Milovať či nenávidieť 5
Myslím, že je zbytočné v tom pokračovať keď o to nik nemá záujem. Písať to budem i naďalej pretože ma to baví, ale len asi v tej druhej verzii(shouen ai). Ak by niekto predsa len chcel pokračovanie tak nech mi písne správu alebo koment.
I tak ďakujem.....
Ležal na posteli a pozeral do blba. Po chvíli svoj pohľad stočil na budík. Štyri hodiny ráno. Veľa toho nenaspal. Znova a znova sa mu vracal ten sen.....
Bežal. Bežal ako najrýchlejšie vedel. Už z diaľky počul známky boja. Pozrel na chakrový prívesok čo mal na krku. Jeho farba postupne tmavla. Vedel, že ak bude čierny, Aki zomrie....
Darovali si ich navzájom deň po svadobnej noci. Podľa farby prívesku mohli určiť náladu toho druhého, či zdravotný stav. Keď sa jednalo o telesnú stránku nositeľa a ten bol v poriadku, farba prívesku sa pohybovala v bledých farbách, no podľa rozsahu zranení tmavol. Z náladami to bolo rovnaké. Avšak, aby to fungovalo, muselo byť medzi nositeľmi silné puto....
Ticho. Boj ustal. Opäť pozrel na kryštáľ. Jeho farba bola tmavo sivá, a pomaly prechádzala do čiernej. Konečne tam dobehol. Prišiel však neskoro. Jeho milovaná ležala na zemi v kaluži krvi a jedine je trhavo dvíhajúci sa hrudník značil, že ešte žije.
Pribehol k nej, sklonil sa a opatrne nadvihol jej telo aby ho mohol oprieť o to svoje. Aspoň tak jej mohol poskytnúť trochu tepla o ktoré ju okrádal štipľavý mráz a predtým biely sneh.
,,Aki, zlato preber sa" jemne s ňou zatriasol. Naveľa naozaj otvorila oči.
,,M-Milujem ťa" šepla.
,,Aj ja teba, ani nevieš ako" hovoril plačlivo. Bol ninja, dobrý ninja a vedel, že jej zranenia sú smrteľné, že zažívajú posledné spoločné okamihy života...
Dala mu znamenie aby sa k nej sklonil a niečo mu chrapľavým hlasom šepkala do ucha. Vetu však nechala nedopovedanú. Zlyhal jej hlas, telo ochablo, oči sa zavreli. Aki Sakamoto Namikaze Uzumaki naposledy vydýchla a odobrala sa do večných lovísk... (prepáčte, ale to som si odpustiť nemohla)
Nepomáhal plač, nepomáhal krik, nepomáhalo volanie, nepomáhali prosby.....zostal sám. Chcel sa pomstiť, ale vedel, že sa musí postarať o Nami. Ona bol tým jediným čo mu po nej zostalo....
,,Nájdi Sasukeho Uchihu a " zopakoval potichu ako už mnoho krát nie slová, čo sa mu zaryli do srdca. Posledné slová jeho milovanej ženy. Nevedel čo presne chcela povedať. To ona ho naučila nerobiť urýchlené závery. Zmenila ho....
Chcela tým snáď naznačiť, že to práve on je jej vrahom? Alebo to malo znamenať niečo iné? tieto dve otázky ho prenasledovali už niekoľko rokov a noc čo noc sa opäť vynárali s tým snom...
Potreboval nejaký zmysle života, cieľ. Preto ho život zasvätil výchove dcéry a tej prvej možnosti...
Opäť pozrel na hodiny. Čas sa vliekol neskutočne pomaly, ako už mnoho krát, no predsa sa o hodinu posunul. V myšlienkou, že dnes už nezaspí, prešiel do kúpeľne. Vyzliekol sa a vliezol si pod sprchu. Nechal aby ľadové kvapky vody poznačili a očistili jeho telo. Tak chladná voda ho nútila triezvo uvažovať a neutápať sa v nostalgii.
Keď si odbil rannú hygienu, natiahol na seba svetlými ornamentami vyšívané tmavé kimono a spravil si silnú kávu. Odev čo halil jeho telo sa skladal z výlučne čiernych častí. Čierna je farba smrti, smútku či bolesti. Presne vystihovala pocity s ktorými sa už pred rokmi stotožnil.
Po dome sa pohyboval v tichosti a s ľahkosťou. Teraz už poznal každé zákutie, veď akoby aj nie, keď sa skúsenosti z klonov preniesli na originál....
Vedel presne kam viedol svoje kroky. Po krátkej chvíli došiel do záhrady za domom, kde sa uvelebil v hojdacej sieti natiahnutej medzi dvoma sakurami. Záhrada nebola veľká no ani malá. Perfektne sa k domu hodila. Nachádzalo sa v nej mnoho okrasných drevín a uprostred bolo pekné malé jazierko, obrastené všelijakou trávou. Hneď pri vstupe do domu bola malá drevená terasa a o kus ďalej domáci mini termálny prameň.
Bolo šero, akurát začínalo brieždenie. Chladný vzduch sa mu zarezával do každej bunky v tele. Ruky mu zohrieval hrnček. Pomaly upíjal z toho povzbudivého nápoja a sledoval východ slnka...
To miesto ho nejako ukľudňovalo. Cítil pokoj ako už dávno nie.
Ani si neuvedomil ako a zaspal. Ruka z hrnčekom, ktorého obsah mal slúžiť práve na to aby nezaspal, skĺzla svojvoľne k zemi....
Prebudil sa. Spánok mal kľudný, bezstarostný ako letný vánok. Žiadne nočné mory. Proste nič.
Chvíľu dumal nad tým zistením, no potom vystrelil ako namydlený blesk mieriaci si to rovno do domu.
Keď zistil, že je ešte len osem vydýchol si. Zašiel do izby, momentálne jediného spáča v tomto dome a jal sa na úlohu neľahkú - zobudiť ho.
,,Nami vstávaj" zatriasol ňou.
,,Ešte chvíľku" zamumlala, pretiahla si perinu cez hlavu a otočila sa na druhý bok.
,,Keď ty takto, dobre......"
Prešiel k oknu roztiahol závesy a roztvoril ho, čo len to šlo. So svojho potomka stiahol perinu a čakal. Nemusel čakať dlho.
Do izby sa spolu so silným slnečným svetlom dostal i chladný vzduch. Vlastne , keďže bol koniec jari, už bol relatívne teplý, ale hovorte to tomu čo doteraz spokojne chrupkal pod teplou perinou.
Akonáhle to pocítila s hlasitým: ,,Ááááááh" vyletela z postele a s nevraživým pohľadom klincovala k podlahe škľabiacu sa hlavu rodiny.
,,Netýkavka necitlivá" zamručala a naštvane odpochodovala do kúpeľne, kde nezabudla tresknúť dverami. Podobný scenár zažívali skoro každé ráno...
Keď mladá Uzumaki konečne zišla kuchyne, pri pohľade na raňajky zabudla, že chcela osobe sediacej za stolom prinajmenšom poriadne vynadať. Takto si to žehlil stále...
8:57 Tréningový areál č.7
Ladným krokom sa na miesto zrazu blížili dve osoby. Už na prvý pohľad bolo zjavné o koho ide, nakoľko jedna z nich bola ešte dieťaťom. Muž bol oblečený v tom v čom ho videli po prvý krát, dievčatko nápodobne...
,,Zišlo sa tam celkom dosť ľudí, nemyslíš oci?"
,,To vieš, teraz sme hlavnou atrakciou"
,,Skvelé" zafrflala, ale už radšej stíchla, nakoľko už to nebol súkromný rozhovor. Na svoje vek bola veľmi inteligentná (po matke samozrejme), výrečná, drzá (gény otca), ale i silná.
,,Ste tu presne" uvítala ich hneď Tsunade. Všetky pohľady ich zvedavo prepaľovali. Ľudí tam bolo naozaj dosť. Menovite, bývalé tými Gai, Kurenai, Asuma, Kakashi, senseii a zopár zvedavcov. Dokonca tam bol i Hatake osobne a načas. Ctená hokage, si myslela, že to pre to ako mu minul vyčistila žalúdok, ale pravdu tam poznali minimálne traja ľudia a tou bolo, že sa nemal ,,s kým"
zdržať, nakoľko tu boli všetci...
,,Preskúšame VÁS, ako si žiadal v oblasti taijutsu, ninjutsu a genjutsu. Máš nejaké námietky?"
,,Nie"
,,Dobre, začneme s taijutsu. Gai?"
,,Hai-ja a sila mladosti sa dáme do toho!" zvolal nadšene a všetkých odzbrojil svojim oslnivým chrupom.
,,Šašo" poznamenala celkom potichu Manami, no niektorým to neušlo a tí čo to počuli, okúsili čo je to dostať záchvat smiechu na hláške od Manami U.S.N.
Vyprázdnili im bojisko. Gai sa postavil do bojovej pózy. Naruto tiež.
,,Zaútočíš ty, či sa necháš odrovnať zelenou šelmou z listovej?"
,,Starší majú prednosť"
,,Dal som ti na výber" posledné slová nechal visieť vo vzduchu a zmizol.
pekná séria, budu tu aj dalšie diely ? poprípade kde ich mozem nájsť, na tvojom blogu som čítal že sa ruší a pracuješ na novom, tak rád by som vedel či to tam potom nájdem, respektíve mohla by si napísať odkaz naň ?
Určitě pokračuj. Přečetla jsem to rychle a jsem zvědavá jak to dopadne.
POKRAČUJ skvělé
Jedna ze smutných povídek u kterých jsem brečela a to moc nebrečím:
...ALIVE
...ALIVE II-fight to death
a tady jsou odkazy:
http://pudli.blog.cz/0902/alive
http://pinkcherry.blog.cz/0905/by-amy-chan
Jinak si myslím, že nejsem žádné ořezávátko.
Je to super povídka, určitě pokračuj, ne ty MUSÍŠ
naozaj super .... ak budes pokracovat budem rad ..... ale hlavne z toho nerob yaoi ... to radsej ani nepokracuj ....... tesim sa na dalsi diel 5*
95% teenagerů by brečelo, kdyby vidělo Miley Cyrus na vrcholku mrakodrapu, kde by se chystala skočit.
Zkopíruj a vlož si to do podpisu, pokud patříš k těm 5%, kteří by si přinesli popcorn a řvali by skoč, skoč!!!
92% teenagerů poslouchá hiphop. Jestli patříš k zbylým 8%, přidej si tohle do podpisu
Deožákš ttoo períčatť ??? len 55% ľduí dážoke. Nohemol som ueirvť že som nmáornle rzomeul tmou,čo som čaítl.Na Cmabrigde Uinervtisy zsiilti,že nzelážeí na tom v aokm prdoaí sú psíenmá v sovle,hanlve aby pvré a pseolndé bloo na srpváonm meitse.peroč?perožte ľduksý moozk nčetía kždaé psíenmo smasoatňte,ale sovle ako cleé. nueevireťnľé, čo? ak to dkožeáš períčatť,tak si to daj na porifl.
ach jo ...prečo ma nikto nechápe? Poviem to ešte raz a naposledy: NIKDY SOM NEMALA A NEMÁM V ÚMYSLE ZVEREJŇOVAŤ NA KONOHE YAOI!!!! ZVEREJŇUJEM TO NA SVOJOM BLOGU www.akimari.blog.cz KDE PíšEM DRUHÚ VERZIU - YAOI VERZIU!!! TU TO PÍŠEM V KLASICKOM PÁROVANÍ a ak mi ešte niekto povie nak nepíšem na konohe yaoi tak to načisto prerazím, kapišto?
Nič sa ti nedarí? Nič ti nejde? Ľahni si na diaľnicu, ono ťa to prejde!!!!
Myslím že je to zaujímavá poviedka a mal/a by si v tom pokračovať ďalej,
malA
Nič sa ti nedarí? Nič ti nejde? Ľahni si na diaľnicu, ono ťa to prejde!!!!
dostal som sa k tejto serii az teraz ale je to perfektne... naozaj sa mi to paci