Ojiisan - 1.časť, Si pravý syn svojho otca, Naruto

Ubehli štyri roky od tej osudnej noci. Z Naruta vyrástol tvrdohlavý chlapec plný energie, no so slušnými spôsobmi a vysokou inteligenciou.
-Máš to najlepšie zo svojho otca a zo svojej matky. Ani nevieš, ako si im podobný.- musel sa nad svojou myšlienkou pousmiať.
Tento úsmev však neunikol malému Narutovi.
„ Čo je také smiešne, ojiisan?“ hľadel na neho nechápavo.
„ Len som sa musel pousmiať nad tým, ako si podobný svojim rodičom.“
„ Mojím... rodičom,“ druhé slovo zašepkal skoro nepočuteľne, „ Ojiisan, prosím, povedz mi o nich viac. Aký boli?“
Jiraiya sa zadíval do diaľky. Teraz nastal čas mu povedať všetko. Musel vedieť pravdu. Mal na to právo, veď koniec koncov sa s tým musel naučiť žiť.
„ Vieš tvoj otec bol môj žiak. Učil som ho, ako má vyzerať pravý shinobi. Presne tak ako to učil mňa môj sensei. Tvoja matka pochádzala zo Zeme vodných výrov. Po nej si zdedil povahu. Bola tvrdohlavá, pracovitá a vždy si šla za svojím snom. Naopak tvoj otec bol múdry a mal dobré spôsoby. Avšak, aspoň raz za čas, vyviedol nejakú hlúposť.“
„ Moji rodičia museli byť skvelí. Škoda, že som ich nepoznal. Ale mám teba, ojiisan,“ usmial sa na neho tým svojim typickým úsmevom.
„ Máš úsmev svojej matky,“ po tých slovách sa jeho úsmev ešte zväčšil. Dal si ruky za hlavu potichu kráčali vedľa seba. Naruto pozoroval oblohu, Jiraiya sa zadíval do diaľky. Šli mlčky. Každý mal na chrbte tašku so svojimi vecami.
Jiraiya mal oblečené svoje klasické oblečenie a Naruto mal na sebe kimono. Spodok kimona bol tmavo modrý a vrch sýto oranžový. Popravde, vyzeral v tom dobre.
Kráčali už dlhú chvíľu, keď sa pred nimi objavila obrovská lúka. V strede sa zastavili. Naruto nevedel prečo, no vedel, že Jiraiya nerobí nič bez dôvodu.
„ Ojiisan, prečo sme sa zastavili? Karakura je odtiaľto, už len pól dňa cesty.“
„ Ja viem, ale myslím, že je čas, aby si sa stal ninjom. Budem ťa učiť všetko od začiatku. Len som si nie celkom istý, či to nie je priskoro,“ poslednú vetu povedal skôr pre seba ako pre Naruta.
„ Ako to myslíš, priskoro?“ začudoval sa Naruto.
„ No myslím to tak, že v skrytých dedinách sa to začínajú učiť deti až v siedmich, ôsmich rokoch. Aj výnimočne nadané deti začínajú v šiestich. Preto som si niesom celkom istý.“
„ Tak čo, ak by si to aspoň skúsil. Za pokus nič nedáš, ojiisan,“ usmial sa na neho.
„ Máš pravdu. Začneme teóriou. Je to síce nuda, ale je to nutné zlo.“
„ Jasne. Daj sa do toho.“ Jiraiya iba zakrútil hlavou nad jeho nedočkavosťou. – Celá jeho matka.- pomyslel si.
„ Dobre, takže najskôr ti vysvetlím, čo to tá chakra vlastne je. Chakra je ...“ (bla bla bla. Nechce sa mi to vypisovať. Veď to všetci poznáte.)
„ Ojiisan, rozprával si to naozaj zaujímavo. Neviem prečo si vravel, že je to nuda. Mňa to celkom zaujalo.“
„ Tak, či onak. Dosť teórie, ide sa na praxi. Teraz ťa naučím základnú techniku. Musíš sa poriadne sústrediť a vyvolať chakru. Prv však musíš urobiť potrebnú pečať a povedať názov techniky. Tá technika sa volá Henge no jutsu.“
Naruto prikývol, dal ruky do pečate a sústredil sa. Po chvíli otvoril oči a povedal „ Henge,“ zdvihol sa obláčik dymu a keď sa rozplynul stál tam premenený Naruto.
Chcel sa premeniť na Jiraiyu. Premena bola skoro dokonalá. Okrem hlavy to bola presná kópia Jiraiy.
Jeho hlava bola o čosi väčšia, nos mal ako žaba a obrovské pery. No, aj tak. Na to, že sa pokúsil o Henge prvý raz v živote, to bolo priam úžasné.
Sannin tam stál neschopný slova. Hľadel na svojho študenta s úžasom v tvári.
„ Toto by ma ani vo sne nenapadlo.“
„ Spravil som niečo zle?“
„ Nie, nie. Vôbec si nič nespravil zle, len ma zaráža, že tvoje Henge je na úrovni staršieho gennina.“
„ Tak to som potom trieda, nemyslíš?“ opäť nahodil ten svoj typický úsmev a zadíval sa na Jiraiyovu reakciu.
Ten bol stále v šoku a hľadel na Naruta. Nemohol sa vynadívať. Zrazu sa šibalsky pousmial. Zahľadel sa na neho pohľadom typu – teraz si rozhodol o svojom osude- a dal si ruky vbok.
„ D- deje s – sa nie... niečo, o- ojiisan?“ koktal so strachom v hlase Naruto. Očividne ho sanninov výraz znepokojoval.
Jiraiya sa už chystal odpovedať, no hneď ako otvoril ústa, sa okolo nich zjavila jednotka ANBU so znakom oblačnej.
„ Kto ste a čo chcete v blízkosti skrytej Oblačnej?“ prehovoril zrejme ich veliteľ.
„ Som Jiraiya a toto je môj vnuk Naruto. Cestujeme po svete a ja sa z neho snažím vychovať ninju. Nič viac, nič menej.“
„ Jiraiya... Jiraiya... Jiraiya. To meno mi niečo hovorí.“ Na chvíľočku sa zamyslel.
„ P- počkať, a- ale by ste jeden z legendárnich Listových sanninov,“ povedal s neskrývaným úžasom v hlase.
„ Áno, to som ja. Naruto, zruš svoje Henge nech vedia, ako vyzeráš,“ a mrkol na neho.
„ Hai, ojiisan,“ spravil potrebnú pečať. Objavil sa malý obláčik dymu a keď ustal, členovia ANBU len neveriacky hľadeli na malého, smejúceho sa Naruta.
Tomu prišiel ich výraz taký smiešny, až padol na zem a chytal sa brucho.
„ Ale, Jiraiya-sama, veď ten chlapec má sotva štyri. Ako to, že sa vie už tak premeniť?“ nedalo to jednému členovi jednotky.
„ Zrejme zdedil talent po otcovi,“ zazubil sa na nich.
„ No, ak smiem vedieť. Kto bol jeho otec?“
„ Mne to nevadí, ojiisan. Povedz mu to.“ Zamiešal sa do rozhovoru malý Naruto, keď videl, ako sa sannin zdráha odpovedi.
„ Je to syn Minata Namikaze a Kushiny Uzumaki.“
„ Namikaze, hmm, to mi niečo hovorí, ale asi si nespomeniem.“
„ Ak dovolíte, tak sme boli práve uprostred tréningu.“
„ Áno, prepáčte. My už odchádzame, ale pochopte, že aj keď má naša zem dobré vzťahy s Listovou, aj tak sme vás museli zkontrolovať.“
„ Iste. Chápem vás. Rozkazy sú rozkazy.“
Členovia ANBU sa uklonili a s obláčikom dymu zmizli.
„ Ojiisan, viem, že hodnosti ninjov sú gennin, chuunin, jounin a kage, ale o sanninoch som nikdy nepočul. Prečo ťa oslovil legendárni sannin?“
„ No vieš, počas poslednej veľkej ninja vojny sa môj tým stal naozaj veľmi obávaný. Hlavne preto, že každý z nášho tímu, bol schopný poraziť niekoľko jouninov sám. Okrem toho náš sensei bol Sandaime Hokage.“
„ Ale to tak celkom nevysvetľuje hodnosť sannina. Väčšinou, čo som počul, tak ten, kto je vínimočný jounin, dostane hodnosť S-jounin a nie sannin.“
„ To áno, ale časom sme sa mohli každý rovnať s Kage všetkých piatich veľkých dedín. Preto sa Sandaimemu zdalo, že hodnosť jounin nie je dostatočná a menoval nás za sanninov. Už chápeš?“
„ Hej, asi áno.“
„ Nechcel si náhodou trénovať?“ opýtal sa ho Jiraiya a tým ho vytrhol zo zamyslenia.
„ Jasne, že chcem. Len som sa trocha zamyslel.“
„Zamyslel? A nad čím prosím ťa?“
„ Popravde. Uvažoval som nad tým, že ako budú volať mňa až vás troch sanninov porazím,“ pritom sa zatváril tak vážne, až sa Jiraiya rozplakal a dostal kŕče do brucha zo záchvatu smiechu.
„ HA HA HA, moc vtipné. Počkaj pár rokov a potom uvidíš.“
Ďalej si smejúceho sa sannina nevšímal a začal trénovať Henge no jutsu.
Šlo mu to celkom dobre. K večeru sa mu podarilo odstrániť zväčšenú hlavu. Teraz zozadu vyzeral úplne ako Jiraiya.
Začalo sa stmievať a Naruto bol už extrémne vyčerpaný z obrovského výdaja chakry. Rozhodli sa teda, že dnes prespia na tejto lúke. Naruto šiel po drevo a Jiraiya začal rozkladať stan a pripravovať ohnisko.
Naruto sa po chvíli vrátil s plnou náručou dreva. Položil ho vedľa ohniska a dal sa do zapaľovania dreva. Sannin medzi tým šiel do lesa uloviť niečo pod zub. Netrvalo to dlho a vynoril sa s dvoma králikmi, ktoré mali v sebe ešte zabodnutý kunai.
Položil ich na, už pripravený, oheň a sám sa posadil naproti Narutovi. Rozprávali sa a smiali. Jiraiya Narutovi hovoril historky z čias, keď bol ešte mladý a robil výzkumi. Naruto sa tomu musel zasmiať.
Vedel, že Jiraiya je tak trocha blázon. No, keď mu hovoril tieto historky, pochopil, že je úplný blázon.

Takto ich putovanie pokračovalo ešte niekoľko týždňov. Narutovi sa za ten čas podarilo úplne ovládnuť všetky základné ninja techniky, čo sa učia deti na akadémii. Ako napríklad Kawarimi, Henge a Bunshin no jutsu.
Práve prechádzali cez jedno hráčske mestečko. Rozhodli sa, že sa tam pár dní zdržia. Naruto bude mať čas potrénovať a Jiraiya bude mať čas na svoj výskum.
Po tom, ako sa ubytovali, ukázal Jiraiya Narutovi miesto, kde môže trénovať svoje techniky. Vraj sa po neho navečer zastaví a skontroluje ho. Dal mu tam ešte pár kunaiov, shurikenov a nechal mu tam aj jedlo s vodou.
Osamel tam, no to mu vôbec nevadilo. Ihneď začal s tréningom. Postavil sa oproti stromu a začal po ňom, ako na bežiacom páse, vrhať shurikeny a kunaie. Takto trénoval niekoľko hodín. Šlo mu to celkom dobre. Štyri z piatich pokusov šli tak, ako si povedal. Teraz bol čas na ninjutsu.
Sústredil sa, spravil pečať a urobil dokonalú ukážku Henge no jutsu. Chvíľu tam stál. Už sa chystal zrušiť svoju techniku, keď v tom sa ozval od niekiaľ ženský výkrik.
„ JIRAIYA, SI TO TY???“ zakričala vysoká blondínka a rozbehla sa smerom ku nemu.
„ Nemôžem uveriť, že si to ty. Tak dlho som ťa nevidela,“ hovorila popri tom, ako ho objímala.
„ Pani, pani, prosím vás, pustite ma.“
„ Moc smiešne, Jiraiya. Vidíme sa po toľkých rokoch a ty sa tváriš, že ma nepoznáš,“ ladne sa napriahla poslala ho na výlet, na druhú stranu lúky. Tam sa rozpľaskol o strom. Mal pocit, že má zlámané všetky kosti.
Niekto ho pomaly dvihol zo zeme.
„ Naruto, Naruto, si v poriadku?“ pýtal sa ho roztraseným hlasom Jiraiya. Ten sa práve chcel pozrieť, ako mu to ide s tréningom a našiel ho omotaného okolo stromu.
Nenávistne sa pozrel na dve osoby prichádzajúce jeho smerom. Jeho nenávistný pohľad sa však behom sekundy zmenil na pobavený.
„ Ako vidím, Tsunade, tak si svoje spôsoby nezmenila. Akurát si namiesto mňa, poslala na výlet môjho žiaka,“ hneď ako to dopovedal, sa zrušila Narutova technika, pretože v tej chvíli zamdlel.
„ Tvojho žiaka? Veď má tak štyri roky, ako je možné, že sa vie tak premeniť? Veď ani ja som nespoznala rozdiel a to ťa poznám od detstva. Čo je to za dieťa?“ vychrlila na neho hromadu otázok so značne užasnutým hlasom.
„ Tsunade, to je Minatov syn a Kyuubiho Jinchuuriki. Avšak má neobyčajný talent. Je talentovanejší, ako jeho otec. Už teraz je na úrovni slušného gennina.“
Tsunade na neho hľadela ako na blázna. Vedela o všetkom čo sa stalo tej noci, čo bol Kyuubi zapečatený. Vedela to od Sarutobiho, pretože sa v Listovej zastavila pred pár mesiacmi.
„ Je mi ľúto, toho čo sa stalo tej noci. Všetko viem od senseia. Okrem toho, ako ospravedlnenie tomu chlapcovi, ho naučím lekárskemu ninjutsu. Čo ty na to?“
„ Teraz??? Nie je na to trocha moc mladý?“
„ No sám si vravel, že je veľmi talentovaný a keď vravíš, že je už teraz na úrovni slušného gennina, tak prečo nie?“
„ Máš pravdu.“
„ Ešte jedna vec. Učil si ho už chôdzu po stromoch alebo niečo podobné?“
„ Nie, ešte nie. Mal som to v pláne v najbližších týždňoch.“
„ Tak mám taký malý návrh. Až ho naučíš chôdzu po stromoch a po vode, tak potom z neho ja spravím medik ninju. Berieš?“
„ Jasne, že beriem. To znamená, že budeme cestovať spolu však?“ šibalsky sa pousmial.
„ Ak ťa raz nachytám, šmírovať ma v horúcich prameňoch, vlastnoručne z teba vytlčiem dušu. Rozumel si?“
„ Iste, iste. Nečerti sa hneď.“
„ Shizune, zober veci a ubytuj nás v tom istom hoteli v akom je Jiraiya s...“
„ Narutom. Volá sa Naruto Uzumaki Namikaze.“