Nedovolená láska 02

Ráno som sa zobudila s pocitom zadosťučinenia, takže hneď po raňajkách som – nezmyselne skoro- vyrazila na tréning. Cestu som už našťastie zvládla bez problémov a pred budovu som dorazila ako prvá. Sadla som si na blízky múrik a čakala. Ani som si nevšimla ako, a snívala som s otvorenými očami.
Po chvíli ma to však prestalo baviť, a začala som sa prechádzať hore-dolu a netrpezlivo vyčkávať, kým tí dvaja dorazia. V tom sa v tieni niečo pohlo. Okamžite som zaostrila a nastražila všetky zmysli. Od sústredenia som sa až prikrčila, čo sa zdalo môjmu špehovi veľmi smiešne a rozosmial sa na celé kolo. Celá som stuhla, čakala a ...
....a v tom z tieňa vystúpil vysmiaty Kakashi.
,,Ale som ťa vystrašil, čo?´´ spýtal sa ma pobavene.
,,Mňa? No to určite, čo si myslíš, že ma tak ľahko vystrašíš? Pche! ´´ odvrkla som a otočila som sa mu chrbtom.
,,Ale no tak, veď som videl, že si si skoro cvrkla! Hahahahaha!´´
,,Vŕŕŕ!´´ trápne som zavrčala a zúrivo vykročila k budove. No odrazu mi v tom niečo bránilo. Obzrela som sa a videla som ako ma Kakashi drží zozadu za tričko a uškŕňa sa.
,,Najprv sensei, nie?´´
,,Pche!´´ zopakovala som pobúrene. Vraj sensei! No určite sa tak správa. Hotový Hokage!
Tréning sa začal rovnako ako včera. Hodil mi drevenú tyč a zaútočil. Ja som sa len bránila a nestihla som to ani raz, keď sa ozvalo klopanie a škripot otvárajúcich sa dverí.
,,Meškáš.´´ povedal Kakashi ale neodtŕhal odo mňa oči a opäť zaútočil, takže som sa ani nestihla (a ani nechcela, pretože vtedy by som musela odvrátiť zrak od Kakashiho dokonalej tváre) pozrieť na svojho nového spolužiaka. No nemusela som sa namáhať pretože hneď prešiel ku Kakashimu a niečo mu pošepkal do ucha, načo sa Kakashi zatváril dosť nervózne. Sasuke bol asi rovnako starý ako ja, mal bielu pokožku a atramentovo čierne vlasy, ktoré mu vzadu stáli v neusporiadaných špicoch. V podstate bol celkom pekný. No môj prvý dojem pokazilo hneď prvé gesto, ktoré urobil. Žmurkol na mňa! Žmurkol na mňa a pohľadom si ma premeriaval, akoby tým chcel povedať niečo viac.
Celý tréning prebehol v celku obyčajne. Sasuke sa striedal s Kakashim, alebo na mňa útočili obaja a snažili sa ma dostať, čo sa im popravde pár krát aj podarilo, no nenechala som sa zahanbiť.
Na ceste do šatne sa pri mne zastavil Sasuke a bol až prehnane milý.
,,Nepotrebuješ niečo? Pomôžem ti s čím chceš!´´, dobre som si uvedomovala ten dvojzmysel v jeho slovách. Naozaj bol až prehnane milý.
,,Viem o všetkých všetko. Kto s kým chodí, kto sa neznáša, kto koho chce, najnovšie klebety a info. Čo len chceš alebo aj súkromné hodiny, ak by si potrebovala.´´
,,Zdá sa ti, že potrebujem doučovanie?´´ ozvala som sa až príliš zostra, možno sa naozaj snažil byť len milý.
,,Kľud, ja som sa ti len snažil pomôcť. Tak sorry! Už sa o to pokúšať nebudem, ale keby si si to rozmyslela...daj mi vedieť.´´ dodal.
Och joj to je začiatok. Doslova som vyletela zo šatne, takže som celou silou vrazila do ,,senseia´´ .
,,Ohohooo, pozor mladá dáma! ´´ uškŕňal sa.
Robila som sa, že som jeho poznámku nepočula: ,,Tak zajtra?´´
,,Uhm,´´ odpovedal bez záujmu.
,,A príde aj on?´´ kývla som hlavou smerom ku Sasukemu, ktorý si nás so záujmom prezeral.
,,No, myslím, že áno. Máš niečo proti tomu?´´ spýtal sa ma so zdvihnutým obočím.
,,Hmmmm...no....... nie.´´ odvetila som sklamane.

Dni a týždne sa míňali a koniec augusta čoskoro vystriedal koniec novembra. Tréningy zostali rovnaké až nato, že sme prešli od boja k ,,budovaniu mojich zmyslov´´, čo preložene znamenalo, že mi zaviazali oči a Kakashi so Sasukem na mňa útočili a ja som sa im mala pomocou sluchu a intuície uhýbať a brániť. Zo začiatku sa mi to zdalo úplne nemožné, no postupne som sa zlepšovala. Kakashi bol veľmi milý a ohľaduplný, takže to išlo o to ľahšie, no stále zostávala určitá jeho časť zahalená tajomstvom a ja som sa ju chystala odokryť. Časom sa z nás stali priatelia a ja som cítila, že som z neho čoraz viac a viac pobláznená. So Sasukem to však také ľahké nebolo. Neustále som musela počúvať pozvania, ktoré som neustále musela – vlastne nemusela, ale chcela – odmietať.
Jedného večera, keď sme sa vracali z tréningu, hneď po tom ako sme sa rozlúčili so Sasukem ma Kakashi pozval na rámen vraj ako odmenu za ,,akademické úspechy´´. Týmto vo mne začala skvitať nová nádej, že to možno nie je až taký stratený prípad. No moja nádej zhasla hneď ako sme prišli do reštaurácie.
Kakashi ihneď zamieril k stolu, za ktorým sedela blonďatá žena s ehm...obrovskou oblasťou hrude. Vysvetlil mi, že je to druhý Hokage a volá sa Tsunade. Keď sme podišli ku stolu, priateľsky sa na mňa usmiala a jej prvá veta ma nesmierne potešila, aj keď mi najskôr dosť vyrazila dych.
,,Áá, takže ty musíš byť Kachiri, o ktorej Kakashi neustále básni. Som Tsunade, ale to už myslím vieš. Rada ťa spoznávam.´´
,,D-dobrý večer Hokage,´´ vyjachtala som zo seba: ,,tiež vás rada spoznávam.´´
,,Ale no tak, predsa mi nebudeš vykať. Som Tsunade!´´ povedala priateľsky s predstieraným pobúrením.
,,Tsunade´´ usmiala som sa aj ja, prekvapená vlastnou sebadôverou.

Celý večer sa niesol v priateľskom, milom duchu, a ja som bez prestania fascinovane hľadela na Kakashiho, až kým sa Tsunade nerozhodla, že už pre jej hokageovské povinnosti musí odísť. Mne sa nechcelo ani pohnúť, nechcela som prísť o ďalšiu chvíľu strávenú sním. No ani on sa nesprával, že by sa mu práve dvakrát chcelo ísť. Tak sme sa rozlúčili s Tsunade (začínala som ju mať naozaj rada, a ani ona očividne proti mne nič nemala) a Kakashi nám ešte objednal kávu. Tú sme vypili v tichosti a naše mlčanie prerušila až čašníčka, ktorá sa prišla opýtať, či už chceme zaplatiť. Ja som chcela svoju porciu zaplatiť, ale keď som začala vyťahovať peňaženku, Kakashi na mňa vrhol zúrivý pohľad. Rýchlo som sa stiahla.
Vyšli sme do studeného, zasneženého večera a mňa striaslo. Ja som si to sotva uvedomila, no on už mal svoju bundu dole a prehadzoval mi ju cez plecia. Chcela som namietať, no opäť ma umlčal pohľadom. Voňala úžasne, nebola to nijaká vôňa, ktorá by sa dala dostať hoc aj v najdrahších parfumériách. Chvíľu sme kráčali potichu a ja som sa snažila vstrebať čo najviac tej úžasnej vône, no odrazu sme niečo začuli a obaja sme zbystrili. Počula som to celkom jasne- blížiace sa kroky. Obaja sme sa otočili za zvukom a zbadali sme skupinku ninjov – celých v čiernom, s čiernymi šatkami na hlavách.