Viem, že ťa milujem

Dievčina vyľakane vyskočila na konár, ktorý bol hneď nad ňou.
„Ha! Nezbadal ma! Ešteže...“ pomyslela si s úľavou a opäť upriamila pohľad na mladého muža, ktorý osamote trénoval. Mierne sa naklonila a s obdivom pozorovala, ako použil techniku ohňa.
„Kiežby som toto dokázala,“ zašepkala si pre seba. „Radšej by som už mala ísť, inak ma tu naozaj prichytí,“ pomyslela si a potichu zoskočila z konára, Naposledy sa obzrela a odkráčala preč.
...Kebyže sa však ešte raz obzrie, všimla by si, ako na ňu ten mladý muž so záujmom pozerá.
„Kto je to dievča?“ spytoval sa sám seba, ale čoskoro to vypustil z hlavy... nezdalo sa mu to dôležité...

Ayame sa po namáhavom tréningu rozhodla ísť na ramen aj so svojou staršou sestrou Ayumi.
Vnútri sa usadili a objednali si. Len čo im priniesli ramen, dnu vstúpil Itachi aj so svojím bratom Sasukem. Keďže všade už bolo obsadené, prisadli si k nim.
Itachi sa prekvapene pozrel na Ayame. „Odkiaľ ju len pozná?“ spytoval sa sám seba. Nechal to tak a sebe aj Sasukemu objednal ramen. Kým im ho priniesli, Itachi sa snažil rozpomenúť si. Po chvíli si spomenul a uškrnul sa.
„Zdáš sa mi odniekiaľ povedomá,“ povedal Ayame nevinným hlasom.
Ayame rýchlo prehltla ramen. „To sa ti len zdá.“
Itachi sa k nej naklonil. „Tak o tom pochybujem,“ zašepkal.
Ayame sa začervenala. „Podľa čoho tak usudzuješ?“
Itachi sa iba usmial.
„Ayame, ak si už dojedla, môžeme ísť,“ ozvala sa Ayumi.
„Poďme,“ odvetila Ayame. Chcela odtiaľ odísť čo najskôr.
Keď Ayumi zaplatila, odišli domov.
„Ty ho poznáš?“ spýtala sa Ayumi sestry, len čo prišli domov.
„Nie...“ povedala Ayame celá červená.
Ayumi sa iba uškrnula a nechala to tak.

Itachimu stále neschádzala z mysle Ayame.
„Ktovie, či tu bude aj dnes...?“ rozmýšľal.

Ayame sa zamýšľala nad tým istým. „Pôjdem sa tam aj dnes pozrieť či nie? Pôjdem! Ale tentokrát sa už nebudem skrývať!“ rozhodla sa a išla na miesto, kde Itachi trénoval.
„Ahoj,“ pozdravila ho.
„Dnes sa už nebudeš skrývať?“ povedal sa s úškrnom namiesto pozdravu.
Ayame vystrúhala grimasu. „Dnes nie.“
„Pridáš sa?“ spýtal sa jej.
„Čože?“ pozrela naňho nechápavo.
„Zatrénuješ si so mnou?“ skúsil to ešte raz.
„Ach, jasné,“ povedala s úsmevom. „Ehm, myslím, že nás ešte nikto nepredstavil. Ja som Ayame Lotiyg,“ predstavila sa.
„Uchiha Itachi,“ povedal.
„Hmm... Uchiha... teší m.“
„Môžeme začať?“ spýtal sa jej.
„Môžeme.“

Po hodine sedeli obaja na zemi v tieni stromu a oddychovali.
„Si omnoho silnejšia, ako som si myslel,“ priznal Itachi.
„A čo si si myslel?“ spýtala sa zvedavo.
„No, rozhodne som nečakal, že budeš až taká dobrá v boji zblízka.“
Ayame sa iba uškrnula. „Mnoho ninjov ma v súboji podceňuje, a potom na to doplatia.“
„Tomu verím. V taijutsu si rozhodne jednotka. Porazila si ma, a to sa mi ešte nestalo, aby ma porazilo dievča. Za to máš môj obdiv.“
„Taijutsu... To je nič oproti tvojim technikám ohňa,“ zamračila sa Ayame. „Chcela by som dokázať to, čo ty,“ priznala.
Nevedel, čo jej má na to povedať, a tak radšej mlčal. Vyhľadal svojou rukou tú jej a jemne jej ju stisol. „Si perfektná taká, aká si,“ nakoniec zo seba dostal.
Ayame na neho prekvapene pozrela. „Itachi...“
„Psst,“ priložil jej ukazovák na pery. „Nič nehovor,“ zašepkal a naklonil sa k nej. Pritisol svoje pery k tým jej a začal ju bozkávať. Po chvíli sa od nej odtiahol. „Síce sa takmer nepoznáme, viem, že ťa milujem.“
„O tomto som snívala odvtedy, čo som ťa prvýkrát zbadala.“
„Naozaj?“ spýtal sa prekvapene. „A kedy to bolo?“
„Už pred troma mesiacmi,“ povedala a zasmiala sa na Itachiho prekvapenom výraze.
„Môžem sa ťa spýtať jednu otázku?“
„Práve si to urobil, ale keď chceš, spýtaj sa ešte raz.“
„Chceš so mnou chodiť?“ spýtal sa jej, netrpezlivo čakajúc na odpoveď.
„Chcem,“ povedala šťastne.
Itachi ju od samého nadšenia pobozkal. „Milujem ťa.“
„Aj ja teba,“ povedala a bozk mu opätovala.