítim to“ zašepkal jej naspäť. Bleskovo ju chytil za ruku a rozbehli sa nadľudskou rýchlosťou smerom ku Kotohimu Kamizurovi.
Zastali. Teraz mohla Hin počuť zvuk kolies koča.
„Bež ku koču! Ja ich idem... „privítať“ !“ zvolal Naruto a pustil jej ruku. „Hai!“ a s týmito slovami bežala kam ju poslal.
Keď sa k nim približovala, koč zastal a oproti nej sa vyrútili dvaja vysokí, urastení muži s mečmi v ruke.
Možno ich ešte budem potrebovať... Napadlo Hinatu a tak odložila v behu vytiahnuté kunaie.
Zastala a potom k nim kráčala pomalými krokmi, no oni ani len nespomalili. Hinata si povzdychla a radšej znova zastala. Nechcela ich vyradiť a ani ich zbrane, ešte by sa predsa len mohli zísť.
„Posiela ma Tsunade - hime, pán Kamizuru.“ zvolala.
Obaja po chvíľke váhania zastali.
O chvíľu z koča vystúpil starší pán z tmavými vlasmi, zviazanými do uzla.
Kráčal k nej vzpriamene, v očiach tvrdý nepresvedčivý výraz.
„Pane, pár desiatok metrov odtiaľto sa nachádza môj tímový partner a snaží sa zastaviť skupinu maskovaných ninjov, ktorí tu onedlho budú, tak poďme odtiaľto, prosím!“ naliehala. Stále ho však nepresvedčila.
„Byakuugan!“ vykríkla a otočila sa Narutovým smerom.
O pár minút už bude pri nich... napadlo ju stiesnene.
Dával si na čas, držal sa blízko pri Hinate.
Keď sa pozrela späť na Kamizureho, tvár mal pokojnú a usadený srdečný výraz.
„Ha! To som si mohol myslieť, že mi tá stará striga nepošle len tak niekoho, ale minimálne nejakú Hyuugu!“ smial sa, až sa za brucho chytal.
Stála tam a neveriacky sa dívala ako sa ten chlap smial na tom, že je Hyuuga.
Keby tak ten starý vedel, že vlastne Hyuuga už až tak veľmi nie som... A aj keby som bola, neviem, čo je na tom také vtipné... pomyslela si posmešne a musela zakryť úškrn.
„Kamizuru - sama, prosím, už musíme ísť... Naozaj!“ znova sa pokúsila vziať ho preč.
Prestal sa smiať a vážne prikývol. Nastúpil do voza, obe jeho gorily už tam boli a koč sa hneď po tom, ako Hinata nastúpila pohol rýchlo smerom, odkiaľ prišiel.
No už bolo neskoro.
„Hinataaaa!!!“ začula odrazu Narutov hlas.
„Byakugan!!“ vykríkla a zadívala sa smerom, odkiaľ volal.
„Zastav!“ skríkla na kočiša a vyskočila von.
Len tak-tak stihla zachytiť ninju, ktorý by sa bol dostal do koča.
Zabodla mu kunai do srdca a spadla s ním na zem. Jeho bezvládne telo ju pritláčalo k zemi, zatiaľ čo sa k nej rútili dvaja ďalší.
Do pekla, je ťažký ako Akamaru! vydýchla sťažka.
V poslednej chvíli sa jej ho podarilo odtlačiť.
„Juuken!“ vykríkla a zrazila jedného z nich na zem.
Zrazu ju niečo zozadu zovrelo do železného objatia.
„Amagumo...“ niekto zašepkal. Prekvapene sa obzerala ako ju obmotávajú stovky malých pavúčikov takmer neviditeľnou, no pevnou sieťou.
„Nie!“ vykríkla, no sieť ju umlčala.
Naruto... pomyslela si zúfalo.
Snažila sa nahmatať vo bočnom vačku nejaký shuriken.
Keď ho konečne našla a snažila sa prerezať pavučinu, zistila, že to nemá ani najmenší účinok. Rýchlo sa obzerala okolo seba.
Videla, že koč už takmer dohnali.
Nikde nevidela Naruta.
A všimla si ešte čosi. K ninjovi, ktorý vyslal to jutsu sa postavila akási útla kunoichi, ruku mala položenú na jeho pleci a čelo zvraštené sústredením.
Byakugan! pomyslela si a otvorila oči.
To, čo videla, jej vyrazilo dych.
T-to, nie je...možné... Vidím jeho chakrové pôsobenie na pavúka... Ale tá žena... Svojím dotykom ochraňuje už beztak chránené vlákno a navyše ťahá chakru z toho ninju...neťahá však jeho chakru...ale moju! uvedomila si a jej zdesenie už nemohlo byť väčšie.
Odrazu sa cítila slabá a malátna.
Nie! Nie! Nie! zúfalo sa stále pokúšala prerezať shurikenom sieť, no nedarilo sa jej.
Kde je Naruto...? pýtala sa samej seba. Cítila, ako slabne.
Zrazu len začula výkrik. Neznáma žena odletela o pár metrov ďalej a na mieste kde spolu s ninjom stála sa objavil malý kráter. Hinatou prebehol nával úľavy. Ninja, ovládajúci pavúky odskočil a pokúsil sa na Naruta použiť rovnakú techniku, ako na Hin.
„Kage Bunshin no Jutsu! “ zvolal Naruto a zamestnal ho pár klonmi. Pribehol k nej a podivným chakrovým kunaiom hladko presekol pavučinu, čím ju vyslobodil.
„Hinata! Počuješ ma?! Hinata...“ volal na ňu zúfalo.
Bola v polospánku, omámená.
„Hmmm... Naruto....“ polohlasne šepla.
„Preber sa, Hinata, rýchlo...prosím...!“ volal Naruto ešte naliehavejšie.
Jeho slová na ňu zapôsobili ako elektrický šok, otvorila oči a prudko sa posadila. Narutove pery sa rýchlo pritisli na jej, potom pomohol Hinate postaviť sa na nohy. Sotva to urobil, vyrútili sa na nich ďalší desiati neznámi.
„Bež za Kamizurom, ja ich zdržím!“ vykríkol Naruto a rozbehol sa im naproti.
Hinata sa rozbehla naprieč lesom, aby dostihla koč, no aj keď bežala rýchlejšie, ako dokázal ten koč ísť, nikde ho nevidela.
„Byakugan!“ rozhliadala sa. Stále ho nikde nevidela.
No videla ninju, ktorý k nej smeroval. Pár metrov od nej zastavil.
Bol vysoký a mocný. Na tvári mal čiernu masku. Na sebe mal plášť, ktorý mal však posunutý na chrbte a tak bola odhalená jeho hruď i ramená.
Hinata si na jednom z nich všimla akýsi podivný symbol.
Čo to má byť? Dva čierne hady, tvárami obrátené proti sebe, ceriac na seba navzájom zuby... premýšľala Hinata.
„Kde je deväť- chvostý...?“ zlostne zašepkal.
Už len to by som ti zavesila na nos! zlostne odvrkla Hinata, no len v duchu.
Zadívala sa na neho chladným pohľadom a hrdo stisla pery.
Tak predsa len nejdú po Kamizurovi! Chcú... Naruta! uvedomila si náhle.
Neznámi ešte chvíľu čakal na odpoveď.
„Tak je tvoj osud spečatený...“ sotva to dopovedal, vyrazil na ňu.
Je neuveriteľne rýchly pomyslela si Hin.
Ninja vytiahol katanu a hrozivo sa ňou zahnal. Hinata uskočila a vrhla shurikeny. On ich však ľahko odrazil a s väčšou silou ich poslal späť na Hinatu. Znova sa oproti nej rozbehol s katanou, no odrazu zmizol.
„Byakugan!“ skríkla.
Len tak-tak stihla uhnúť úderu, ktorý ju prekvapil zozadu, avšak nevyhla sa malému škrabancu na rameni.
Stále bola oslabená pavúčim jutsu.
Tá katana... je v nej akási chakra...Veľmi silná chakra... napadlo ju, keď sa na ňu pozrela cez byakugan.
Cítila, ako keby sa tá chakra, ktorá ju zasiahla, rozlievala po jej tele a uberala jej síl.
Ta chakra je ako keby...jed alebo čo... uvedomila si zdesene ako keby mi nestačilo to, že mi už ten pavúčí maniak ubral chakru vďaka tej šibnutej kunoichi! Teraz ešte aj toto! dodala v mysli zlostne.
Pozrela sa na neho.
Uškrnul sa na ňu, pravdepodobne vedel, čo si uvedomila. Uskočila nabok a vytiahla kunai. Rozbehla sa s ním proti nemu, no on sa len posmešne usmieval. Znova vytasil katanu a hravo odrazil jej útok. Kunai bol tou podivnou katanou hneď preseknutý napoly.
No Hinata ho odhodila a zvolala:
„Juuken!“. Prekvapilo ho to a dostal riadny úder.
„Takže ty takto...“ zašepkal temne. Opäť spravil to isté, čo predtým – rozbehol sa oproti nej s katanou.
Čo chce týmto dosiahnuť? premýšľala Hin.
Vyslala proti nemu shurikeny, no on znova zvýšil svoju rýchlosť tak, že by ho ani nevidela, nebyť jej byakuganu.
Prečo opakuje ten istý výpad? pomyslela si, keď sa na ňu opäť vrhol zozadu.
Ktovie, koľko času mi zostáva napadlo ju.
Cítila ako každou sekundou slabne. Zúrivo sekal katanou a Hinata mala čo robiť aby sa stíhala uhýbať.
Popritom si nevšimla, ako ninja prstami naznačuje akési znaky. Keď si to uvedomila, bolo neskoro.
Nieeeeee!
„Kaze no Yaiba!“ vykríkol triumfálne.
Na Hinatu sa vyvalili veterné tornáda, ktorým nedokázala uhnúť. Odhodili ju pár stôp, kde narazila do stromu. Ruky aj nohy mala celé doškriabané.
Zostala nehybná.
Neznámi k nej pomaly dokráčal.
„Mala si hovoriť!“ povedal.
Vytiahol katanu, na chvíľu sa na ňu zadíval a potom sekol.
Chvíľu sa víťazoslávne uškŕňal a potom sa zvrtol na odchod.
V tom však Hinatino telo zmizlo v kúdole dymu a namiesto neho sa objavil kus dreva.
„Čože?! Henge no Jutsu?!“ vykríkol ninja zlostne. Toto nečakal.
„Juuken!“ ozvalo sa spoza neho. Vzápätí dostal ranu, že odletel pár metrov.
„Hakke Rokujuyon Shou!“ Skôr ako sa spamätal začal dostávať údery.
„Dva!“ skríkla Hinata. „Štyri...Šesť...Osem...!“ stále vykrikovala a udierala. „Šesťdesiat štyri!“ zvolala nakoniec a ninjovi dala posledný úder.
Zrútil sa na zem.
O chvíľu Hin klesla na kolená. Ochromovala ju chakra a mala tiež početné rezné zranenia, spôsobené tornádami
Tá chakra...čo je to zač? Kde si... Naruto... vydýchla.
Ľahla si na zem a zadívala sa na oblohu.
Som slabá...Jeden...Iba jeden z tých silnejších ma takmer zabil...A možno ma aj zabil...Možno ma ten jed o chvíľu zabije... premýšľala.
Do očí sa jej nahrnuli slzy.
Nič viac neviem, len plakať... Otec mal pravdu... jed ju stále viac ochromoval.
No potom sa jej pred očami zjavil obraz toho, ktorého milovala.
Naruto... pomyslela si.
V tom sa spamätala.
„Nesmiem to vzdať! Ty to tiež nikdy nevzdáš, nesmiem ani ja!“ zašepkala a s námahou sa postavila.
Hlava sa jej krútila a chcelo sa jej späť.
Musím ťa nájsť!
„Byakugan!“ zvolala a zahľadela sa na okolie.
V diaľke zbadala obrovské množstvo chakry. Červenej chakry.
„Naruto!“ zašepkala si pre seba a vyrazila tým smerom, najrýchlejšie ako vedela.
Už z diaľky cítila viacero chakier. Keď dorazila blízko miesta, odkiaľ ich cítila, skryla sa za strom. Vyčerpane sa oň oprela.
Som stále slabšia... Do pekla aj s tým! pomyslela si zúfalo.
Po chvíli oddychu vykukla spoza stromu.
„Byakugan!“ povedala a rozhliadala sa. Zmes chakier sa približovala. Smerujú sem! uvedomila si.
Kto sú? Zajali Naruta? A kde je Kamizuru?! v hlave mala zmätok a kopec nezodpovedaných otázok.
Cez byakugan videla ako sa približujú.
Boli stále bližšie a bližšie.
Už dokázala rozpoznať postavy. Dokopy boli šiesti. Piati boli rozostavaní do tvaru päťcípej hviezdy.
Boli to rovnakí neznámi, ako ten, ktorého Hin odrovnala. V strede medzi nimi šiel Naruto. Díval sa do zeme, takže Hinata nevidela výraz jeho tváre.
Odrazu zastali. Naruto zdvihol pohľad a Hinata videla v jeho očiach zúfalstvo a strach.
Naruto....
„Nech si kto si, neskrývaj sa, ale vylez a postav sa nám tvárou v tvár!“ zvolal jeden z nich.
Som príliš slabá... Ak sa začne boj, nemám šancu... Hinata sa zhlboka nadýchla a vykročila spoza stromu.
„Hinata!“ zvolal Naruto rozbehol sa k nej.
Odrazu však s výkrikom klesol na kolená.
Ako náhle sa pohol, pečať neznámych ho okamžite spútala! Ako to, že som ju predtým nevidela?! Ani cez môj byakugan... premýšľala Hin. „Narutoooo!“ zvolala aj ona a tiež sa rozbehla. Neznámi po nej hodili kunaie a shurikeny. Keď sa uhla prvej várke neudržala rovnováhu a spadla na zem.
Do r**i! Som tak slabá...! zlostne si zašomrala pre seba cez od bolesti stisnuté zuby. Neznámi sa víťazoslávne uškrnuli.
„Ako vidím Hanzakiho jedovatá chakra účinkuje! Hmmm a ja som mu neveril... budem ho musieť pochváliť! Aj keď prestane účinkovať po pol hodine...ale aj to on neskôr vylepší...“ povedal najbližšie stojaci pri Hinate.
„Ten už vonia fialky od spodu, páni, môžete ho nasledovať!“ pretisla Hinata cez stále stisnuté zuby.
Všetci sa zarazili, no svoj výraz prekvapenia rýchlo skryli a ten istý neznámy, bol pravdepodobne aj ich vodcom, opäť prehovoril:
„Aká je drzá... Neboj sa, čoskoro sa za ním poberieš aj ty!“
„Nechaj ju!“ zavrčal Naruto. Celý sa triasol a oči mal červené ako....Kyuubi.
Veď to jutsu zabraňuje prejavom kyuubiho... To znamená, že pomaly ale iste...Kyuubi Naruta ovládne! uvedomila si zdesene.
„Naruto, upokoj sa...“ zašepkala tak, aby to mohli zachytiť len jeho citlivé uši. Prestal sa triasť, no oči mu stále planuli.
„Milujem ťa a nechcem ťa stratiť...tak prosím...“ zašepkala Hin ešte naliehavejšie.
Naruto sa na ňu zadíval.
Ich pohľady sa stretli.
Hinata sa snažila ako vedela, aby jej oči neprezradili jej pocity.
Strach, zúfalstvo...jej blížiaci sa koniec. S obrovskou námahou sa na neho usmiala.
Sledovala, ako sa jeho oči konečne menia na krásne nebovomodré.
„Krásne...naozaj krásne...a také dojímavé...“ ironicky poznamenal neznámi.
„Láska je taká krásna...“ zvolal
„no zároveň tak ľahko pominuteľná...“dokončil temne.
„Zabite ju!“ vykríkol a traja zo skupiny vyrazili.
„Nieeeeee!“ zachrčal Naruto a jeho oči opäť planuli.
Zem sa zatriasla a okolo neho sa vytvoril veterný vír. Jeden z tých, čo vyrazili sa okamžite vrátil na svoju pozíciu a rukami naznačil akýsi znak.
To znamená, že na zvládnutie Kyuubiho treba aspoň troch z nich... Ak sa zbavím týchto dvoch...Nebudú mi môcť nič urobiť...Inak by museli pustiť Naruta... uvažovala.
Obaja zvyšní neznámi už boli takmer pri nej.
Koľko ubehlo odkedy som do seba dostala ten jed? O chvíľu by mal poľaviť! počítala v mysli.
Zdvihla sa a vrhla po nich shurikeny. Obidvaja ich odrazili a rozdelili sa. Rútili sa na ňu z oboch bokov a vrhali po nej shurikeny.
Letia na mňa shurikeny z troch strán! Musím to použiť...Len či mám dosť síl... premýšľala Hin.
Nadýchla sa a zavrela oči. Postavila sa do postoja, otvorila oči s byakuganom a skríkla:
„Hakkeshou Kaiten!“ svojimi rukami vytvorila vír, ktorým odrazila všetky shurikeny.
Všetky až na jeden.
Preletel obranou, ešte skôr ako vytvorila Kaiten a trafil ju ľavého boku.
S výkrikom spadla na zem. Nedokázala lapiť dych, jedovatá chakra už síce ustupovala, no zranenia a strata chakry z predchádzajúcich bojov ju vyčerpali.
„Nie!!!“ zem sa otriasala ešte viac, intenzita otrasov stúpala so silou Narutovho hnevu.
Nesmiem padnúť! Ešte nie! A just to zvládnem! Proste to nesmiem vzdať! kričala Hinata, no len v duchu.
Ninjovia k nej dobehli a vytiahli kunaie.
Nesmiem to vzdať... bodli ich do nej.
Nastalo hrobové ticho.
Neznámi sa uškŕňali, tí, ktorí ju zasiahli sa aj rozosmiali.
Ich vodca prehovoril:
„Úbohá, slabá hlupaňa! Hoci... neviedla si až tak zle...“.
„Nieeeeeeeeeeeeeee!“ v zemi sa objavilo pár puklín a hrozivý výkrik, ktorý bol viac zvierací ako ľudský sa ozýval šírou krajinou. Naruto sa od bolesti zvíjal na zemi. Obalila ho akási červená hmota. Odrazu však Hinatine telo zmizlo v kúdole dymu.
„Čo sa to deje?!“ zvolal vodca zúrivo a prekvapene.
„Juuken!“ ozvalo sa spoza jedného z tých, ktorí ju napadli.
Hinatin nečakaný útok ho vyviedol z rovnováhy a tak nedokázal uhnúť.
„Hovorí sa tomu Henge no Jutsu a mimochodom patrí to medzi tie najzákladnejšie!“ zavrčala Hin.
Prvý padol. Ešte jeden... pomyslela si.
Druhý sa však už stihol spamätať.
Hodil po nej shurikeny a kunaie. Prvých pár odrazila, niektoré chytila a hodila naspäť. Ninja hádzal stále nové a nové a stále viac a viac zrýchľoval.
Hinata sa stále uhýbala, odrážala ich alebo posielala späť, no dochádzali jej sily.
Zrazu chytila jeden, na ktorý bol pripevnený kus papiera.
„Do pekla!“ vykríkla a odhodila ho, no už bolo neskoro.
Výbušný lístok na kunaii vybuchol.
Odhodilo ju pár metrov ďalej, no dokázala ako tak zastaviť tak, že sa zachytila o spodné konáre stromu. Cez dym nič nevidela.
Požívanie byakuganu ma značne oslabuje...Ale musím ho použiť zvažovala.
No skôr, ako ho stihla použiť, objavil sa pri nej neznámi.
„A mám ťa!“ skríkol víťazoslávne. Zasadil jej úder, ktorému sa nestihla vyhnúť. Dopadla na zem a z úst sa jej vyvalila krv. Snažila sa zdvihnúť a bojovať...
Naruto...odpusť mi... ležala tam a pomaly strácala vedomie.
Je iba otázkou času, kedy ma v tomto dyme opäť vystopuje a dorazí ma... Aspoňže to Naruto nevidí... pomyslela si s úľavou.
Z diaľky počula akési výkriky. Chcela ich ignorovať...No proti jej vôli sa jej začali vyjasňovať.
Tie výkriky...sú Narutove! uvedomila si zdesene a otvorila oči.
Asi dva metre od nej videla ninjovu siluetu.
„Kde si? No tak... Poď k ocinkovi...“ šepkal hrozivo ironicky.
Choď s tým do r**i! pomyslela si zlostne Hinata.
Pokúsila sa prevrátiť na brucho.
Po piaty krát sa jej to konečne podarilo a pomaly s námahou sa začala plaziť.
Musím sa dostať z toho dymu... otrasy zeme boli menej intenzívne, no i tak jej to všetko veľmi sťažovali.
„Tak kde si?!“ zlostne zvrešťal neznámi. Strácal nervy.
Hinate sa konečne podarilo dostať sa do oblasti, kde už bol dym oveľa slabší. Opatrne sa postavila na nohy a zvolala:
„Tu som! Tak si pre mňa poď!“
„Hinata, nerob to!“ zvolal Naruto namáhavo kdesi z diaľky. Hinata sa s byakuganom zadívala na miesto, odkiaľ sa ozýval Narutov hlas. Do očí jej vhŕkli slzy.
„Naruto...ja...ochránim ťa, aj keby...aj keby som mala sama zomrieť...pretože bez teba...nemá môj život žiadnu cenu... A nie len ja ťa potrebujem... Potrebujú ťa aj mnohí iní... Aby si ich viedol správnou cestou shinobi... Aby boli šťastní...a v bezpečí... pod tvojou ochranou...“ zašepkala, znovu tak aby to počul len jeho vyvinutejší sluch.
Hlava sa jej točila a videla zahmlene.
Cítila, ako ju bolí a páli každý kúsok v jej tele.
No i tak bola odhodlaná bojovať... Bojovať až do konca.
Keď konečne v dyme zbadala siluetu neznámeho rozbehla sa oproti nemu, hoci vedela, že má len pár minút. Ak ho dovtedy nezloží...Bude koniec.
Vyskočila do vzduchu a hodila shurikeny. Hravo ich odrazil no len tak - tak stihol uhnúť kunaiom, letiacim z druhej strany. Stratil ju z dohľadu.
„A mám ťa!“ skríkla spoza neho a dodala:
„Juuken!“ schytal to, no stihol časť odraziť.
Víťazoslávne sa uškrnul, no potom mu úsmev zamrzol na tvári.
Neji ma to naučil len nedávno... tak prosím, nech to funguje!
„Hakke Kuushou!“ v Hinatinej dlani sa zhromaždila veterná chakra. Trvalo to len chvíľu no Hinatu to značne oslabovalo.
Musím to udržať... šepkala si.
Predstavila si, ako to s Nejim nacvičujú...
Teraz! pomyslela si. Celou silou to poslala na ninju. Ten odletel pár metrov ďalej a tam naposledy vydýchol.
Ja..dokázala som to! zajasala v duchu.
Do očí jej vytryskli slzy. Slzy šťastia, bolesti a z časti aj úľavy...
No rýchlo si ich zotrela. Obrátila sa na skupinku väzniacu Naruta.
Ešte nie je koniec...
„Pusťte ho!“ zvolala zúrivo.
Ninjovia boli ticho.
Vedeli, že ak chcú prežiť musia ho pustiť...
Naruto stále ležal na zemi a zvíjal sa bolesťou, no bolo vidieť, že je na tom lepšie.
Odrazu sa dvaja z troch neznámych,ktorí väznili Naruta začali pomaly rozplývať až celkom zmizli.
Čo to má do pekla byť?! Kam sa vyparili?! zdesene si pomyslela Hin.
Nebola pripravená na nečakaný útok, vedela, že by ho určite nezvládla.
Vodca neznámych na ňu nechutne zazrel a s výkrikom sa rozbehol proti nej, čím prerušil pečať. Roztočil v ruke katanu a nechával do nej prúdiť chakru. Hinata stála asi pätnásť metrov od neho.
Stále viac a viac sa k nej približoval, no ona sa ani nepohla.
Musí to vyjsť...Ak nie...bude to môj koniec... pomyslela si v duchu.
Stále sa ani nepohla.
Ninja bol teraz od nej asi osem metrov.
„Zomrieš!!!“ vykríkol ninja a chcel zaseknúť katanu do jej tela.
Hinata sa odrazu napriahla s päsťou, ktorá žiarila modro-bielou veternou chakrou.
„Nie, to ty!!!“ skríkla mu naspäť a jedným úderom rozbila jeho katanu na malé kovové črepy. On odletel dobrých dvadsať metrov, kde ostal ležať a viac sa nezdvihol.
Nastalo hrobové ticho.
Hinata sa rozhliadla okolo seba.
Na lúke, kde predtým rástla tráva a kvety bola teraz krv a tmavá hlina. Na zemi ležali mŕtvi ninjovia.
Z oka sa jej vykotúľala slza. A potom ďalšia a ďalšia. Padla na kolená a z úst sa jej vyvalila ďalšia krv. Nechala svoje telo padnúť na zem, do mäkkej trávy, trochu poničenej z boja.
Ďakujem, Sakura...bez teba by som to nezvládla...a ani bez teba, Naruto... ty si moja sila...moja nádej...moje všetko...milujem ťa... s týmito slovami sa jej oči zavreli.