Ťažké rozhodnutie - 10.časť Som doma

Hinamori -chan, moja rychlo kresba aby ste vedeli ako si asi predstavujem jej vyzáž... našiel som to na nete a obkreslil :D

Ubehlo päť rokov. Naruto už po dvoch rokoch prekonal všetkých svojich predchodcov a stal sa suverénne najsilnejším doterajším veliteľom Kráľovskej jednotky. Za celý ten čas sa mu nepodarilo jeho učiteľku donútiť k boju a ani vypáčiť z nej jej celé meno.
V Listovej však situácia nebola ani z ďaleka taká rúžová. Po odstránení Akatsuki sa na povrch dostali staré svári a rozpútala sa ďalšia veľká ninja vojna. Amegakure spolu s Kusagakure a Takigakure vyhlásili vojnu Listovej. Tsunade ihneď požiadala o pomoc Gaaru a ten bez zaváhania súhlasil.
Sasuke, Hinata (teraz už veliteľka ANBU), Sakura a Neji sa stali najobávanejšími ninjami sveta. Avšak Sasuke s Hinatou dostali pomenovanie „ Čierne tiene z Listovej,“ kvôli tomu, že ľudia ktorých zabili nemali ani potuchy, že niekto je v ich blízkosti...

Naruto sedel po rozkvitnutou sakurou vo svojej rezidencii. Celkom si to tu obľúbil. Sídlo bolo obrovské. Dalo by sa veľkosťou prirovnať k spojením uliciam Hyuuga a Uchiha.
Po verande pobehovalo služobníctvo, no Naruto ich vôbec nevnímal. Jeho myšlienky smerovali k Hinate. Musel neustále myslieť na to, čo asi prežívala posledných pár rokov.
„ Istotne si o mne myslí, že som klamár. Nedodržal som sľub, že sa vrátim. Nakoniec, veď som pre ňu mŕtvi. Moje telo leží dva metre pod zemou a ona mi zmizla dohľadu. Vraj, že vše vidiaca technika boha smrti,“ v poslednom čase bol naozaj nepríjemný.
Vlastne sa jeho chovanie dalo pochopiť. Jeho milovaná, tá ktorá obmäkčila jeho ľadové srdce, sa mu stratila z dohľadu.
„ Uzumaki- taichou, volá vás Amaterasu- sama. Vraj ide o vašu misiu,“ bol to poslíček. Evidentne mal strach. Hlas sa mu triasol a oblieval ho takpovediac smrteľný pot.
Naruto vstal otočil sa na neho a položil mu ruku na rameno. Pri jeho dotyku sebou ten poslíček trhol, no Naruto sa naň iba usmial. Jeho shumpo vydalo typický zvuk a náš kapitán stál pred hrozivo vyzerajúcimi schodmi ktoré viedli za druhou najmocnejšou bohyňou. Amaterasu.
„ Ešte šťastie, že nemusím ísť pešo,“ vidina tisícich schodov bola sama o sebe mučením.

Dvere sa sami otvorili a Naruto mohol nerušene vstúpiť dnu. Boli tam rozostavený shinigami z jeho jednotky. Každý jeden, okolo ktorého prešiel sa hlboko uklonil a slovami: „ Vitajte Uzumaki- taichou,“ ho bez problémov smerovali do obrovskej siene.
Uprostred siene bol akýsi druh trónu, ktorý bol zahalený plachtou. Vyzeralo to akoby mala dotyčná bohyňa vo vnútri altánok.
Pristúpil bližšie a hlboko sa uklonil.
„ Teda Naruto, to by som v živote od teba nečakala,“ zaznel známy hlas z trónu.
„ Už len predstava, že ty sa pred niekým ukloníš sa mi zdala absolútne nereálna.“
„ H- Hinamori???“ oči mal vyvalené a hlas sa mu triasol. Naopak Hinamori sa očividne dobre bavila.
„ Čo takto pozdraviť, pán kapitán,“ povedala na oko prísnym hlasnom.
„ SI ZO MŇA ROBÍŠ SRANDU!!! ROKY POD TEBOU DRIEM AKO BLÁZON! A TY MI AŽ TERAZ POVIEŠ ŽE SI TÁ SLÁVNA BOHYŇA AMATERASU???“ Naruto mal naozaj nervy v kýbli. Bolo to na neho už moc.
„ Uzumaki- taichou, sadnite si inak sa nezdržím. Nemáte najmenšie právo na mňa kričať. Ak ešte raz zvýšite na mňa hlas, to kvôli čomu som vás zavolala vás už trápiť nebude. Je to jasné?“ mala toho dosť. Bola si vedomá toho, že takýmto spôsobom by sa to neskončilo dobre.
„ Sumimasen, Hinamori- sama.“
„ Môžeš ma stále oslovovať Hinamori- chan. Keďže si sa upokojil, môžem ti dať nasledovný návrh. Chceš tu zostať, alebo až do doby útoku pracovať pre Hokage ako jeho shinobi?“
„ Hinamori- chan, ak by som mohol stráviť ten čas v Konohe, bol by som ti vďačný.“
„ Myslela som si to. A ako kapitán máš právo vybrať si sprievod. Kohokoľvek chceš.“
„ Kohokoľvek?“
„ Hai.“
„ Tak to je jasné. Chcem aby so mnou šiel...“

V Konohe

„Shizune,“ zakričala Tsunade na svoji asistentku.
„ Hai, Tsunade- sama,“ nasledoval hlboký úklon.
„ Zavolaj mi Sasukeho Uchihu a Sakuru. Už mám výsledky ich jouninskych súšok.“
„ Hai,“ vyparila sa a ostal po nej iba obláčik dymu.
Neubehla ani minúta a v kancelárii Godaime Hokage sa s hlasným „puf „ zjavili tri postavy.
„ Volali ste nás, sensei?“ ozvala sa ako prvá Sakura.
„ Sakura, Sasuke. Obaja ste sa pred týždňom zúčastnili jouninských skúšok. Obaja ste prešli s maximálnym počtom bodov. Takýto výsledok sa pred vami podarilo dosiahnuť iba trom ľuďom. Teraz sú známi ako legendárni sannini z Listovej. Vaše tými vám pridelím budúci týždeň. Gratulujem a môžete ísť.“
„ Arigatou,“ ozvalo sa dvojhlasne. Obaja sa otočili na podpätku a vyšli von z kancelárie.
„ Sakura, sú z nás jouniny. Je to zvláštny pocit, nemyslíš?“
„ Áno, máš pravdu. Len je škoda, že sa toho nedožil ON. Stále mi chýba.“
„ Ja viem. Aj mne chýba to naše neustále súperenie,“ Sasukeho hlas mal naozaj veľmi zvláštny podtón, čo Sakure neušlo.
„ Trápi ťa niečo?“
„ Ja len, že ma vtedy porazil ako dákeho gennina, potom zničil sám celú Akatsuki a ja... a ja som mu nemohol pomôcť. Nemohol som ako vždy sa s ním doťahovať o to kto je silnejší. Ja... ja si do konca života toto všetko neodpustím...
Odišiel som z Listovej aby som zosilnel a mohol sa pomstiť, on tu ostal stal sa omnoho silnejším ako ja. Toľko premárnených rokov a navyše sa potom dozviem pravdu o Itachim...“ Sasukemu začali stekať slzy po tvári a celé telo sa mu roztriaslo.
Nevedela čo má urobiť a tak sa pred neho postavila a pobozkala ho na ústa. Ostal taký prekvapený, že ihneď strnul a iba jej hľadel do očí.
„ Sasuke,“ jej hlas bol ako balzam na dušu, „ milujem ťa. Naruto bol pre mňa vždy dôležitý, no pre teba bol bratom a ty pre neho tiež. Nedopusť aby ťa zožierali takéto myšlienky. Spomeň si na neho a ten jeho priblblí úsmev. Život je moc krátky na to, aby si ho premárnil výčitkami, hlavne v týchto časoch. Pre zachovanie jeho pamiatky pokračuj v tom, kde o skočil a ochraňuj to čo miloval najviac, Listovú.“
Sakurine slová na Sasukeho zapôsobili ako poriadna dávka adrenalínu. Jeho pohľad, mimika a postoj naznačovali, že Sasuke konečne po dlhých rokoch, našiel svoje skutočné nindó. Použije celú svoju Hi no ishi na ochranu Listovej, na ochranu každej živej bytosti v nej a nenechá tak zomrieť Narutov sen! Sen o pokojných a bezstarostných dňoch pre všetkých!

Naspäť u Naruta
„ Tak to je jasné. Chcem aby so mnou šiel Namikaze Minato, Hatake Kakashi a Uchiha Itachi.“ Oči sa jej vyvalili prekvapením.
„ N- no, čo ti mám na to povedať? Zajtra ťa budú čakať pred tvojím sídlom o šiestej ráno.“
„ Arigatou. Hinamori- chan, to je ten najkrajší darček aký som mohol dostať,“ Naruto sa tešil ako malý chlapec.
„ Nerozumiem ti,“ zmätený pohľad na jej tvári Narutovi na dobrej nálade ešte pridal.
„ Krajší darček, ako prvý krát v živote sa stretnúť so svojím otcom som dostať nemohol.“
„ Spomínam si. Tvoj otec zomrel hneď potom, ako do teba zapečatil Kyuubi a matka pri pôrode... Len nechápem prečo tvoju sestru odniesli do Suny.“
„ Moju sestru?!“ väčší údiv sa snáď ani zobraziť nedal na tvári hocijakej živej bytosti.
„ Tvoja sestra sa volá Tenshi Uzumaki. Nie je ninja, ale jej znalosti z medicíny sú úchvatné. Nikdy sa však nechcela stať ninjom, pretože podľa jej slov na to stačí jej malý braček.“
„ Malý braček? Ona vedela, že žijem a nepokúsila sa ma nájsť??? Prečo???“
„ Naruto, upokoj sa. Až prejdeš portálom tak za ňou môžeš zájsť. Priprav sa však na jednu vec. Štvrtá veľká ninja vojna.“
„ Radšej sa už na nič nepýtam.“
Hinamori sa začala neuveriteľne smiať.
„ Čo je tu smiešne?“
„ Nič, nič. Ja len, že ten tvoj úsmev ma vždy dostane,“ tieto slová boli nasledované ďalšou vlnou smiechu...

Ďalšie krásne ráno. Naruto sa prevalil na druhý bok a zahľadel sa von oknom. Výhľad mu smeroval na jeho obľúbené miesto. Sakura. Tento zvláštny strom bol rozkvitnutý od chvíle čo sem prišiel.
Ako sa neskôr dozvedel, tento strom je rozkvitnutý len vtedy, keď má Kráľovská jednotka kapitána.
Každý jeden deň sa tu prebúdzal s úsmevom na tvári. Ten zvláštny pokoj, ktorý toto miesto malo v sebe bol veľmi nákazlivý.
Vstal z postele a obliekol sa do oblečenia na misie. Predsa len, ísť do boja s dlhým Haori a typickou Samurajskou Hakamou je dosť nepraktické. Preto mal na misie kimono s oranžovým vrchom a čiernym spodkom. Spodok kimona mal typické Iga Bakama (taký spodok ako má Sasuke, ten fialový). Na chrbte kimona bielim vyšité Kráľovská jednotka.
Katanu si pripol na chrbát, obul si sandále a do vnútorného vrecka kimona si zasunul pár zvitkov. Na ruky si natiahol ochranné rukavice a na tvár si dal masku, ktorá mu odhaľovala len oči.
Hodinky ukazovali presne šesť hodín. Pred vstupnou bránou do sídla Kapitána Kráľovskej jednotky stáli traja ľudia a trpezlivo čakali na kapitána.
„ Kakashi, ako vidím stal sa z teba veľmi silný ninja.“
„ Ďakujem sensei, od vás si takej pochvaly cením.“
„ Povedz mi o ňom, prosím,“ smutný pohľad v Yondaimeho očiach bol zrejmí.
„ Najlepší človek akého som spoznal,“ Itachi prehovoril prvý krát od kedy tam prišli. Minata to očividne potešilo a na tvári sa mu zjavil blažený úsmev.
„ Som rád, že si rozumiete,“ všetci sa prekvapene strhli a s veľkými očakávaniami sledovali novo príchodzieho.
„ Kto si?“ opýtal sa bez rozmyslu Minato.
„ Som ten kto si vás nechal zavolať ako svoj sprievod.“
„ Si robíš srandu?“ ozval sa tento raz Kakashi.
„ Mal by som si, Kakashi- sensei?“
„ N... Nar... Naruto???“ Hatake očividne nemal slov. Jeho jediné viditeľné oko sa vytlačilo von z jamky na maximálnu možnú úroveň.
„ Sensei,“ prišiel ku Kakashimu a objal ho na uvítanie, „ neviete si predstaviť ako ste mi chýbal.“
Keď ho pustil postavil sa pred Itachiho: „ Viem, čo si vytrpel. Preto ťa vezmem za Sasukem.“ Itachi nemal slov, oči sa mu zaslzili a ruku, ktorú mu Naruto ponúkal, odstrčil preč a silno ho objal.
„ Ďakujem, Naruto- kun,“ po týchto slovách ho pustil.
„ Otec,“ Minato už čakal nadávky, výčitky a krik, no miesto toho, „ vždy som vzhliadal k podobizni Yondaimeho nad Konohou a prial som si ho prekonať a stať sa Hokagem, aký tu ešte nebol. Potom pri súboji s Painom si sa mi zjavil v podvedomí vo chvíli, keď sa ma snažila ovládnuť Kyuubi a ja som spoznal otca. Je mi jedno či si Hokage, alebo roľník. Je mi jedno, že si do mňa zapečatil Kyuubi. Si môj otec a ja ťa milujem tak veľmi, ako len syn môže otca milovať.“ Minatove oči sa zaliali slzami a ústa sa mu otvorili v nemom úžase.
„ Lepšieho syna som si ani priať nemohol,“ obaja si spoločné objatia viac ako vychutnávali.
„ Myslím, že by sme mali vyraziť,“ ozval sa po chvíli Naruto.
„ A kam, že to vlastne ideme?“ nesmelo sa ozval Kakashi.
„ Do Konohy.“
Naruto začal skladať pečate. Po ich dokončení položil ruky na zem, následne sa na tom mieste objavili dvere.
„ Až po vás,“ povedal s úsmevom Naruto. Jeden po druhom prešli portálom. Posledný šiel Naruto. Hneď ako doň vstúpil sa portál za ním uzavrel.

Konoha

Bol vyhlásený stav najvyššej pohotovosti. Pred bránou sa objavilo vojsko obsahujúce asi štyridsať tisíc shinobi. Presila štyria na jedného a navyše majú zo sebou aj veľké stroje ktoré strieľajú kunaie.
„ Tsunade- sama, Kazekage- dono spolu so svojimi ninjami sú pól dňa cesty od nás,“ podal najnovšie správy jeden z čiernych ochrancov.
„ Ak sa nestane zázrak, sme všetci mŕtvi a s Konohou je Ámen, všetci sa...“ jej pohľad sa upriamil na čierne dvere ktoré sa objavili pred nepriateľskou armádou a vyšli z nich štyri postavy. Boli od nich asi kilometer, no aj tak cítil neuveriteľnú chakru ktorú mali všetci.
Postava v oranžovej maske a kimone vystúpila pred armádu, ktorá bola od neho asi pól druha kilometra a mladým, no veľmi autoritatívnym hlasom prehovorila: „ Otočte sa a odíďte v pokoji. Dnes tu nemusí nik zomrieť.“ Celou armádou sa niesli zvuky posmechu.
„ Pripravte sa k palbe na toho blázna. Uvidíme aký je hrdina,“ ozval sa zrejme veliteľ armády.
Postava ktorá prehovorila na nepriateľskú armádu sa otočila na svojich troch spoločníkov a na moment stuhla. Všetci traja pred ním kľačali.
„ Čo to robíte?“ prehovoril už normálnym hlasom, takže ho počuli iba oni.
„ Keď hovorí kapitán Kráľovskej jednotky sú všetci Shinigami povinný pokľaknúť,“ povedal Minato.
„ Dobre, takže odteraz máte vy traja nezrušiteľný rozkaz nekľakať si, do kým budem ja kapitánom. Jasné? Teraz sa stiahnite na hradby a povedzte všetkým nech to nechajú na mňa,“ s tichým Hai sa pomocou bleskového kroku dostali na hradby.
Premiestnili sa priamo k Tsunade.
„ Godaime- sama, nezasahujte do bojov. Náš kapitán sa o to postará,“ povedal Minato.
„ Minato? Ale... ako?“ nebola schopná slova Tsunade...
„ On vám potom všetko vysvetlí,“ a rukou jej ukázal na Naruta.
„ To je šialenstvo. Nikto nemôže poraziť toľko ninjou. Podľa naších správ sú to všetko jounini z troch skrytých dedín a...“
„ Prosím, pozerajte sa,“ prerušil ju Kakashi.
„ Má pravdu, bude to rýchle,“ ozval sa Itachi. Až teraz si všetci poriadne prezreli všetkých troch.
„ Yondaime Hokage, Hatake Kakashi a Uchiha Itachi. Všetci traja ste mŕtvi, tak ako je možné, že sa tu práve s vami rozprávam?“ nechápavo sa opýtala Tsunade a ostatný prítomná jej svojim pohľadom dali za pravdu.
„Odpoveď je jednoduchá. On nás sem priviedol zo zeme mŕtvych, ale teraz už prosím sledujte...“

„ Opakujem svoje slová ešte raz. Odíďte a nikto nemusí zomrieť,“ nechal sa počuť Naruto.
„ Páľte!!! Ukážte tomu nafúkancovi!!!“ zreval na svojich podriadených veliteľ.
Do vzduchu sa vznieslo niekoľko desať tisícov kunaiov, shurikenov, ale aj ihlíc. Veľkou rýchlosťou sa rútili na Naruta.
-Asi to po dobrom nepôjde,- povedal si sám pre seba Naruto. Začal skladať obrovské množstvo pečatí. Po ich dokončení pred seba vystrel ruku a dlaň namieril na letiace zbrane.
„ Štít štyroch živlov,“ pred ním sa vo vzduchu sformovala zemná stena, potom sa zapálila, začali ju obiehať blesky a po bokoch sa vytvorili dve veterné tornáda.
Všetky zbrane sa o ne zastavili a popadali neškodne na zem.
Narutova technika sa potom zmenila. Zemná stena akoby „vcucla“ všetky ostatné živly a stala sa priesvitnou.
„ Varoval som vás, no vy ste neposlúchli. Chceli ste zničiť Konohu a to sa nedá odpustiť,“ ak by niekto povedal, že v stotine sekundy sa Narutova technika objavila kolom dokola celej armády, tak by klamal. Bola tam omnoho rýchlejšie.
„ Zbohom,“ zovrel dlaň v päsť a všetky steny sa stiahli do guličky nie väčšej ako centimeter. Po štyridsať tisícovej armáde neostalo nič, okrem zbraní čo vystrelili.
Technika sa vrátila Narutovi do dlane. Uchopil ju a poklonil sa. Urobil zopár pečatí, gulička zažiarila a rozpadla sa na milión častí, ktoré sa vsiakli do prírody.

Celá Konoha na to s úžasom pozerala. Nemohli uveriť, že taká silná armáda bola porazená za pár minút. Hľadeli na človeka v oranžovom kimone ako robí pečate a technika spolu s armádou sa vstrebáva do prírody.
Zrazu však onen maskovaný ninja zmizol. Pohľady všetkých sa ihneď stočili k Hokage, pretože tam sa shinobi objavil.
„ Tsunade- sama, rád by som sa s vami porozprával, keď už bola táto menšia nepríjemnosť vyriešená,“ začal zdvorilo Naruto.
„ I- iste,“ Tsunade bola očividne zaskočená takýmto jednaním. –Tá technika čo použil. Manipulácia podstaty štyroch živlov naraz a k tomu na takej úrovni. To muselo vziať neskutočné množstvo chakry, no on vyzerá, že sa ani nespotil. Sakra, kto je to?- celou dušou dúfala, že to je priateľ.
Cesta do sídla Hokage prebehla v tichosti. Každý sa podával svojim myšlienkam. Kráčali hore schodmi až ku dverám kancelárie. Prvá vstúpila Tsunade, po nej Sakura s Shizune a Naruto so svojím sprievodom.
„ Tak, ako vám môžem pomôcť?“ opýtala sa už dosť netrpezlivá Godaime.
„ Môžem sa spoľahnúť na diskrétnosť vás aj vašich dvoch asistentiek?“
„ Samozrejme. Myslím, že po tom čo ste zachránil toľko nevinných shinobi vám to sme dlžný,“ ozvala sa Shizune a Tsunade so Sakurou iba prikývli.
„ Dobre teda,“ postavil sa a otočil sa tvárou k Minatovi. Ten vôbec netušil čo chce robiť a no povzbudivo sa na neho pozrel.
Narutovi otcov pohľad dodal potrebnú odvahu. Ruku si položil na zátylok a pevne chytil svoju masku. Pomaly si ju stiahol z hlavy a ukázal tak otcovi konečne svoju tvár.
„ Otec, konečne sa vidíme tvárou v tvár,“ Minato, Kakashi a Itachi sa šťastne usmievali.
„ Otec? Ale veď...“ Hokage akoby zamrzla.
„ Tsunade- sama, čo sa deje? A môžete sa aspoň otočiť pane???“
„ Iste že, Sakura- chan,“ šťastie v jeho hlase bolo zrejmé.
„ Sakura- chan, tak ma mal právo volať iba jeden človek a vy t...“ keď už konečne odvrátila svoj pohľad od Tsunade, ocitla sa tvárou v tvár človekovi pre ktorého bola ochotná obetovať všetko. Jej najlepší priateľ a človek čo ju toľké roky držal nad vodou a zároveň muž pre ktorého preplakala bezpočet nocí.
„Naruto,“ zašepkala, „ Naruto, NARUTO!!!“Jej hlas nabral na intenzite. Rukou odhodila stôl a rozbehla sa proti nemu. Nemal v pláne uhýbať pred jej ranou. Bol nažive a celé tie roky jej nedal vedieť. Nechal ju a všetkých na ktorých mu záleží, aby si mysleli, že je mŕtvi.
Sakura sa rozbehla. Dvihla ruku do úrovne ramien a... skočila mu okolo krku. Vzlykala mu na ramene, držala sa ho ako kliešť.
„ Nemôžem tomu uveriť. Ty žiješ! Ty žiješ! Bože, toto je ten najkrajší darček aký som si mohla predstaviť! Už ťa nikam nepustím... Rozumel si???“
„ Sakura- chan, ešte chvíľku a ani nemusíš,“ zasýpal z posledných síl.
„Prepáč, ale keď ja mám takú strašnú radosť,“ ospravedlnila sa ma mu ihneď potom ako ho pustila.
„To je...“ ani nestihol dopovedať, pretože už ho vo svojom objatí zvierala Tsunade spolu so Shizune. Ak si myslel, že objatie Sakury ho priškrtilo, tak to bola iba rozcvička v porovnaní s týmto.
„ Ale ako? Veď sme predsa pochovali tvoje telo, tvoje srdce už netĺklo, tak ako je to možné?“ vyslovila otázku ktorá visela vo vzduchu Shizune.
„ Po tom čo som sa stretol s Akatsuki som upadol do bezvedomia a...“ podrobne im opísal čo sa všetko dialo. Tréning s Kyuubi, privolanie katany aj to ako sa prebral na neznámom mieste a čo sa všetko dozvedel.
„ Neuveriteľný príbeh. Takže, ak som to správne pochopila, ostávaš tu pod mojim velením.“
„ Správne. Ja aj môj sprievod sme ti plne k dispozícii.“
„ Dobre, úradne si sa práve stal Jouninom. Všetkým vám pridelím tými, budete ich kapitánmi. Zastavte sa u mňa zajtra o ôsmej ráno. Predpokladám, že všetci chcete tými chuninov, alebo jouninov,“ všetci až na Naruta prikývli na súhlas.
„ Tsunade- sama, rád by som dostal na starosti tým čerstvých genninov, teda ak v tom nebude problém.“
„ Prekvapuješ ma stále viac a viac Naruto, ale dobre. Dostaneš tým genninov. Máš šťastie, pretože dnes sú akurát Maturity na Akadémii.“
„ Arigatou. Ak dovolíte, pôjdem ešte pozrieť jednu osobu,“ uklonil sa a pomocou Shumpoo zmizol.
Objavil sa pred vchodom do štvrte Hyuuga. Mal šťastie pretože pred ním akurát šla tá, po ktorej jeho srdce túžilo najviac.
Hinata akoby tušila, že ju niekto pozoruje a otočila sa. Robilo jej to menšie problémy, pretože...
- To... To ne... nemôže b... byť p... pravda. O... Ona je... Ona je t... tehotná?! To na mňa naozaj nemohla počkať? Musela ma podviesť? Dobre bol som vyhlásený za mŕtveho, ale veď sme si sľúbili lásku. Ja som jej bol verný aj napriek všetkým tým kráskam u Hinamori- chan.-
Hinata po otočení zbadala toho muža v oranžovej maske o ktorom všetci toľko hovorili. Zadívala sa na neho. Pozerala mu do očí a všimla si, že jej pozerá na bruško. Videla ako mu začali stekať slzy po tvári a ako hneď na to zmizol v žltom záblesku...