Renji Hagane – Cesta ninju 3.: Zahojené rany minulosti

Dostal som sa pred bránu Konohy a boli tam všetci, ktorí tam mali byť, čiže všetci tí, ktorí boli u Hokage ale pridal sa ešte chalan so psom, ktorý sa predstavil ako Kiba Inuzuka a jeho havkáč Akamaru, a taktiež hanblivé dievča s bielymi očami, Hinata Hyuuga. Mali sme naponáhlo. Šiel som vpredu, ale nevedel som, či vlastne ideme správne.
„Kde presne ste ho zahliadli?“, spýtal som sa v nádeji, že mi niekto odpovie.
„Podľa správy od ANBU zrejme asi tri kilometre južne od Listovej.“, odpovedal Kakashi.
„Takže by sme mali ísť správnym smerom. Mali by sme si dávať pozor. Každý ninja, ktorý s ním bojoval je mŕtvy.“
Išli sme ešte hodnú cestu a v tom som zbadal čosi čudné.
„Zastavte!“, zavelil som a všetci ostali na svojich miestach.
Na akejsi čistine bola v zemi zapichnutá palica a na nej visela čelenka Listovej. Svitlo mi, že to môže byť pasca. Preto som sa nepohol z miesta. Akcie sa chopil Shino Aburame s jeho Mushi Bunshinom. Presvedčil sa, že je to bezpečné a tak sme všetci pristúpili bližšie.
„Akamaru ešte cíti zvyšky jeho pachu a aj ja. Poviem vám, že je to odporné.“, ozval sa chalan so psom.
„Navrhujem urobiť prieskum.“, poznamenal som, na čo hneď odpovedal Kakashi.
„Sai, preskúmaj to zo vzduchu, Hinata, prehľadaj to Byakuganom.“, rozdelil úlohy.
„A čo my?“, spýtal sa Naruto.
„Musíme sa rozdeliť. Jeden tým povediem ja a druhý povedie Yamato. V Yamatovom týme bude Naruto, Sakura, a Shikamaru, a v mojom Shino a Kiba, a Renji. Stretneme sa pri tamtom potoku.“
Kakashi rozdelil úlohy a ja som sa vybral so svojimi. Mali sme ale smolu, lebo sme nič nenašli. V tom sa ale ozval Kiba.
„Fuj, čo je to za odporný smrad? Akoby tu niečo zdochlo. Vy to necítite?“
Mal pravdu neďaleko bola kopa lístia. Potom čo som tú kopu odhrnul sa mi naskytol strašný pohľad. Bol to mŕtvy ninja z Listovej. Nemal žiadne viditeľné zranenia, ale v tvári mal prestrašený výraz, ako keby zomrel od hrôzy.
„Chudák.“, povedal Kakashi, „asi ho zabilo nejaké genjutsu.“
„Takže genjutsu...“, pomyslel som si.
„Ten smrad je tu všade. Dúfam, že tu nie je nejaký masový hrob.“, ozval sa Kiba.
„Čo je to vlastne za ninju? Aké používa techniky?“, spýtal sa Kakashi.
„No neviem. Nepoznám ho až tak dobre a tak si myslím, že nemôžeme vedieť čo od neho očakávať.“, odpovedal som. Odvtedy sme prešli ešte pár kilometrov, ale nemali sme také šťastie.

Vrátili sme sa a pochovali sme telo toho ninju, potom sme sa stretli na stanovenom mieste. Prieskum nedopadol práve najlepšie.
„Takže Sai. Máš niečo?“
„Absolútne nič. Nevidel som ho nikde, ale možno to bolo tým, že les je hustý.“, odvetil bledý chlapík.
„Hinata...čo ty?“
„N-nič som nevidela.“, odpovedala tenkým hláskom.
„A ostatní?“, spýtal sa Kakashi na záver.
„Nie je po ňom ani stopa.“, ozval sa Shikamaru.
Z tohto neúspechu som bol dosť frustrovaný a nervózne som zatínal päsť.
„To nemôže byť pravda! Nemohol sa len tak vypariť za tých pár hodín. Prisahal by som, že som ho ešte cítil. Cítim, že sme boli blízko.“
„Upokoj sa.“, povedal Kakashi, „zlosťou a krikom sa nič nevyrieši.“
„Počkať...ak je to lovec, ktorý čaká na svoje obete, mali by sme byť veľmi ostražití aj v noci. Rozložte stany a ja sa pôjdem ešte porozhliadnuť po okolí.“, ponúkol som sa, aby som si trochu utíšil svoju frustráciu.
„Čo ak na neho natrafíš? Ak je to ten, ktorého si opisoval, možno sa zajtra nájde aj tvoje telo.“, strachovala sa Sakura.
„Ale trvám na tom. Zrejme pôjde po ninjovi zo Skalnej.“
„Ponúkaš sa ako volavka?“, spýtal sa Kiba.
„Áno. Keby niečo, pošlem za vami môj summon.“
V tej chvíli som sám neveril tomu, čo som povedal. Hral som sa na hrdinu, čo ma veľmi rýchlo mohlo stáť život.
„Nebuď blázon! Nemôžeme ťa stratiť. Bol by si len ďalší vyškrtnutý ninja zo Skalnej.“, poučne povedal Kakashi. V tom som si uvedomil, že má vlastne pravdu.
„Asi máte pravdu. Ľahnem si spať ako ostatní, hoci pochybujem, že vôbec zaspím a kde sú stany?“, začudoval som sa.
„Tie nepotrebujeme. Yamato...“, potom stačil len jediný pohľad Kakashiho na Yamata a doslova za pár sekúnd pred nami vyrástol drevený dom. Nasáčkovali sme sa teda do neho, bolo tam dosť miesta. Rozložil som si deku a snažil som sa zaspať.
„Naruto, budeš na stráži. Po troch hodinách ťa Sakura vystrieda.“, rozkázal Kakashi.
„Jasné, Kakashi-sensei.“

Skúšal som spať ale nešlo to. Vytiahol som fotku Naki-chan, ktorú som stále nosil pri sebe. Čo asi teraz robí moja malá sestra? Ako sa má? Je v poriadku? Ešte nikdy sme neboli od seba tak ďaleko. Po otcovej smrti sa medzi nami vytvorilo silné súrodenecké puto. Vlastne sa nemusím o ňu báť, veď Sema-sensei sa o ňu za ten čas postará. Verím, že za krátky čas opäť stretneme. Ani Kakashi nemohol spať. Stále čítal nejakú knižku. Oslovil ma.
„To je tvoja dcéra?“, spýtal sa keď zbadal Nakinu fotku v mojich rukách.
„Nie, nie. To je moja sestra.“
„Podobá sa ti. To všetci z vášho klanu vyzeráte rovnako?“
„Kedysi áno, ale ostali sme len dvaja.“
„Takže je na tvojich ramenách veľká zodpovednosť.“
„Sľúbil som jej, že sa vrátim a naučím ju viac. Niektoré sľuby sú ale nedodržateľné. Prišiel som na to, že väčšina slov, ktoré hovorím idú len tak a stratia sa vo vetre.“
„Nerob z komára somára. Ešte nás čaká dlhá naháňačka. Ale raz som aj niečo sľúbil.“
„Kedy? Komu?“
„Jednému starému priateľovi počas tajnej vojny so Skalnou.“
Vtedy ma oblial studený pot. Došlo mi, že on je ten shinobi, ktorý ešte žije a bojoval v tej vojne! Áno! Kakashi Hatake.
„Takže to ste vy...“
„Tie spomienky nemám rád. Prišiel som tam o priateľa, ktorému som sľúbil, že sa o niekoho postarám. Dokonca mi dal aj dar...“, potom si odkryl druhé oko a zbadal som Sharingan.
„To je Sharingan! Známe kekkei-genkai klanu Uchiha!“, padol som úžasom.
„Nanešťastie ten „niekto“ už zomrel, pretože som sa o ňu nedokázal postarať.“
„Kakashi-san odpovedzte mi ešte na jednu otázku.“
„O čo ide?“
„Odpustili ste už shinobi zo Skalnej?“
„Hehehe, je to už dávno, ale neodpustil som hlavne sebe.“
„Ahaaa...“

Tento rozhovor mi dal veľa. Kakashi Hatake je muž na pravom mieste, počul som o ňom samé chvály a tak povediac vždy som ho chcel stretnúť.
Ale v tom ticho prerušil mohutný výbuch. Vyhnalo nás to von. O pár desiatok metrov ďalej stál Naruto a okolo neho množstvo tieňových klonov. V strede kruhu, ktorý utvorili bola postava. Konečne sme ho našli. Moje predpoklady boli správne. Ishiomo, neslávne známy démon krajiny Zeme stál len pár metrov odo mňa.