Ojiisan - 3. časť Neznášam ťa, alebo pridaj sa ku nám

ludia davam vam moznost vybrat si ako bude pokracovat dalej tento pribeh staci ak mi napisete do komentarov ci chcete mat z Naruta kladnu alebo zapornu postavu... vsetkym co sa zapoja dakujem
P.S. na otazky typu co by si si vybral ty neodpovedam

„ Itachi- san, aj tak tomu nerozumiem?“ začal konverzáciu po neznesiteľných minútach ticha Kisame.
„ Čo nechápeš Kisame?“ nasadil svoj klasický opovrhujúci pohľad typu – Som Uchiha, na mňa nemáš.- Jednoducho arogancia sama.
„ No, chápem, že ten malý ma v sebe Kyuubi, ale prečo ho chce Pein živého a zdravého?“
„ Ten malý je potomkom klanov Uzumaki a Namikaze. To je asi hlavný dôvod.“
„ O tých klanoch som nikdy nepočul.“
„ Klan Uzumaki bol vo svojich časoch najlepším v ovládaní vlastnej chakry. Vďaka tomu ich lekárske umenie prevyšovalo Tunade- hime. Klan Namikaze bol vždy najlepší s manipuláciou podstaty chakry. Vďaka tomu vytvorili kvantá techník. Ten chlapec je potomkom týchto klanov a podľa všetkého zdedil talenty oboch klanov.“
Kisame nemal slov. prvý dôvod bol jasný. Nebol zvyknutý na to, aby od Itachiho počul toľko slov naraz. Za druhé, nemohol uveriť, že ten malý chlapec má taký talent. Nemo prikývol a pridal do kroku.

„ Narutooo!!!“ ticho.
„ Namikaze Uzumaki Naruto, ak ihneď nedoletíš dolu, tak si ma neželaj!!!“ Tsunade už vážne dochádzala trpezlivosť. Čakať na niekoho dve a pól hodiny je vážne otravné. Takže sa vážnie niet čomu diviť.
„ Tsunade no baachan, nehulákaj tu. Kto to má počúvať???“ aby pridal vážnosť svojim slovám, chytil sa za uší.
Tsunade ho chrbtom ruky poslala na večeru. Naservírovala mu omietku.
-Aj keď je to stará raketa, paliva má stále dosť.- hovoril si v duchu Naruto, popri tom, ako vypľúval omietku a masíroval si boľavú tvár.
Jiraiya sa iba smial. Tieto ich večne hádky boli fakt komické.
„ Tak dosť blbostí ľudia. Už naozaj musíme vyraziť.“
„ Ale ojiisan, ja sa do Konohy vrátiť nechcem. Mne sa tu páči, tak prečo musím ísť?“ pýtal sa už asi po stý krát Naruto.
„ Naruto- kun, Konoha je tvoj domov. Žili tam tvoji rodičia,“ predbehol Jiraiyu Kakashi.
„ Teba sa kto pýtal?“ odvrkol mu Naruto.
„ Tak dosť. Ty sklapni,“ Jiraiya ukázal na Kakashiho, „ ty padaj von. Bez rečí!“
Očividne to zabralo. Všetci sa pobrali von. Čakala ich dlhá cesta.

Cestovali už celý deň a celú noc. Boli naozaj uťahaný. Z ničoho nič sa pred nimi objavil...
„ Hoshigak Kisame, majiteľ Samehady,“ ihneď ho spoznal Jiraiya.
„ Vy ho poznáte Jiraiya- sama?“ Kakashi ostal prekvapený.
„ Som poctený, že ma niekto ako ty spoznal. Jiraiya,“ vyceril svoje žraločie zuby Kisame.
„ Všetci si dajte pozor. je to člen Akatsuky a je prezívaný aj bijuu bez chvostu. Jeho Samehada má schopnosť vstrebať protivníkovu chakru. Používa hlavne Suiton.“
„ Dobre, ja s Tsunade- sama ho zabavíme a vy ho dostanete zozadu.“
„ Kakashi- kun, tvoj plán sa mi páči. Tsunade urobíme to tak ako vravel Kakashi.“
„ Čo mám robiť ja ojiisan?“
„ Naruto, tento človek ťa chce chytiť a vziať ti Kyuubi. To by znamenalo tvoju smrť. Drž sa vzadu. Bez rečí!“
„ Hai, ojiisan.“
Tsunade a Kakashi sa rozbehli na Kisameho, zatiaľ čo sa Jiraiya prikradol za člena Akatsuky. Čakal na vhodnú chvíľu. Netušil však, čo sa stane.
Boj to bol viac ako vyrovnaný. Tsunadina sila a Kakashiho Sharingan. Obaja sa skvele dopĺňali. Kisame sa so svojím mečom aj napriek jeho veľkosti rýchlo a obratne oháňal. Kisame mal na tvári neustále úsmev.
Naruto boj sledoval fascinovane.
„ Tá rýchlosť, sila a tá chakra čo sa okolo nich uvoľňuje. Neskutočné,“ žasol nad schopnosťami ninjov pred ním.
„ Sú naozaj skvelý. Aj ja sám by som mal s Kisamem problémy. Nečakal som, že budú až takýto dobrý.“
Bál sa otočiť. Bol tak zahľadený na súboj odohrávajúci sa pred ním a zabudol si kryť chrbát. Chyba, ktorú nesmie urobiť ani gennin.
„ Neboj sa ma. Nechcem ti ublížiť.“ Nemal ani potuchy prečo, ale veril mu. Pomaly sa otočil a pozrel mu do očí. Zamrazilo ho. Sharingan. Dnes už takmer legendárne Kekkei Genkai zo skrytej listovej.
Itachi sa pousmial, len mu naznačil aby sa pozrel na miesto súboja. Kisamemu sa úsmev ešte rozšíril.
„ Konečne si sa ukázal, Itachi- san.“
„ Sakra, už nemá cenu to tajiť.“
„ Ojiisan?“ Naruto sa zhrozil.
„ Neopováž sa mi tak ešte raz povedať, ty monštrum,“ Narutovi sa do očí nahrnuli slzy. Mal chuť kričať, plakať, utekať. Chcel robiť hocičo, len nie počúvať tieto slová.
„ Čo tak na mňa zízaš? Zničil si mi domov. Nemám najmenší dôvod ťa mať čo by len trocha rád. Itachi zober si ho nech už konečne zomrie.“
„ Jiraiya- sama, my ho nechceme zabiť. Zoberieme mu Kyuubi, ale nič sa mu pri tom nestane.“
„ Tak to teda nie. Buď zhebne vďaka vám, alebo ho zabijem ja sám.“ Jiraiya sa na nich rozbehol zo svojho úkrytu s kunaiom v ruke. Iatchi sa postavil pred Naruta a bránil ho vlastním telom.
Kunai sa mu zabodol do ramena a Jiariya sa jedným skokom dostal naspäť do svojho pôvodného úkrytu.
Naruto len tak nestál. Plný zlosti vytiahol vlastný kunai a najrýchlejšie ako len vedel sa dostal za chrbát Jirayi. Omráčil ho a kunai mu zabodol do chrbtu. Tsunade a Kakashi sa ihneď zastavili a sledovali ako jeho telo padá k zemi.
Kisame sa to chystal ukončiť, no ihneď ako sa pozrel na svojich protivníkov strnul. Tsunade ležala na zemi a Kakashi mal plné ruky práce s rozzúreným Naruto. Ten mal iba premenené oči, no aj to stačilo na to, aby Kakashi ťahal za kratší koniec. Úder striedal kop, kop striedal úder. Zrazu sa Naruto dostal Kakashimu za chrbát a zaboril mu ruku s rassenganom medzi lopatky.
Kakashimu sa v tvári značilo čisté prekvapenie. Nechápal prečo to urobil.
Naruto sa otočil na Kisameho s Itachim. V tvári mal odhodlaný výraz.
„ Neviem prečo mi to urobil, ale nikam s vami nejdem. I keď som vám vďačný Itachi- san, nič vám nedlžím.“
„ Naruto- kun, môžem ťa toho monštra zbaviť. Potom budeš slobodný. Okrem toho ťa môžem naučiť plno techník. Staneš sa tým, čomu sa hovorí mocný.“
Malý blondiak sa zamyslel. Ten návrh bol až moc lákavý. Istotne v tom bude dáky háčik.
„ V čom je háčik?“
„ Pomôžeš mi splniť misie v našej organizácii.“
„ Skús ma poraziť. Podľa toho sa rozhodnem,“ na dôkaz toho, že to myslí vážne sa postavil do bojového postoja. Itachi sa usmial.
Zrazu Naruta prebodli veľké katany a prišpendlili ho k zemi.
„ Genjutsu?“ vyvalil oči. Také silné genjutsu len vďaka jeho očiam. Neuveriteľné.
„ Presvedčil si ma. Idem s vami, ale chcem byť s tebou v tíme.“
„ O tom, potom. Pohni sa a poď,“ blondiak iba prikývol a zrovnal s dvojicou krok.
Pohodovou chôdzou sa na večer dostali na jeden deň od sídla. Naruto zaspal ako nemluvňa.
„ Itachi- san, neustále žasnem nad vašimi schopnosťami. To genjutsu čo ste použili na Jirayiu, bolo geniálne.“
„ Stálo ma to ale veľa chakry. Navyše to genjutsu na Naruta ma takmer odrovnalo. Som príliš uťahaný. Vezmi si prosím ťa prvú hliadku,“ Kisame iba prikývol a uvelebil sa pri ohnisku.

Ďalší deň sme sa popoludní dostali až do sídla. Blúdili sme nekonečnými chodbami dobre udržiavaného sídla až sme sa dostali k masívnym dreveným dverám. Itachi hlasno zaklopal a počkal až na vyzvanie. Potom sme vstúpili.
Čakal som hocičo, no to čo som videl ma odrovnalo. Jirayia mi o Akatsuky rozprával. Banda zločincov, ktorá vraždí a pácha tie najhoršie zločiny.
Avšak za stolom sedel mladý ryšavo vlasý muž. Uznávam, že jeho oči boli desivé, no jeho tvár bola milá a priateľská. Po jeho boku stála mladá žena s krásnymi modrými vlasmi. Začínalo sa mi tu páčiť.
„ Naruto- kun, vitaj u nás a cíť sa tu ako doma. Ako tak sledujem, prišiel si dobrovoľne. To som rád,“ pri jeho úsmeve ma zamrazilo. Nie však od hrôzy. Ten pocit som nevedel opísať.
„ Myslím, že by bolo slušné sa najprv predstaviť. Keďže moje meno už poznáš,“ neviem kde sa vo mne vzalo toľko drzosti. Ihneď po dokončení vety som ucítil, ako ma Itachi drgol. Zrejme aj on mal z neho rešpekt. Zvláštne.
„ Vidím, že odvaha ti nechýba,“ tieto slová ma vytrhli zo zamyslenia, „ moje meno je Pein a toto je moja tímová partnerka, Konan.“
„ Teší ma.“
„ Najprv ťa ubytujeme, potom by sme mali ihneď začať s rituálom na vyňatie Kyuubi. Podľa toho ako sa potom zotavíš, začnem s tvojim tréningom. Až budeš pripravený, dám ťa do tímu s...“
„... Itachim,“ dokončil som za neho. Videl som na jeho tvári, že s tím súhlasí. Bol som spokojný. Nie. Ja som bol nadšený, ani neviem prečo.