Čierna a Biela 001 - Návrat do minulosti

Prolog

Čo je to vlastne život? Čo je cieľom nášho bytia?
My ľudia sa neustále naháňame za svojími snami, a veríme, že sa nám splnia.
No opak je pravdou. Sme len nástroje osudu, ktorý sa s nami pohráva.
Nech je naša snaha a odhodlanie akékoľvek, napokon aj tak padneme.
Mnohí sa snažili oklamať smrť alebo svoj osud, no nie je možné, aby sa to podarilo. Áno, viem. Určite vám pripadám ako blázon, ktorý sa pozerá na svet so zavretými očami. No ak ich otvorím, čo uvidím?
Možno uvidím krátky záblesk svetla. Uvidím smiech, šťastie a radosť zo života.
No stačí malý okamih, a svetlo sa navždy stratí. A prečo?
Pre ľudskú chamtivosť a túžbu po splnení svojho sna.
Sme len úbohé figúrky, ktoré sa pohybujú tak, ako to chcú oni!
Predtým, ako vám vyrozprávam svoj príbeh, mali by ste sa dozvedieť, prečo som zavrel svoje oči. A začal kráčať temnotou.
Vyrozprávam vám príbeh o mojom otcovi. Synovi muža, ktorý bol známy ako ôsmy Hokage, Uzumaki Naruto.

Návrat do minulosti

V tú noc sa mi zdalo niečo zvláštne. Vietor bol nepokojný, a odtrhával lístie z konárov stromov. Prečo tomu tak bolo, som zakrátko zistil.
Vtedy som mal päť rokov. Bol som ešte malý a hlúpy.
Vytŕčal som sa z okna a pozoroval tmavé a prázdne ulice.
Keď v tom som započul buchot a na to aj krik.
V strachu som sa rozbehol ku drevenej skrini, v ktorej som sa zavrel.
Zrazu ktosi vykopol dvere mojej izby a vrazil dýku do postele.
Na to sa otočil smerom ku skrini a začal sa k nej približovať.
"Viem že si tu. Zabijem ťa, ty malá špina." Ozvalo sa pred tým, než ninja odtrhol vráta skrine a vytiahol z rukáva dýku akou sa ma chystal nabodnúť.
Myslel som, že to je môj koniec.

Na to, mu do hrude narazili štyri shurikeny. No nepadol k zemi.
Jeho chuť naďalej bojovať bola väčšia. No ten ninja, ktorý mi prišiel pomôcť, priskočil k nemu a katanou mu rozsekol hlavu na dve časti.
Jedna z častí spadla priama predo mňa. Bol to môj otec, ktorý ma zachránil a chcel ma odtiaľ odviesť. Rozbehol sa von z mojej izby, dolu schodmi,
naprieč tou ohromnou zlobou. Moja matka ležala rozsekaná vo spálni spolu s mojou len dvojročnou sestrou. Otec nezastavoval, len bežal bez toho, aby sa obzrel späť. Vbehol do Hokageho budovy, kde vošiel do Hokageho kancelárie,
alebo aj, do kancelárie svojho otca, ako chcete.

V miestnosti stál môj dedko Naruto, ktorého si už moc nepamätám, no jeho presvedčenie sa mi vrylo hlboko do pamäti. No sú to len hlúpe slová,
nič také, akože je možné zmeniť svoj osud nie je. Nedokázal nastoliť mier, nedokázal ochrániť Konohu a ani svojho najlepšieho priateľa, on si vôbec nezaslúžil byť Hokage, kto si vlastne zaslúži byť Kage?
Nik nie je bez chyby. A preto, a kým to tak bude, tak nikto nezmení svoj osud.
Nech sa bude akokoľvek snažiť, naše životy visia na tenkých nitkách,
ktoré môže ktokoľvek pretrhnúť. Nedá sa utiecť!
Možno sa budeš pokúšať skryť pred ostatnými, no svoj osud nezmeníš.
Napadne ťa divá zver alebo zomrieš na nejakú chorobu.
Je to proste tak, a nie je človek, ktorý by to dokázal zmeniť.
Tento deň ma utvrdil v mojom presvedčení.

Naruto stál v miestnosti a vedľa neho boli traja iní ninjovia.
Dedko vyvolal zvláštnu a veľmi silnú techniku, volala sa rasengan,
vďaka ktorej zabil jedného z nich. No bol už starý, nevydržal ďalej bojovať.
Otec sa mu snažil pomôcť, položil ma na zem a rozbehol sa na nepriateľov v snahe pomôcť svojmu otcovi. No už bolo neskoro, Narutovi prepichli bok a ded sa to už rozhodli ukončiť, zakročil môj otec, v snahe obetovať sa pre Hokageho a pre svojho milovaného otca. Vošiel do dráhy niekoľkých kunaiov, ktoré sa do neho zapichli. Myslel si, že zmení osud svojho otca, ktorý sa mal teraz skončiť. No mýlil sa. Medzi jedným z kunaiov, bol aj výbušný lístok, preto ninjovia zmizli z miestnosti, aby ich nezavalil strop. Otec aj Dedko zomreli. Obaja si mysleli, že je možné zmeniť osud, no mýlili sa.
Nepriateľ deň na to odišiel, z dediny, známej ako Listová, ostali len trosky.
Bol to jeden veľký cintorín.

No ja žijem! Dlho som sa pýtal, prečo vlastne?
No čoskoro som našiel odpoveď. Prečo? Preto, lebo to tak malo byť.
Moja cesta sa nemala skončiť, som určený pre niečo úplne iné.
Som určený pre nápravu tohto sveta. Dar, ktorý som získal, je jedinečný.
Osud si ma vybral, ako svojho patriarcha a sudcu, ktorý vynesie rozsudok nad svetom. Pochopil som, ako som prežil. Dostal som dar, dar zvaný Rinengan.

To je všetko, celý môj príbeh. Nevydal som sa cestou pomsty, ale ani cestou snov. Rozhodol som sa, prijať osud, a vybrať sa cestou nápravy.

Práve hľadím z okna v opustenom dome. Predo mnou je dnes Kiri. Neprišiel som sa pomstiť. Prišiel som ich zničiť. Je to naozaj hrôzostrašné kvílenie. Vyvolali moc, akú nie sú schopní spútať, a ja som jediný, ktorý ju dokáže zastaviť. No neurobím to. Nechám, nech Jubi vykoná svoj rozsudok. Čoskoro zahynie človek, ako ho poznáme, a vznikne nový, dokonalejší človek....

Venované kunochi menom : Rawera
A taktiež super moderátorke FF menom : Sorafay

Poznámky: 

POZOR! Spoiler!

Tak, rozhodol som sa spraviť poriadne fanfiction, myslím že toto sa bude páčiť, aspoň po príbehovej časti Prosím adminkov, aby som nov mali strpenie , dúfam že som to spravil tak, ako som mal.

Táto séria bude pojednávať o vnukovi Naruto, ktorý neverí na to že sa sny môžu vyplniť. O tom ho presvedčil život, a múdrosť ktorú získal. Verí vo svoje veci, ktoré sa zdajú, ako jediné riešenie. Ked zlyhal aj človek, ktorému všetci toľko verili, proste s Osudom sa bojovať nedá! Sme len obyčajné figúrky

Možno som opakoval nejaké slová v príbehu ale to bolo zámerné.
pls komentáre :)