Ojiisan - Prolog, Ľudia dokážu byť krutý

Celá táto séria je venovaná jednej osôbke s ktorou si rozumiem veľmi dobre a podľa mňa je to skvelý človek a ešte lepšia autorka FF. Takže toto je pre teba Anti- neechan

Bielovlasý muž bežal lesom... utekal ako najrýchlejšie vedel. V náručí držal malý uzlíček. Bol to pekný chlapček a spokojne mu driemal v náručí.- Keby si len vedel, Naruto, aké si mal v posledných pár hodinách šťastie.- hovoril si v duchu sám pre seba.
Zahľadel sa na jeho tváričku a začal spomínať. Na svojho žiaka, Minata. Na to, ako sa z neho stal Hokage a potom na tie osudné chvíle. To, čo sa odohralo pred pár hodinami, mu ostane v pamäti nadosmrti.
Nikdy by si ani v tom najhoršom sne nepredstavoval, že syna hrdinu, ktorý im zachránil životy, budú chcieť zabiť.
V podstate, bol aj on sám hrdina a to nemal ani deň. Zadržal vo svojom malinkom, nevinnom telíčku, tú ohromnú krvilačnú beštiu.
Zachránil ich a oni sa mu za to chceli odvďačiť smrťou. Ešte stále mu behali zimomriavky, keď si spomenul na ten dav. Rútil sa priamu na to miesto, kde sa odohralo zapečatenie. Nebyť Sandaimeho, boli by obaja mŕtvi.
Iste bol jedným z legendárnych sanninov, ale proti toľkým ľuďom nemal ani najmenšiu šancu.

Tie okamžiky na lúke ***********

„ Vydaj nám toho démona, Jiraiya!!! Ak nám ho nevydáš, zabijeme vás oboch!“
„ To nemôžem. Sľúbil som Minatovi, že sa o jeho syna postarám. Dajte mu pokoj. On vás zachránil a vy ho chcete zabiť. Čo ste to za ľudia?“ hovoril zo slzami na krajíčku.
„ Dosť už rečí. Vydaj ho, alebo zomri.“
„ Tak teda volím smrť. Nenechám to nevinné dieťa napospas takým monštrám. ako ste vy všetci tu. Nezaslúžite si niesť znak listu. Nezaslúžite si byť shinobi zo Skrytej Listovej. Ste hanba tejto dediny, ak ublížite tomu dieťaťu.“
Všetci prítomný sa nad jeho slovami zamysleli. Asi desať ľudí vyšlo z toho davu a postavilo sa po jeho boku. Boli medzi nimi aj Shikaku Nara, Inoichi Yamanaka, Fugaku Uchiha a mnoho ďalších hláv klanov z Listovej. Okrem hlavy klanu Hyuuga. Ten odmietal akékoľvek spojenie s tým, podľa jeho slov, líščim bastardom. Preto odišiel naspäť, do sídla svojho klanu.
„ Jiraiya, ja... chcel by som sa ti ospravedlniť. Vieš... bol som zaslepený žiaľom a neuvedomil som si, že to dieťa za nič nemôže,“ pokorne sa mu ospravedlňoval jeden z prítomných. Ostatný len sklopili hlavy na znak súhlasu a hanby, ktorú pociťovali.
„ Nič si už z toho nerobte. Teraz tu máme väčší problém,“ ukázal voľnou rukou na besniaci dav, ktorý sa začal rozbiehať ich smerom.
„ Páni, nevyzerá to pre nás veľmi rúžovo. Takže, ak by to nevyšlo a naše dni by vypršali práve dnes... chcem, aby ste vedeli, že mi bolo cťou s vami bojovať za Listovú.“
„ U nás platí to isté Jiraiya – san,“ všetci sa zhodli. Pripravili sa na útok, no zrazu sa pred nimi dvihol vietor.
To, donútilo zastaviť všetkých a sledovať, čo sa to vlastne deje.
Vietor ustal, ale cez rozvírený prach šlo rozpoznať iba mužskú siluetu. Zrniečka prachu sa pomaly, ale isto začali opäť ukladať na zem a ľuďom sa naskytol pohľad na osobu, čo ich zastavila.
„ Sandaime – sama, prečo ste nás zastavili?“ prehovoril niekto z davu.
Sandaime zodvihol svoj pohľad na miesto odkiaľ sa ozval ten človek.
„ Ty. TY MÁŠ ODVAHU SA MA EŠTE PÝTAŤ??? MÁTE V PLÁNE TU ZABIŤ NEVINNÉ DIEŤA A TY SA MA SPÝTAŠ, PREČO SOM VÁS ZASTAVIL???“ Tretí bol zlosťou celý bez seba. Sťažka dýchal a mal čo robiť, aby sa po nich nerozbehol. Bola to veľká skúška jeho sebaovládania.
Pomaly sa upokojil a všetkým naokolo odľahlo. Najmä Jiraiyovi. Ten zo všetkých najlepšie poznal Sandaimeho schopnosti.
„ Ak sa niekto pokúsi ublížiť tamtomu chlapčekovi,“ nepatrne poukázal smerom, kde mal sannin Naruta na rukách, „ tak z neho vlastnoručne vytlčiem dušu. Jasné?“ dopovedal a postavil sa do bojovej pozície.
Všetci prítomný nasucho prehltli. Dokonca aj to malé nemluvňa sa neodvážilo vydať hlásku.
„ H- hai, Hokage-sama,“ povedali zborovo a rozpŕchli sa do okolitých lesov.
Otočil sa na skupinku stojacu za ním a milo sa na nich usmial.
„ Pokiaľ ide o vás, tak ste ukázali, že ste skutočne shinobi z Listovej. Hlavne ty Jiraiya.“
Milo sa na nich usmial a naznačil ostatným, aby ich nechali osamote. Nikto nič nenamietal a všetci so zborovým „ Dovidenie Hokage-sama, Jiraiya-san,“ opustili lesnú lúku a vydali sa za svojimi rodinami.
Po uistení sa, že sú skutočne sami začal Sandaime rozprávať.
„ Prv ako začnem, ti chcem povedať, že som na teba skutočne hrdý. Najviac ako môže byť sensei hrdý na svojho učňa.“
„ Ďakujem veľmi pekne, sensei,“ a hlboko sa uklonil.
„ No, dôležitejšie je, že tu malý Naruto nesmie ostať. Šlo by mu to o život. Podľa toho, čo sa tu práve odohralo, si som istý, že by sa nedožil akadémie. Preto ti dávam za úlohu sa o neho postarať a vycvičiť z neho skvelého ninju a vychovať ho, ako dobrého človeka. Ty sa na to hodíš najlepšie, keďže ti bol Minato ako syn.“
„ Hai, sensei. Postarám sa o neho, ako najlepšie budem vedieť a hneď ako uznám, že je pripravený, sa sním vrátim, aby mohol pokračovať v stopách svojho otca.“
Uklonil sa ešte raz. Otočil sa už sa chystal rozbehnúť, keď v tom ho zadržala ruka na jeho ramene.
„ Počkaj ešte. Toto je dedičstvo, ktoré mu Minato zanechal. Daj mu až keď bude pripravený. Stal sa z teba skvelý človek a výnimočný ninja. Ale teraz už choď. V najbližšej dobe by si nemal mať problémy s cestovaním.“
Naposledy sa na seba usmiali a Jiraiya vyskočil na najbližší strom.

Naspäť v prítomnosti ****************

Sanninovi spadla jedna slza pri spomienke na tú smutnú udalosť. Skákal zo stromu na strom. Jeho zmysli poli napnuté a jeho myseľ pripravená na všetko. Bolo už veľa hodím, slnko ďaleko za obzorom a jeho telo začalo dávať najavo svoj nesúhlas s ďalšou cestou. Zoskočil teda na zem a rozložil si stan.
Uložil sa spolu s Narutom doň a začal zaspávať. Jeho myšlienky sa sústreďovali na budúcnosť. –Naruto, vychovám z teba ešte lepšieho ninju ako bol tvoj otec. Minato, to ti prisahám. Budeš na neho hrdý.- S touto myšlienkou sa pobral do ríše snov.