Milovať či nenávidieť? 3

Máme tu ďalšiu časť poviedky Milujem či nenávidím?......Dlho som sem nič nepridala, takže neviem či si to ešte niekto pamätá alebo to vobec bude čítať, ale dúfam, že áno. A ak si to niekto prečíta prosím nech zanechá OBJEKTÍVNY komentár!

Tsunade práve popisovala nejaké papiere ..... Lepšie povedané, už od večera ich triedila do úhľadných kôpok, nakoľko čítať a podpisovať sa je ich nechcelo a tým pádom nemala čo robiť.
V tom v jej pracovni zavial vietor s lístím a VŠETKY dokumenty mali okružný let okolo kancelárie. Hneď na to jej stúpol v krvi adrenalín a varovne začala na čele tepať žila (v anime krížik najvyššieho stupňa).

"Čo to dočerta má zname..." vetu však nedokončila pretože jej sánka sa váľala na stole.
"A ďalšia čo čumí ako vyoraná myš!" povzdychlo si dievčatko. Tsunade ju nevnímala. ZATIAĽ!
"Minat.........nie....Naruto?" spýtala sa nesmelo.
"NARUTO!" to už vykríkla a hnala sa k nemu. Uprostred cesty sa akosi zasekla pretože si všimla tretej osoby nachádzajúcej sa v miestnosti a nejakým nedopatrením si spomenula na jej pripomienku.
"Ču....čumí ako vyoraná myš?" spýtala sa rovnako podráždene ako prekvapene.
"Ako čerstvo vyoraná!" priliala oleja do ohňa Nami.
"Kto si myslíš, že si škvrňa?" Naruto jej otázku prešiel tou svojou.
"Nami, myslím, že tvoje obavy o totožnosť sochy so skutočnosťou sa vyplnili." zazubil sa na ňu.
"Už to tak bude" odpovedala tiež bezplatnou prehliadkou svojho chrupu.

"Č-čo tým myslíš?" Tsunade ešte rozdýchavala šok z Narutovho príchodu, drzosť očividne jeho dieťaťa a bodrel vo svojej pracovni, preto jej koktanie nikto nemohol zazlievať.(pozn. autora: V jej veku toľko prekvapení naraz.... to ju chcú zabiť či čo?)
Lenže starý známy, čo sa nachádzal na okej parapete to už nerozdýchal a s rachotom spadol z okna.

"Hokage-sama " prerušil hlas T z dilemy či nechať zvrhlíka na pokoji alebo sa po ňom pozrieť.
"H-hokage-sama" toto ju vyrovnalo oveľa viac ako hocičo predtým. Nikdy jej tak nepovedal, takže vedela, že niečo je inak, niečo je zle....ale v kútiku duše musela uznať, že sa jej to naozaj páčilo.
"Hm?" odpoveď rovná hokage (na viac sa nezmohla).
"Toto je pre vás." Spýtavo zdvihla obočie. Akoby jej čítal myšlienky dopovedal len:
"Je to list od Mizukageho vám."
Vzala si do ruky zvitok a rozbalila ho. Chvíľu si ho zaujato prezerala a keď ho prečítala s úškrnom ho podala Uzumakimu.
Stálo tam:

Drahá Hokage,
Posielam Ti naspäť strateného ninju. Našli sme ho pred šiesti rokmi a so svojej minulosti si nič nepamätal. Teda okrem mena svojich rodičov a mena svojho. Podľa jeho čelenky sme ľahko určili kam patrí....
Nehnevaj sa, že sme ho neposlali späť, ale našiel si tu domov. Skoro sa oženil a našiel mnoho priateľov, skrátka tu bol doma. Dokonca ako si už určite aj sama zistila, má aj dcéru. Je to jeden z mojich najlepších shinobi a bol by som rád keby zostal ale sem nepatrí. Preto Ti ho posielam na tri mesiace. Ak sa mu u vás zapáči, spomenie si alebo sa rozhodne zostať sám, budiš. Ale ak nie, nech sa vráti do Mlžnej. Lenže NIE skôr! Prisahám na česť Mizukageho, že ak sa vráti skôr ako po dobu troch mesiacov, bude bez milosti popravený a jeho dcéra taktiež.

S pozdravom Mizukage.

Naruto si to pre istotu prečítal ešte raz a bol na svojho kageho poriadne naštvaný, ale na druhej strane mu bol i celkom vďačný, že dostane možnosť zaplniť to prázdne miesto po chýbajúcich spomienkach a okrem toho ešte stále mal nejaké nevybavené účty s Uchihom.
"Lišiak starý" zabrblal len potichu.

Tsunade sa chvíľu prehrabávala v zásuvke a potom z nej vytiahla jednu čelenku so znakom listu. Skôr ako dostal niekto možnosť spýtať sa, že prečo len jednu spýtala sa ona.
"Svoju starú čelenku ešte máš?"
"Hai" strohá, chladná odpoveď.
"Dobre" prikývla len a hodila tú druhú po najmenšej osobe a tá ju bez problémov chytila.
"Neviem síce, či vieš vôbec vo svojom veku používať chakru, ale zrejme nemáš čelenku so znakom Mlžnej len ta pre nič za nič."
Plus dodala smerom k chlapčenskej postave:
"Týmto ťa vítam opäť v Konohe a dúfam, že už na trvalo."
"Zajtra o deviatej príď na tréningový areál číslo sedem. Iste máš veľa otázok rovnako ako ja. Potom čo ťa preskúšame sa porozprávame!" tón a vážnosť jej hlasu priam kričali vetu : " odpor? Také slovo nemám v slovníku!!!"
Naruto pochopil ale jednu vec si neodpustil.
"Nás preskúšate."
"Čo?"
"Zajtra si preskúšate nás oboch" a ukázal na Manami.
"To mi chce naozaj naznačiť, že ten malý, drzý fracek čo má najviac sedem je ninjou? Tak tomu neverím!" myslela si ale nahlas povedal niečo iné.
"V poriadku."
"I tak si myslím, že neudrží ani kunai!"

Prerušila ich až ono zmieňované dievčatko...
"A bývať budeme kde?" spýtalo sa drzo. Naru sa na Tsunade pozrel s tou istou otázkou v očiach.
"Tak na to som naozaj zabudla. Vidíte, skoro som z vás urobila bezdomovcov. Pridelila by som vám tvoj starý byt, lenže ten by vám bol asi malý." Fakt, že v ňom už nejakú domu býva niekto iní radšej zamlčala.
"Preto vám dám menší domček, na konci dediny. Vlastne patril tvojmu klanu rovnako ako aj štvrť v ktorej sa nachádza, preto si tam robte čo chcete!" ani nedopovedala a už im podávala kľúč.
Už, už sa nadýchla a otvorila ústa, že niečo povie ale Nami ju predbehla.
"Tak zajtra o deviatej...." a ako sa objavili tak aj zmizli.

Tsunade len zafrflala niečo v zmysle decko jedno nevychované a zdvihla ruku i listom smerom k oknu. Stadiaľ sa načiahla ďalšia a papier bleskovo schmatla.
O pár minút na to sa Jiraiya ako tak pozbieral a preskočil okno aby sa mohol ocitnúť blondíne za chrbtom a ozval sa:
"Celé je to akési divné."

Tá si od neho už vyššie zmienený papier prevzala so slovami:
"Dobrý postreh."
Papier chytila do jednej ruky a druhou urobil pečať následkom ktorej bol výkrik "Kai!"
Písmenká sa začali preskupovať a objavil sa skutočný list.
"Šikovné" poznamenal Jiraiya. Tsunade sa len samoľúbo usmiala a dodala:
" niet nad kage poštu!" a začalo čítať nahlas.

Ahoj Tsunade,
Prepáč mi ten malý podvod, ale ten prvý list bol určený skôr pre Naruta ako pre teba. Všetko čo v ňom stálo je pravda, ale mala by si vedieť pravý dôvod jeho príchodu. Mám ho rád ako syna, preto by som bol rád keby zostal ale to žiaľ zrejme nebude možné. Po celý pobyt u nás ho trápilo, že si nepamätá nič zo svojho predchádzajúceho života ale i tak bol šťastný a našiel si tu ženu - krásnu kunoichi menom Aki. Lenže rok po tom, čo porodila Manami padla v boji. Podľa všetkého ju zabil práve konožský ninja. Myslím si, že Naruto pozná totožnosť jej vraha ale vždy keď som sa ho na to spýtal poprel to. Nikdy sa s jej smrťou nevyrovnal a celkom sa uzavrel do seba. Začal sa vyhýbať ľudom a oni jemu. Stratil priateľov a ja som už nemohol viac pozerať na to ako trpí a vyslal som ho do Konohy. Dúfam, že sa mu podarí si na niečo spomenúť a začne znova žiť. Dajte naň pozor a želám veľa šťastia pri love minulosti!

PS: nechcel by som byť v koži ninjou, ktorý ho budú skúšať...

S pozdravom tvoj verný priateľ a spojenec Mizukage zo Skrytej Mlžnej.

"Ako je možné, že niekto z nás zabil ninju nášho spojenca a ja nič o tom neviem? Shizune, ihneď zisti kto to bol." Spoza dverí sa ozvalo len
vystrašene prekvapené hai.
"Takže o mne vedela sakra, to si ešte odskáčem..."
"A o tom načúvaní za dverami si pohovoríme neskôr!" Ďalšie hai už bol znateľne rozklepané od strachu.
"Som zvedavý čo myslel tým : "nechcel by som byť v koži ninjou, ktorý ho budú skúšať..."
..."Ver, že aj ja a vedz, že zajtrajšok bude zaujímavý."

"Tsunade-samáááááááááááááááá" vovalila sa do jej pracovne Sakura so svojim týmom a hneď ju zasypala otázkami.
"Odpoviem vám na všetko, ale najprv chcem vedieť všetko čo sa stalo vonka."
"Hai"
"Pri bráne sme natrafili na neznámeho ninju a ako sa nakoniec ukázalo bol to Naruto." Ujala so toho ružovovláska.
"Oboznámil nás so svojou situáciu a ako sa zdá stratil pamäť, pretože si nikoho a nič nepamätá." Pokračoval Hatake. Ďalej to prebral Kiba...
"Potom sme zistili že je synom Yondaimeho a premiestnil sa preč, zrejme sem."
"To nám došlo a bežali sme rovno za vami." znovu dokončila osoba čo to všetko i začala.

"To je všetko?"
"Hai.....ale bol veľmi chladný a odmeraný .....akoby .......nás nenávidel...."
"Hm ani sa mu nečudujem!" zašomrala T. hlasnejšie ako chcela.
"Čo tým myslíte?" spýtal sa to čo všetkých tak zaujímalo Kakashi.
"No vyzerá to tak, že niekto z Konohy mu zabil ženu..."
"NANÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍ?"
"Ale kto? S Mlžnou sme spojenci, prečo by niekto zabíjal jej občana ..... teda aspoň za predpokladu, že jeho žena z Mlžnej bola." ..... vševediaci Hatake.
"Nemýliš sa Kakashi" odpovedal mu tichý, verejný úchylák a ešte dodal:
"nevieme síce kto to bol, ale rýchlo to zistíme

Dorozprávali im ešte, čo si myslia, že by mali vedieť a zvyšok nechali zahalený rúškom tajomstva.

"A apropo, vaša misia sa ruší. Kakashi zajtra príď PRESNE o deviatej na tréningový areál sedem a boh ti pomáhaj ak budeš meškať."
"A čo boh.......ak budeš meškať nechám spáliť všetky tie perverzné Jiraiyove knihy, čo máš tak rád!" Keby nebol Hatake trénovaný ninja asi by mu tá predstava vohnala slzy do očí a vôbec skôr ako sa stihol brániť, niekto to využil vo svoj prospech.(pozn. autora: zas dvojzmysel xD)

"Super aspoň už nebude chodiť tak neskoro s tak otrepanými výhovorkami...."
"A mimo to Anko-sensei to asi tiež poteší!" neodolal a rypol si Kiba.
V tejto chvíli by sa radšej vyparil, lebo keby nemal na sebe svoju masku určite by vyhral hlavnú cenu v miss paradajka. Ak by ho videla teraz Hin, mohla by sa od neho učiť ako sa má červenať.
"Hehe máte pravdu mládež.....no mám to ja ale geniálnych podriadených" zazubila sa právom hrdá Tsunade.
"Ale teraz už bežte!" zachránil Kakashiho Jiraiya a všimol si v jeho tvári ohromnú úľavu a vďačnosť. Veď čo by neurobil pre svojho najvernejšieho čitateľa....

"Hai" ozvalo sa a v miestnosti ostal len dym a dve momentálne utekajúce k oknu a dusiace sa osoby. (xD)