Musí sa vždy niečo prihodiť?! Časť druhá- nečakané zvraty.

Naruto videl, ako Deidara skladá pečate a v rýchlosti rozmýšľal, čo by mohol spraviť. Jednu ruku mal ešte voľnú, ale to by mu na sebaobranu nevystačilo. Obzvlášť keď ležal zaseknutý v tej hlúpej snehovej kope. Vtom ale dostal nápad. Ak by vyhrabal so svojou voľnou rukou tú, ktorú mal zasypanú pod snehom, mohol by urobiť kage bunshin a kým by ho niektoré klony vyhrabávali, ostatné by zdržali tých dvoch.
„Teraz alebo nikdy.“ Povedal si v duchu pre seba Naruto a začal hrabať.
Vtom ale zacítil tlak. Niečo ho ťahalo ešte hlbšie do snehových klieští. Naruto začal hrabať o to divšie, ale tlak sa stále zvyšoval. Vtedy zo snehu vyliezla akási veľká rastlina, roztvorila svoje listy a spomedzi nich sa na Naruta vyškieral Zetsu. To Naruta tak prekvapilo, že sa zabudol hýbať, čo využil Zetsu na to, aby mu chytil aj voľnú ruku a skrútil mu ju za chrbát. Pre istotu mu chytil aj druhú, keby sa náhodou pokúsil vytrhnúť ju zo snehovej kopy. Naruta to síce vrátilo do reality, ale už bolo neskoro. Jeho posledná šanca na obranu a útek sa v sekunde rozplynula ako hmla. S očami rozšírenými od strachu sa len díval, ako sa Deidara približuje a pritom stále vyvoláva chakru na techniku, ktorá ho jediným dotykom odrovná. „Tak takto to skončí?“ Rozmýšľal. „Keby som nelyžoval sám, mohlo to byť inač. Asi by som tu netrčal a neprizeral sa bezmocne jak jahňa na vlka, čo sa ho práve chystá zožrať. Sprostý aloáč. Najhoršie je, že sa o tom ostatný možno ani nedozvedia. A keď sa aj dozvedia, zrejme už bude neskoro. Veď stretávku máme mať až o pár hodín. Ako sa asi zatvária keď neprídem ani po hodinách čakania. Budem im aspoň chýbať? A čo Hinata? Sa*ra, a ja som jej nikdy nepovedal, čo k nej skutočne cítim. Tak čavte priatelia. Prepáčte, ani som nedostal príležitosť sa s vami rozlúčiť.“
„Pozooooooooor, všetci z cesty!“ Vyrušil ho vtom z chmúrnych myšlienok Chojiho hlas.
„Choji.“ Prebleslo blondiakovi hlavou. „On je moja posledná možnosť na záchranu. Len ho musím na seba upozorniť. Cho..“ začal kričať, keď mu poriadna snehová guľa zapchala ústa, že sa takmer zadusil. Tobi sa strafil na milimeter presne a teraz z toho celý nadšený poskakoval okolo nich. To, ako sa neskôr dozvieme, ho vlastne tak trochu zachránilo. Pre Naruta však týmto všetko zhaslo. A nie len tým. Ďalší dôvod bol ten, že videl, ako Choji ide.
Rútil sa zhora zo svahu ako neriadená strela a už na prvý pohľad nemal ani najmenšiu kontrolu nad svojimi lyžami. A to znamenalo, že si určite nebude všímať okolie, lebo sa bude sústrediť na udržanie rovnováhy a vyhýbanie sa ostatným lyžiarom. Určite si ho nevšimne.
Vtom sa však Choji, pri vyhýbaní sa akejsi skupinke snowboardistov začiatočníkov, povážlivo vyhol zo svojej dráhy a ako guľový blesk sa rútil priamo na nich. Deidara, ktorý stál ku zjazdovke chrbtom si to nevšimol a kým ho Zetsu s Tobim stihli varovať, bolo už neskoro. Choji doň v plnej rýchlosti narazil, odopli sa im lyže a oni sa ako obrovská, nadávajúca, živá guľa kotúľali dolu svahom. (pred týmto sa Tobi, poskakovaním dookola zachránil.) Medzitým Naruto vypľul a pohltal všetok sneh, čo mu bránil v rozprávaní a zakričal za guľou: „úžasný ťah Choji. Stiiiike!!!“
Sotva to však dopovedal, vzduchom preletela ďalšia snehová guľa obrích rozmerov. Tento krát však nezasiahla Naruta, ale Tobiho a to presne na mieste kde mal v maske dieru na pozeranie.
„Pomóóóóc, Deidara- senpaaaaai. Ja som oslepooool.“ Vykrikoval na celé stredisko.
„Aha Hin, ja som objavil Tobiho slepý bod.“ Povedal s úškrnom Neji svojej sesternici, načo začali obaja bombardovať Tobiho extra veľkými snehovými guľami.
„Au...nie...dosť...prestaňte. Toto si Tobi nezaslúži. Tobi je predsa dobrý chlapec.“ Kňučal.
Zetsu sa na to celé chvíľu prizeral, ale len chvíľočku, lebo vtom sa ozvalo Leeho hlasné: „Konoha senpu“ a on dostal plnú ranu lyžiarkou do hlavy.
Na to už s hlasným brechotom dobehol zdola aj Akamaru a vedený Kibovými inštrukciami, v rekordne krátkom čase vyhrabal Naruta spod snehu. (Odniesla si to síce zjazdovka, ale zo snehu, čo sa tam nahromadil, neskôr postavili skokanský mostík, takže nakoniec to bolo len a len na úžitok.) Keďže sa Zetsu po kopanci do tváre stihol stiahnuť a upozorniť ostatných
akaťákov, ktorý sa tam dovalili ako veľká voda, strhla sa medzi nimi, konožiakmi a suňakmi (ktorý tam tiež dosť rýchlo došli) poriadna mela, ktorá mala za dôsledok menšiu zmenu vzhľadu prostredia. A to ani nemal nikto so sebou svoje zbrane. Jediný, ktorý sa jej nezúčastnili, boli Deidara a Choji. Pýtate sa prečo? Jednoduchá odpoveď. Keď sa obaja v jednom klbku dogúľali až dole, Deidara skončil pod Chojim. Nakoľko mu takáto poloha nebola práve dvakrát príjemná, začal na Chojiho nadávať a kričať: „Zlez zo mňa ty tučniak!“
Myslím, že Chojiho reakciu dokážete odhadnúť aj bez toho, aby som o tom písala.

O niekoľko hodín v reštaurácií pod svahom
„Dobre, dohodnuté. Uzavrieme dočasné prímerie na dobu pobytu našich troch skupín v tomto stredisku. Nejaké dotazy?“ Povedala Sakura ako najvyššia sudkyňa. Ona, Temari a Konan totiž rokovali o situácií, v ktorej sa nachádzali. Schválne boli vybrané dievčatá, pretože vraj mali byť v celej veci menej zainteresované. Akatsuki a suna trio to mali na rozdiel od konožiakov, kvôli počtu dievčat ľahké. Ale aj tí sa vlastne dosť skoro dohodli a to z dvoch dôvodov. TenTen aj Ino boli ešte stále mierne bojovo naladené a Hinata bola už dlhšiu dobu celá červená a v menšom šoku. Bolo tak preto, že Naruto, okamžite po tom ako ho Akamaru vyhrabal, pribehol ku nej, pobozkal ju a zašepkal: „Hinata, milujem ťa a skoro som prišiel o šancu ti to povedať. Som rád, že sa tak nestalo.“
Tak teda ostala Sakura, ktorá s ostatnými dvoma dlhšiu dobu riešila, čo ďalej. Verdikt bol jasný. Akatsuki sa mali ospravedlniť Narutovi (veď viete za čo), niektorí konkrétni ľudia sa zase mali ospravedlniť sebe navzájom za utŕžené zranenia a bolo rozhodnuté, že večer na chaty na oslavu umiestnenia suna tria v súťaži, budú pozvaný aj akaťáci. Niektorí, hlavne Tobi, z toho boli úplne bez seba a iní, ako napríklad Kakuzu len frflali (ale to len preto, lebo nevedel tancovať, a teda ho myšlienka že to bude diskotéka nepotešila). Stanovil sa teda čas začiatku oslavy, aj to kto mal čo doniesť. Potom sa všetci rozišli na svah a tento raz už Naruto vždy išiel dolu svahom s niekým. Mali síce dohodnuté podmienky prímeria, ale ďalší ďalší šok už ani náhodou zažiť nechcel. A okrem toho, akáčom ešte stále tak celkom neveril.
O pár hodín sa teda partia z Konohy aj zo Suny stretli pod svahom, podobne ako v predošlý deň a pobrali sa na chatu. Bolo tam toho dosť čo robiť, ak chceli, aby tom bolo do oslavy všetko pripravené.
Akáci dorazili ku nim na sekundu presne a nezabudli zobrať aj nejakú tu hudbu. Nechceli si totiž nechať ujsť ani chvíľku z oslavy (najmä Tobi, ktorí im celou cestou pílil uši tým, ako rád on tancuje). Miestnosť oslavy im vyrážala dych. Bola priestranná, mala dobrú podlahu na tancovanie a dievčatá ju ešte k tomu aj pekne vyzdobili. Gaara a Kankurou sa hneď ujali práce DJ- ov a v rekordnom čase zmontovali, akaťákmi donesenú, aparatúru. Keďže sa už zišli všetci a aj všetko bolo pripravené mohla sa zábava začať. Tancovali raz v kruhu, raz v menších skupinkách a inokedy, hlavne keď hrali slaďáky, tak aj v párikoch. (Vtedy parket patril Hlavne Ino a Saiovi) Dokonca aj Pein preukázal, že mu talent na tanec nechýba a vytancovával Konan jedna radosť. Občas sa pri moderných pesničkách pripojili aj DJ- bratia a nie len preto, že ich volala ich sestra Temari. Jediný kto sa nezabával bol Kakuzu. Ten celý čas len sedel a popíjal čosi zo svojho pohára, pričom sa tváril stále viac a viac znudene a ospalo. Nakoniec to Konan nevydržala a rozhodla sa že ho vytiahne do tanca aspoň na chvíľu. Ku podivu, Kakuzu sa tomu nebránil, ba naopak, smial sa (čo uňho nikdy nevideli) a ochotne šiel na parket, kde tancoval pomaly do roztrhania tela. Ako sa neskôr ukázalo, bol „mierne“ pod vplyvom alkoholu, ktorý celý ten čas tak znudene popíjal (Ako sa tam to Sake dostalo, sa ma nepýtajte, pretože o tom nemám ani najmenšie tušenie. Hlavne že sa nedostalo do rúk Leemu)
Samotnú zábavu ukončili až kedysi okolo štvrť na desať v noci a aj to len preto, lebo prišla miestna polícia s tým, že hlasnou hudbou rušia nočný kľud. Nedobrovoľne sa teda pustili do upratovania. Bolo ich dosť veľa, a tak s tým boli aj rýchlo hotový. Potom už len naložili do akatsuki dodávky aparatúru, prichmelného Kakuza, prejedeného Tobiho a akáci mohli v dobrej nálade odfrčať. Tí, čo ostali na chate, však tiež dlho nečakali a pobrali sa do svojich postelí. Na dnešný večer budú ešte veľmi dlho spomínať a každý na vlastné zážitky.
Naruto sa pri stolíkoch s občerstvením skamarátil s Tobim, pričom zistili, že majú toho dosť spoločného. Itachi pozval Sakuru do tanca a tá zistila, že aj keď nie je taký pekný ako jeho mladší brat, v romantických sklonoch a galantnosti má dosť navrch. Shikamaru riešil s Peinom nejaké logické veci, zatiaľ čo Konan preverovala, ako ktorý chalan tancuje. Slovom bol to zaujímavý večer.
Zvyšné dni ich dovolenky prebehli úplne normálne a bez akýchkoľvek konfliktov. Keď potom mali o osem dní odchádzať, každému bolo ľúto, že tento čas netrval dlhšie a počas odjazdu sa každý z nich aspoň raz obzrel za tým pekným miestom, kde toho spolu toľko zažili. Zaumienili si však, že si podobný výlet musia zopakovať a nemusí to byť ani na horách. Dakedy v budúcnosti sa určite niekam vydajú. Pre istotu si však pred tým preveria, či na to isté miesto nesmeruje aj istá skupina, zvaná Akatsuki. Mimochodom o ich spoločnom strete radšej v Konohe pomlčali. Nechceli totiž riskovať rozzúrenú Tsunade.