New Life 12

Hneď ako som sa zobudila, prezrela som celú izbu. Bola prázdna. Gaara už odišiel. Túto noc som spala kľudným spánkom, bez toho hrozného sna. Zrejme preto, lebo bol pri mne on. Vstala som z postele a zašla som do kúpelne. Keď som po pol hodine vyšla, obliekla som sa a zbehla som dolu.
,,Ahoj, oci.“ pozdravila som ho.
,,Ahoj, Anamo. Ako si sa vyspala?“ spýtal sa ma.
,,Dobre.“ usmiala som sa.
,,O koľko viac sa usmievaš. Prvý týždeň, si sa skoro vôbec neusmievala, ale teraz...“ zamyslel sa.
,,No vidíš.“ povedala som a odhryzla som si z jablka. Pozrela som sa na hodiny a vyskočila som zo stoličky.
,,Oci, už musím. Maj sa!“ zakričala som a ponáhľala som sa preč. Deň prebiehal v kľude a Toru sa mi stále vyhýbal. Gaara sa za mnou poobede zastavil a povedal, že večer príde.
Keď som prišla domov osprchovala som sa, umyla som si zuby a prešla som do izby. Gaara tam už bol. Stál na balkóne a pozoroval mesiac. Prešla som k nemu a pozrela som na neho. Keď si všimol, že na neho hľadím, pozrel sa aj on. V mesačnom svetle bol ešte bledší ako zvyčajne a vlasy nadobudli čiernu farbu. Nemohla som uveriť tomu, že táto dokonalá osoba, ktorá stojí predo mnou ma ľúbi. Potriasla som hlavou a začala som sa pýtať.
,,Ako bolo dnes? Nejaké nové správy?“
,,Konoha má nasadeného jedného Shinobiho, a ten im podáva správy. Vyzerá to tak, že Madara sa prepadol pod zem. Ak chystá čokoľvek, sme pripravený my aj Konoha.“ uistil ma vážnym tónom.
,,Dobre.“ zamrmlala som. Nechcela som sa o ňom veľmi baviť.
,,A ako si sa mala dnes ty?“ spýtal sa.
,,Dobre, všetko ako má byť, len Toru sa mi vyhýba.“ povedala som pokojne. Gaara sa na mňa pozrel.
,,Áno, po tom čo ti spravil.“ začal a v jeho hlase som počula žiarlivosť? Nebola som si tým istá. Stále sa v ňom nevyznám.
,,Keď si utiekla tak sa obrátil a všimol si ma. Bol v šoku. Mal som chuť ho...“ zhlboka sa nadýchol.
,,Bol som naštvaný. Nepáčilo sa mi to čo spravil, ale potom som nemohol nič spraviť, keď sa ťa spýtal či ma miluješ, pretože som bol zvedavý.“ zamrmlal.
,,A potom sa zobral a rýchlo odišiel. Chcel som ísť za ním a... ale radšej som išiel za tebou.“ sklonil hlavu.
,,Pri tebe sa cítim tak dobre. Zabudnem na to, že som Kazekage, zabudnem na to, aké som mal detstvo. Zabudnem na to, že som monštrum...“
,,Nie si monštrum!“ zvolala som nahlas. Nemala som rada, keď tak o sebe hovoril. Oľutovala som, že som zvýšila hlas, pretože sa ozvalo búchanie na dvere, až som nadskočila.
,,Anamo??!“ otec sa dobíjal do izby. Gaara si rýchlo zobral tykev, a už ho nebolo.
Prešla som k dverám, odomkla som ich a pozrela som na otca.
,,Čo sa stalo?“ pýtal sa rýchlo a nakúkal do izby.
,,Nič oci. Sníval sa mi len zlý sen.“ zaklamala som.
,,Aha.“
,,Dobrú oci.“ zaželala som mu, zatvorila som mu dvere pred nosom a ľahla som si.
Už týždeň sme boli ja a Gaara spolu. Ľudia si to uvedomili, pretože to nové dievča, čo sa sem presťahovalo z Konohy pred mesiacom, je stále s ním, takmer vždy večer, keď idú po uliciach Suny - ako som počula, keď okolo mňa prechádzali klebetné babky a nevedeli, že ja som tá ANBU, ktorá stojí na stráži.
Dievčatá ma prebodávali pohľadmi, len čo ma s ním zbadali, keď sme kráčali po dedine a koketne sa usmievali na Gaaru, čo ma dosť vytáčalo.
,,Si až príliš žiadaný.“ zamrmlala som keď sme prešli okolo hlúčiku dievčat. On si to vôbec nevšímal. Toru sa mi stále vyhýbal.
Po týždni, keď sme už končili a ja som čakala na Gaaru, sa za mnou Toru zastavil.
,,Anamo-chan.“ zamrmlal pozerajúc do zeme. Otočila som sa na neho.
,,Áno, Toru?“
,,Chcem sa ti ospravedlniť, za moje chovanie. Správal som sa ako idiot.“ hovoril a ja som videla, že ho to úprimne mrzí.
,,To je v poriadku.“ upokojila som ho. Toru sa pozrel za mňa a stuhol. Keď som sa otočila, všimla som si, ako k nám kráča Gaara. Na tvári mal vražedný výraz, ktorý som na ňom tak zbožňovala. Vyzeral hrozivo. S prižmúrenými očami pozoroval každý jeho pohyb. Uškrnula som sa a otočila som sa k Torovi. Gaara k nám dorazil a nespúšťal z neho oči.
,,Kazekage-sama.“ zamrmlal zdvorilo Toru. Gaara neodpovedal. Stisla som pery.
,,Ja pôjdem.“ povedal Toru, otočil sa a ponáhľal sa preč. Pozrela som na Gaaru.
,,Čo si sa na neho tak mračil?“ rýpla som si do neho.
,,Mám na to dôvod.“ povedal.
,,Naozaj? Aký?“ nadvihla som obočie.
,,Sa ešte pýtaš?“
,,Áno.“ usmiala som sa. Neviem prečo, ale páčilo sa mi ho trošku podpichovať.
,,Po tom čo ťa pobozkal?“ zavrčal.
,,Hádam nežiarliš?“ zasmiala som sa. Predsa len, Gaara je Gaara. Predstava, že by on žiarlil, bola naozaj divná. Mlčal. Zvedavo som sa na neho pozrela.
,,Mám už voľno, a chcem ťa niekam zobrať.“ povedal. To vo mne vyvolalo ďalšiu zvedavosť.
,,Kam?“ spýtala som sa.
,,Uvidíš, ale najskôr musíme zájsť ku mne domov. Musím sa prezliecť.“ ukázal na svoje Kage rúcho.
,,Už som ti povedala, že v tom rúchu vyzeráš zlato?“ usmiala som sa.
,,Nie.“ usmial sa aj on tým úsmevom, ktorý patril len mne. Keď sme boli medzi ľuďmi, tváril sa ako zvyčajne. Vážne a ľahostajne, ale keď sme boli spolu sami, dokázal sa aj usmiať.
,,Pristane ti.“ povedala som po ceste k nemu. U neho som ešte nebola a tak som ani nevedela kde býva. Kráčali sme cez rušnú ulicu len chvíľku, vyhýbala som sa zvedavým pohľadom dedinčanov a dievčat, až sme prišli k jednému domu, v ktorom bývali všetci traja súrodenci. Vošli sme dnu a Gaara ma zaviedol do spoločenskej miestnosti.
,,Hneď prídem.“ povedal a zmizol za jednými dverami. Rozhliadla som sa tu a zaujala ma polica s fotkami.Prešla som k nim a prezerala som si. Boli tam fotky, s malým blonďavým dievčatkom. Ako sa hrala v piesku, ako dostala svoj prvý malý vejár, ako sa na niečo mračila.
,,Anamo-chan.“ ozvalo sa od dverí. Do miestnosti vošla Temari a prešla ku mne.
,,Čo tu robíš?“ usmiala sa.
,,Čakám na Gaaru.“ povedala som. Temari prikývla a zahľadela sa na fotky.
,,Prezeráš si fotky?“ prikývla som.
,,Už som zabudla na to, aké je to byť malá.“ zasmiala sa a presunula sa k ďalším.
,,To je Kankurou?“ spýtala som sa. Vôbec som ho nespoznávala. Vždy som ho videla v mačacom kostýme a pomaľovanou tvárou, no tu bol oblečený normálne a nebol namaľovaný. Veľmi sa na seba s Gaarom podobali, len Kankurou má hnedé vlasy, a nemá kruhy pod očami. Už som chápala, prečo sa Niky páči. Fotky boli zachytené práve keď sa hral s malými bábkami.
,,A Gaara.“ povedala. Moje oči hneď smerovali tam, kam pozerala aj ona. Na konci rady boli fotky červenovlasého chalana. Prešla som k nim a fascinujúco som si ich prezerala. Pár fotiek tam bolo v jeho dvanástich rokoch, kde sa tváril dosť hrôzostrašne. Presne tak ako si ho pamätám. V pätnástich už mal vľúdnejší výraz. A potom tam boli fotky malého Gaari. Užasnuto som na ne civela. Maličký Gaara. On bol hádam to najzlatejšie dieťa, aké som kedy videla. Pastelové oči, červené vlasy. Ešte nemal tetovanie. Na niektorých fotkách sa usmieval, na iných sa tváril smutne, až mi srdce zovrelo.
,,Temari,“ počula som od dverí jeho hlas. Obidve sme sa na neho pozreli. Prešiel k nám.
,,Ahoj Gaaro.“ pozdravila Temari.
,,Idete niekam?“ spýtala sa. Gaara prikývol. Temari sa vzdialila.
,,Musím, ísť ešte niečo zariadiť.“ povedala a vyšla von dverami. Moje oči znova smerovali na fotky, keď bol malý. Gaara stál za mnou a pozoroval ma.
,,Koľko si tu mal rokov?“ spýtala som sa ho.
,,Mal som šesť.“ zamyslel sa. Nemohla som sa na tú fotku vynadívať. Bol tam taký chutný.
Bolo tam aj pár fotiek, kde boli všetci traja spolu. Piesočný súrodenci.
,,Pôjdeme?“ spýtal sa ma. Prikývla som a išla som s ním. Kráčali sme smerom ku skalám. Bolo tu prázdno. Nechápavo som na neho hľadela. Gaara ukázal na skalu.
,,Chceš, aby som tam vyliezla?“ spýtala som sa.
,,Nie.“ usmial sa a zrazu som ucítila ako ma schytil piesok a vyniesol hore. Jemne ma položil na skalu a stiahol sa späť do jeho nádoby, ktorú stále nosil so sebou. Keď sa pri mne objavil zamračila som sa na neho.
,,Toto mi nemôžeš robiť bez toho, aby si ma upozornil.“ povedala som mu naoko vážnym hlasom. Gaara ma očividne nepočúval. Chytil ma za plecia a natočil smerom do púšte. Predo mnou sa vynoril nádherný obraz. Západ slnka v púšti bol nádherný. Kopce z piesku boli zafarbené na zlato, obloha bola krvavo červená. Nádhera. Gaara si sadol a ja som sa k nemu pridala. Hľadeli sme na západ slnka až kým ho nevystriedali hviezdy. Sem tam nejaká hviezda spadla.
,,Je to tu naozaj krásne.“ zamrmlala som a zložila som hlavu na jeho rameno.
,,Áno. Často som sedával na strechách a chodil na skalu, keď som nespával.“ zašepkal.
,,A čo si tu robil?“ spýtala som sa.
,,Premýšľal. Celú noc.“
,,O čom?“
,,No väčšinou o tom, prečo ma všetci nenávidia a tak.“
,,Ale ja ťa milujem za všetkých. Okrem toho, máš veľa priateľov, ktorý ťa majú radi a aj Suna ťa zbožňuje ako svojho Kazekageho.“ vzala som mu tvár do rúk a jemne som ho pobozkala. Už nebol taký ostýchavý ako pred tým. Pred tým som mala pocit, akoby sa bál, že mi ublíži. Ale teraz na bozkoch nešetril. Keď sme sa od seba odtrhli potichu sme sedeli a pozorovali hviezdy.
Spomenula som si na Gaarov výraz, keď som stála s Torom pred vchodom a začala som sa nahlas smiať.
,,Čo je také smiešne?“ spýtal sa.
,,Ja... len … spomenula som si... na to, ako si zazeral... po Torovi.“ dusila som sa smiechom.
,,To bolo vtipné?“ spýtal sa a nadvihol svetlé obočie.
,,No, vieš, ide o to... prečo si na neho zazeral.“ zasmiala som sa.
,,Nikdy som nevedel, aká je žiarlivosť. Ale pri pohľade na teba s Torom sa v mojom vnútri niečo prebralo k životu a kričalo, že mám Tora okamžite zabiť. To ako ťa hltá pohľadom a všetko... ma vytáča.“ hovoril a ja som ho so zaujatím počúvala.
,,Žiarlivosť je zvláštna a silná vec.“ zamrmlal.
,,Ale mňa nestratíš, nemáš prečo žiarliť.“ usmiala som sa. Žiarliť oprávnene, mám skôr ja - pomyslela som si. Keď som si spomenula na všetky tie dievčatá čo sú z Gaari na mäkko, až sa mi búrila krv od hnevu. On je len môj. Keď som si uvedomila, že je so mnou cítila som sa lepšie a krv sa mi upokojila. Nikdy ho neopustím. Stále som neverila, prečo si vybral mňa. Takú obyčajnú kunoichi. Zdalo sa mi to neuveriteľné, aby taká dokonalá osoba ako je on, chcel také jednoduché dievča.
Na ďalší deň som stála pred vchodom a znudene som pozorovala okolie. Deti výskali a staré ženy znovu klebetili ako inak, o Kazekagem a jeho novej priateľke. Bolo celkom zábavné počúvať, čo si niektoré ženy navymýšľali. Dozvedela som sa, že vraj som utiekla z Konohy a rozhodla som sa, že budem s otcom, lebo som nemala kde byť. Alebo, že som Kazekageho, prinútila, aby bol so mnou. Mala som čo robiť, aby som nevyprskla od smiechu. Gaaru a k niečomu prinútiť? Dobrý vtip. Ale niektoré ženy nám priali. Hovorili, že už bolo na čase, aby si niekoho našiel. Dopočula som sa, že sme jeden pre druhého ako stvorený. Dnes som počúvala ďalšie reči a už ma to začalo nudiť. Keby sa aspoň stíšili, ale oni to hovorili tak nahlas, že sa to nieslo takmer celou ulicou až ku mne. Rozhodla som sa vypnúť aspoň na chvíľku a tak som zatvorila oči. Ucítila som vánok ako okolo mňa niekto prešiel a hneď som otvorila oči. Chvíľu som neveriaco na neho civela.
,,Shikamaru?“ spýtala som sa. Okamžite sa otočil a obzeral sa. Prešla som k nemu. Premeral si ma.
,,Shikamaru, to som ja, Anamo.“ povedala som. Shikamaru prekvapene na mňa pozrel.
,,Anamo-chan? Si to naozaj ty?“ spýtal sa neisto.
,,Samozrejme. Čo tu robíš?“ pýtala som sa.
,,Idem za Gaarou-sama.“ povedal stále vyjavene.
,,Zavediem ťa za ním?“ ponúkla som sa. Prikývol. Vytvorila som si klon a vošla som s ním dnu. Zložila som si masku a usmiala som sa na neho.
„Čo ideš za Kazekagem?“ spýtala som sa, keď sme kráčali po schodoch hore.
,,Tsunade ma poslala. Chce zrušiť chuuninské skúšky a nesiem nové správy.“
,,Zrušiť chuuninské skúšky? Kvôli Madarovi?“ spýtala som sa.
,,Áno. Nechceme nič riskovať. Môže nasadiť špehov.“ prikývla som.
,,Si tu sám?“ spýtala som sa.
,,Áno. Všetci sú zaneprázdnený.“ už sme boli na chodbe, ktorá viedla do Gaarovej kancelárie.
,,Ako dlho sa tu zdržíš?“ pýtala som sa.
,,Zajtra odchádzam. Musím ísť do Konohy.“ stáli sme už pred dverami.
,,Tak sa uvidíme potom.“ povedala som, ukázala na dvere, otočila sa a vrátila som sa späť.
Celý zbytok dňa som bola napätá. Chcela som vidieť Shikamara a porozprávať sa s ním. Keď ma večer Niky uvidela stáť pred budovou, zastavila sa za mnou.
,,Čakáš na Kazekageho?“ spýtala sa ma a ja som prikývla.
,,Tak sa uvidíme potom.“ usmiala sa a odišla. Nečakala som dlho. Konečne obidvaja vyšli von a pridali sa ku mne. Zamierili sme do Gaarovho domu.