Ťažké rozhodnutie - 5. časť - Najhľadanejší z hľadaných

nazov ďalšieho dielu je JE TOTO KONIEC???
začal som pracovať na šiestom dieliku. neviem kedy bude ale myslim ze by to mohlo byt do dalsej stredy... snáď

Inary(Naruto) a Madara

Dve postavy kráčali po uliciach Amegakure. Šli pomaly, no bolo vidieť, že majú jasný cieľ svojej cesty. Kráčali vedľa seba a kútikom oka sa navzájom premeriavali.
„ Prečo sa chceš vlastne pridať k Akatsuky?“ prerušil nepríjemné ticho muž s oranžovou maskou.
„ Aby som pravdu povedal, chcem sa stať členom iba preto, aby som mal dôvod ešte žiť, aby som mal pocit, že som pre niekoho potrebný.“
„ Neviem síce, čo ťa viedlo k rozhodnutiu, sa ku nám pridať, no mal by si vedieť jednu vec. Ak sa ku nám pridáš, si členom až do svojej smrti, alebo až kým ťa nevylúčim. Vysvetlil som to jasne?“
„ Áno, vysvetlil. Nemám v pláne zrádzať niekoho kto ma príjme. Je to pre mňa až príliš vzácne byť potrebný.“
„ Ako to?“ nechápal muž s maskou.
„ V mojej dedine sa na mňa ľudia pozerali ako na monštrum. V každom ich pohľade som cítil tú ich nenávisť ku mne. Každý deň znova a znova, až som aj ja začal pociťovať voči nim nenávisť. Boli to moje prvé city k ľuďom. Moje srdce bolo vždy ako z kameňa a keď sa už naučilo konečne mať cit, tak jediný cit ktorý dokázalo vydať bola nenávisť.“
Madara pozeral na toho človeka ako na zjavenie. Cítil z neho bolesť, trápenie a ctižiadosť. Začal v ňom, dokonca, vidieť samého seba. Videl v ňom svoju utrápenú tvár v dobe keď bol nútený pre dobro svojho klanu vziať svojmu bratovi oči, samého seba v dobe keď bol tým istím klanom, pre ktorý toho toľko obetoval, zatratený.
Vtedy zo zúfalstva, nie z lačnosti po moci, ale zo zúfalstva vyzval Prvého Hokage na súboj v Údolí Konca. Či chcel a či nie, začal pociťovať ku nemu náklonnosť. Pomaly si ho obľúbil ako svojho syna.
Stále si však neuvedomoval, ako na neho zíza. Doslova na ňom mohol oči nechať. Bolo to celkom komické. Vyzeralo to skoro, akoby sa do neho zamiloval.
„ Deje sa niečo?“ spýtal sa ho Naruto, ktorý už nevydržal ten pohľad.
„ Nie to nič, len som sa zamyslel nad niečím,“ pohotovo reagoval Madara.
Naruta chytili obavy. Z toho jeho pohľadu cítil niečo zvláštne. Mal strach, že ho odhalil. Predsa len to bol zakladateľ Uchiha klanu a jediný človek s večným Mangekyou Sharinganom. Až teraz mu došlo aký je nebezpečný pokus, dostať sa do Akatsuky.
Obaja sa utápali vo svojich myšlienkach. Nikto počas zvyšku cesty neprehovoril. Kráčali bok po boku až prišli k priestrannému cvičisku.
„ Dobre, na tomto mieste si otestujem tvoje schopnosti. Tu sa rozhodne, či máš na to aby si sa stal naším členom.“
Naruto iba prikývol.
„ Skôr ako začneme bojovať mi povedz, či máš nejaké neobyčajné schopnosti.“
„ No keď tak nad tým rozmýšľam tak áno mám,“ na malú chvíľočku sa odmlčal, „ mám vrodené dva elementy chakry a schopnosť ovládať ďalšie dva elementy.“
Madara neveril vlastným ušiam. Ešte nikdy nepočul o niekom kto by bol schopný ovládať štyri elementy. – Toto bude zaujímavé.- pomyslel si a dal sa do bojovej pozície.
„ Fajn, no skôr ako začneme chcem vedieť ešte jednu vec.“
„ Pýtaj sa,“ odvetil Naruto.
„ Odkiaľ poznáš moje skutočné meno? Ani niektorý dlhoročný členovia ho ešte nevedia. Tak ako to, že ho vieš ty?“
„ Bez urážky, ale do tohto vás nič nie je. Všetko vám poviem až nastane pravý čas.“
„ Ach jaj, čo mi ostáva. Pripravený na boj?“
„ Iste.“
„ Výborne. Tak teda, ZAČÍNAME!!!“ zvolal Madara a rozbehol sa vysokou rýchlosťou na Naruta. Ten sa iba pousmial a hodil po ňom pár kunaiov zrýchlených veternou chakrou.
Madar ich vďaka Sharinganu perfektne vykryl a začal skladať pečate. Keď dokončil poslednú pečať tak zvolal:
„ Katon: Goukakyuu no jutsu,“ hneď ako to dopovedal tak sa na Naruta valila obrovská ohnivá guľa. Naruto však stál na mieste a skladal pečate neuveriteľnou rýchlosťou.
„ Doton: Doryuu heki,“ zvolal Naruto a pred ním sa zjavila obrovská zemná stena o ktorú sa ohnivá guľa okamžite zrušila.
„ Pôsobivé. Nebyť môjho Sharinganu ani by som nepostrehol, že si urobil dáke pečate. Si silnejší ako som si myslel,“ skonštatoval Madara a pritom vedel, že ak by tento súboj nebral vážne mohlo by to s ním zle dopadnúť.
„ Vidím, že si to konečne začal brať vážne. Vravel som ti, že so mnou to nebudeš mať ľahké,“ povedal trocha posmešne Naruto.
„ Mladý,“ okríkol ho Madara, „ ak sa mi budeš posmievať, tak ťa zabijem, jasné?!“
„ Óóó, to pardon. Ja som nevedel, že pán je taký ješita,“ vysmial ho Naruto a čakal či sa mu podarilo docieliť svojho záujmu.
Jeho súper bol červený od zlosti. Zdvihol svoju ruku a... stiahol si svoju oranžovú masku.
Spod nej mu vyšli jeho neposedné vlasy a v očiach mu svietil Sharingan, nie obyčajný, ale Mangekyou. Naštval ho presne tak ako si prial.
Obaja sa pripravili na tuhý boj. Vedeli, že tento boj sa skončí dosť vážnymi ranami.
Chystali sa na boj v taijutsu. Madara mal obrovskú výhodu vďaka svojim očiam, no nebola mu nič platná. Jeho súper bol obratný, rýchli a jeho útoky boli dobre mierené a silné. Tento štýl boja bol prekvapivo vyrovnaný.
Madara zrazu uskočil niekoľko metrov naspäť a hľadel nechápavo na svojho súpera. Nebol zadýchaný ani spotený. Na rozdiel od neho. Mal už dosť. Rozhodol sa teda, že to ukončí pomocou genjutsu.
Naruto spravil obrovskú chybu. Pozrel sa Madarovi do očí. Hneď ako sa ich pohľady stretli, Naruto bol priviazaný ku krížu a oproti nemu stál Madara s pripravenou katanou.
„ Chápem. Použil si na mňa Tsukuyomi. Mal by si, ale vedieť, že si práve minul zbytočne chakru. Na mňa to nefunguje.“
Madara nechápal o čom hovorí. Jednoducho sa napriahol a bodol katanov do jeho tela. Katana sa však zlomila. Roztrieštila na márne kúsky.
„ Č- čo? Ale... ale ako je to možné?“ nechápal. Nevedel pochopiť, že niekto práve porazil jeho najsilnejšie genjutsu.
„ To je jednoduché. Senjutsu. Ja som totižto sennin. Ďalšia vec ktorú by si mal vedieť je to, že pred pár minútami som s tebou nebojoval pomocou taijutsu, ale pomocou frog-fu. Teraz keď som použil sage mód, si skončil,“ dopovedal a pozrel sa na vodcu Akatsuky svojimi očami, ktoré mali zlato- žltú farbu.
Madara bol ohúrený. Nevedel čo má na to povedať. Ešte nikdy nebojoval so senninom. Pociťoval šťastie, poctu, úctu, ale aj strach z výsledku tejto „skúšky“.
Teraz už vedel, že tohto človeka musí prijať do Akatsuky. Chcel si však otestovať kam až siahajú jeho aj súperove schopnosti.
„ Dobre. Myslím si, že je čas to tu ukončiť,“ povedal rozhodne Naruto. Hneď ako to dopovedal sa mu v ruke roztočil rasengan. Nie však obyčajný. Šľahali z neho malé elektrické výboje. Rozbehol sa na Madaru a zrazu...
„ Zmizol???“ nechápal. No odpoveď sa mu dostala hneď ako to dopovedal.
„ Nie, nezmizol som. Použil som Shunshin no jutsu,“ povedal jeho technika sa zrušila pred Madarovím srdcom.
Ten tam stál ako prikovaný. Nechápal ako, kedy a hlavne jednu vec. Bol porazený. Ak by nezrušil svoju techniku, isto by ho zabil.
„ To... to bolo skvelé. Čo skvelé úžasné. Zaujímala by ma však jedna vec.“
„ Iste vrav.“
„ Čo to bolo teraz za techniku?“ pýtal sa zo záujmom.
„ Bol to Rasengan.“
„ Ale túto techniku ovládali iba traja ľudia a z nich sú už dvaja mŕtvi,“ Madara pozrel a svojho súpera ohúreným, no zároveň aj nechápavým a podozrievavým pohľadom.
„ Nie je ich šesť. Prvý bol Yondaime, vynálezca tejto techniky. Potom ju naučil svojho senseia, jedného z legendárnych sanninov, Jiraiyu. Yondaime ju naučil tiež svojho najtalentovanejšieho študenta, Kakashiho.
Jiraiya ju naučil Uzumaki Naruta. Ten ju ešte naučil vnuka tretieho Hokage.
Pri spoločných cestách Naruta s Jiraiyom. Zastavili sa v našej malej dedinke a ja som sa zoznámil s Narutom.
Bol to môj prvý skutočný priateľ. Vedel presne ako som sa cítil. Povedal mi o svojom detstve a ja som bol ohúrený.
Po čase som sa ho spýtal či by nechcel byť môj sensei. On súhlasil a ja som šiel s nimi do Konohy kde som riadne od maturoval na tamojšej akadémii.
Potom som však na Rasengane pracoval sám. Naruto mal stále dáku misiu a po smrti Kakashiho sa s ním nedalo rozprávať, skôr ako sa to stalo ma však naučil Futon: rasen shuriken.
Neskôr som to skúšal aj s ostatnými mojimi elementmi. A toto jutsu čo si práve videl sa volá Raiton: rasen chidory(môj výmysel.),“ skončil svoje rozprávanie Naruto a bol sám zo seba prekvapený, že tak rýchlo vymyslel také dobré klamstvo.
„ Aha, chápem. Tak takto to je. Ešte ma zaujíma jedna vec.“
„ Iste len sa pýtaj. Rád ti odpoviem.“
„ Keď si bol v Listovej tak dlho a trénoval si tam s Uzumakim. Prečo mi o tebe nepovedala moja dcéra? Vieš ona mi tam robila od narodenia špióna a podávala mi hlásenia. O tebe však nikdy nepovedala ani slovo.“
„ Na to je jednoduchá odpoveď. Vždy pri tréningoch som sa zmenil na Naruta a keď nás niekto vyrušil, tak som proste zmizol a ono to vyzeralo ako by Naruto zrušil klon. O mojej prítomnosti vedela len Tsunade, Naruto a Jiraiya.“
„ Dobre, mám pre teba posledné dve veci. Tá prvá je, že si oficiálne členom Akatsuky. Tá druhá sa týka tvojho nového partnera. Je ním moja vlastná dcéra,“ Naruto vyvalil oči. Ani vo sne sa mu nezdalo, že by Uchiha Madara mohol mať dcéru.
„ Volá sa Mayuuky Uchiha. Stretneš sa s ňou asi za dvadsať minút. Daj sa zatiaľ do kopy.“
„ Hai,“ povedal Naruto a zmizol v žltom záblesku.

************************* V Konohe po prebudení Tsunade*******************

Tsunade už bola plne zotavená a dostala povolenie od Sakury vrátiť sa do svojho úradu. Niečo sa však zmenilo. Nebola taká výbušná a ani taká vrúcna k svojim priateľom. Prestala Shizune posielať do obchodu so sakém a ten mal vďaka tomu o polovicu menšie tržby.
Sedela vo svojej kancelárii otočená ku oknu a sledovala obrovskú skalu, ktorá sa týčila nad celou Listovou.
Bola celá ponorená vo svojich myšlienkach. Nevedela prečo musel odísť najlepší shinobi akého momentálne mala Listová vo svojich radoch. No viac ako strata ninju ju bolela strata priateľa.
„ Naruto, prečo si musel odísť?“ zašepkala so smútkom v hlase Tsunade.
Z jej myšlienok ju vytrhlo náhlivé a hlasné zaklopanie na dvere jej kancelárie.
„ Ďalej,“ vyzvala dotyčného Hokage.
„ Dobrý deň Tsunade – sama. Chcela som sa iba spýtať či máte nejaké nové správy o Narutovi.“
„ Nie Sakura nemám. A ak mi sem s Hinatou bude chodiť každých päť minút, tak sa neudržím. Keď sa dozviem niečo nové, zavolám vás.“
„ Hai,“ povedala Sakura, „ sumimase, za moju netrpezlivosť.“
„ To nič Sakura. Je to osoba na ktorej vám obom veľmi záleží a preto to chápem, no cháp aj ty mňa. Aj na mňa je toho moc, aj mňa bolí jeho odchod a to, že je najhľadanejší z hľadaných.“
Obom stiekla slza po tvári. Sakura ho mala rada ako brata, Tsunade zas ako syna, Hinata ho milovala ako už nikdy nikoho milovať nebude môcť.
Bolo to ťažké obdobie pre všetkých.

Pomaly sa po celej Listovej rozšírila správa, že Uzumaki Naruto zradil. Ten ktorý ich všetkých zachránil pred istou smrťou a porazil vodcu Akatsuky, ich zradil. Bolo tomu ťažké uveriť, no bolo to tak.

V Madarovej kancelárii sa v žltom záblesku objavil Naruto a bral si svoju tašku. Chcel sa pripraviť na stretnutie so svojou novou tímovou partnerkou.
Rozmýšľal aká bude. Bude pekná, alebo škaredá. Milá, alebo nafúkaná a arogantná. –Nechám sa prekvapiť.- pomyslel si Naruto a hádzal na seba čisté oblečenie.

Bol už oblečený keď do dverí kancelárie vrazil Madara a pomalým krokom šiel ku svojmu stolu. Zatiaľ si ho nevšimol, ale bolo na ňom vidieť, že ho niečo trápi.
„ Trápi ťa niečo?“ opýtal sa starostlivo Naruto.
Madara sa zľakol, že skoro padol zo stoličky.
„ Fuj, toto mi už nerob, jasné? Skoro som z teba chytil mŕtvicu. A aby som ti odpovedal na otázku, tak to čo ma trápilo bolo, že kam si zmizol. Tak som šiel sem aby som mohol po teba poslať nejaký tím. Ako vidím, už nemusím.“
„ Dobre teda. Počkať, kde je moja tímová partnerka?“ udivene sa opýtal Naruto. No skôr ako to vôbec mohol dopovedať sa pred ním v bielom dyme zjavila osoba.
„Ahoj otec. Som tu ako si po mne chcel.“
„ Vítaj Mayuuki. Mám pre teba novinu. Konečne sa môžeš stať členom Akatsuky. Mám pre teba aj partnera. Je z Konohy, tak ako ty.“
„ Dobre otec už ma nenapínaj kto je to?“ opýtala sa ho nadšene.
„ Je to skvelý ninja a dokonca ma dokázal poraziť.“
„NANIII ??? On ťa dokázal poraziť?“
„ Áno dokázal a ak chceš vedieť kto to je tak sa prosím otoč,“ Mayuuky sa pomaly otočila a uvidela postavu sediacu v tmavom rohu miestnosti.
„ Ahoj ja som Mayuuky. Vraj si z Konohy. Ako sa voláš?“
„ Volám sa Inary, ale mňa nepoznáš. Nikdy si mi nevidela tvár,“ teraz konečne zdvihol pohľad na dievča, tak aby jej videl do tváre, „ TEN-TEN???“
Nemohol uveriť vlastným očiam. Naozaj tam stála Ten- Ten. Najprv si myslel, že ho Madara chytil do genjutsu. Spojil ruky v pečať a zastavil tok svojej chakry. Nič sa však nestalo. Stále oproti nemu stála Ten- Ten.
„ Áno, tak ma volali v Listovej. Nikto však nevedel kto je môj otec a ani moje pravé meno. Máš pravdu teba som nikdy v živote nevidela.“
„ Ale áno, videla. Vždy keď si ma videla tak som vyzeral takto. Henge!“
„ Naruto???“ nechápala tomu čo vidí.
„ Nie ja nie som Naruto – sensei. Ja som Inary.“
„ Naruto – sensei?“ to bolo na ňu moc a odpadla.
„ Vzala to lepšie ako som čakal,“ povedal Madara a odniesol ju k sebe domov.
Naruto tam stál sám. Vstrebával práve získané informácie. Nemohol uveriť tomu, že jeden z jeho priateľov celý čas donášal na neho Akatsuky.
Naruto tam ešte chvíľu stál a čakal kým sa vráti Madara. Predsa len potreboval miesto kde by mohol prespať.
Jeho čakanie nebolo veľmi dlhé. Asi po desiatich minútach sa tam zjavil Madara.
„ Prepáč. Je toho na ňu moc.“
„ To je v pohode. Vlastne mal som aj ja čo robiť aby som to ustál. Trápi ma však jedna otázka.“
„ Aká?“
„ Kde budem bývať?“
„ Och, iste. Tu máš kľúče,“ Naruto si vzal kľúče. Madara medzi tým spravil pár pečatí a preniesol ich ku nemu domov.
„ Tak a sme tu. Toto bude tvoj domov keď nebudeš na misiách.“
„ Vďaka,“ no kým stačil niečo povedať, Madara bol už preč.
„ Vyzerá to tu byť útulné. No na Listovú to nemá.“