Svojej lásky sa nevzdám 4.časť: Veci sa rozmotávajú

Sakura sledovala dve postavy pred sebou a pritom si udržovala dostatočnú vzdialenosť, aby si ju nevšimli. Keby sa tak stalo, mohlo by to vyústiť do poriadnej opletačky. V duchu ľutovala, že sa nemohla zúčastniť všetkých tých sledovacích misií, čo za tie roky boli na zozname. Teraz by sa jej skúsenosti z nich zišli. Takto mohla využiť len svoje teoretické poznatky. Bola rada aspoň pre to, že sa ich vtedy na akadémii tak dobre naučila. Využívajúc všetko čo vedela, pokračovala v sledovaní súrodencov, ktorý prebehli cez kruh svetla, ktorý naznačoval koniec lesa. Tu sa však sakura zastavila. Keby vyšla z úkrytu, ktorý jej poskytol každý a jeden strom, nielen že by sa pravdepodobne prezradila, ale by sa aj stala veľmi ľahkým terčom. Preto radšej zastala za posledným stromom a zahľadela sa na lúku pred sebou. Nebol to koniec lesa, ako očakávala, ale niečo ako rozľahlejšia čistina v strede lesného porastu. Chcela teda zo svojho úkrytu sledovať Norika a Nichi, až kým neprejdú na druhú stranu a potom by cez lúku rýchlo prešla aj ona, no čakal ju mierny šok. Obe postavy kamsi zmizli. Jednoducho sa stratili.
„Ale veď som ich mala celý čas na očiach. Stratili sa mi len vtedy, keď prešli svetlom a vyšli na čistinku tak ako.....“ Nechápala Sakura. Neodvážila sa však vojsť do svetla, lebo by to mohla byť pasca. Radšej sa teda, aj keď sklamaná, vrátila späť. Potrebovala si ešte aj nájsť ubytovanie.
„Noriko, ja stále nechápem, čom ťa tak odradzuje od toho byť ninjom.“ Rozčuľovala sa Nichi, keď obaja kráčali tajnou chodbou.
„Asi ty. Odkedy si ukončila akadémiu, si stále drzejšia a panovačnejšia.“ Doberal si svoju sestru Noriko, začo by dostal ďalšiu facku, keby sa nevyhol.
„Už by si mohol prestať s blbými žartmi, behaním za všetkými dievčatami a hlavne s nepočúvaním mojich rozkazov.“
„Náhodou dnes som tvoj rozkaz počúvol.“ Bránil sa. „Kázala si mi zháňať informácie o tej veci a ja som našiel priamo to, čo si hľadala.“
„Vážne? A kde to teda máš?“
„Ja som nepovedal že to mám, len že som to našiel.“ Uškrnul sa mladší zo súrodencov.
„A to si to nemohol rovno aj zobrať?!“ Začala sa rozčuľovať Nichi.
„Nemohol, lebo ho niekto vlastní.“
„Tak to proste šlohneš, nie?! Veď si ninja. Ukradnúť potajme akúkoľvek vec by mala byť pre teba hračka.“
„No, ale to by som nedokázal.“
„Jak to myslíš?“
„Ten špeciálny prívesok malo to dievča, čo som sa s ňou rozprával.“
„ČOŽE?! A to si mi to nemohol povedať skôr?!“ Zúrila Nichi, no v duchu sa hanbila, že si to nevšimla.
„Len pokoj sestrička. Veď ty už niečo vymyslíš, aby si ho dostala.“ Povedal Noriko a v duchu si ešte pomyslel: „A aspoň nebude hlavné podozrenie na mne.“
„Tak tu sa trošilinku mýliš braček. Ako dostať ten prívesok vymyslíš ty a aj mi ho donesieš. Možno ti potom odpustím, že si to minule tak pokašlal.“
Sakura stála pri okne svojej hotelovej izby a sledovala hviezdy. Spomínala na to, keď ich sledovala spolu so Sasukem. Dnešnej noci nedokázala zaspať. Vyčítala si, že to tak pokašlala pri tom sledovaní, a tak stratila svoj jediný úchyt. Nakoniec sa rozhodla, že urobí nočný prieskum okolia.
„Veď tak či tak dnes nebudem spať.“ Pomyslela si. „A teraz budem mať aj väčší pokoj.“
Sakura sa v rýchlosti obliekla a zobrala svoje ninja vybavenie. Rýchle vyšla von oknom a zoskočila na ulicu. Už sa chcela vybrať Ďalej, keď tesne okolo nej presvišťal kunai. Sakura sa zvrtla a ešte stihla zbadať postavu, ktorá sa ukryla za roh. Automaticky sa rozbehla za ním. Kým tam dobehla, po neznámom nebolo ani stopy. Mierne šuchnutie nad ňou ju však upozornilo, odkiaľ ten ninja zaútočí. Vďaka tomu sa aj vyhla sprche shurikenov, ktoré na ňu hádzal a opätovala to hádzaním niekoľkých kunaiov, čo útočník hravo odrazil. Takto chvíľu bojovali na diaľku, kým sa ten shinobi nerozhodol, že skúsi boj zblízka. To však nemal robiť, pretože práve to bola Sakurina parketa. Sústredila chakru do päste a zasadila úder. Neznámy preletel niekoľko metrov a vrazil do steny blízkej budovy. Kým ležal na zemi, podišla k nemu. Až doteraz nevedela, kto to je, pretože mal na sebe masku. Keď mu ju strhla, mierne sa zarazila. Pozerala na toho chalana, čo ju dnes napoludnie tak otravoval, akurát že mal na čele pásku so znakom trávnatej.
„Ty?!“ Pozrela naňho ružovovláska.
„Nečakal som, že si kunoichi.“ Povedal pravdivo Noriko.
„A ja som zase dúfala, že ty nebudeš z tej odpornej partie, kvôli ktorej som tu.“
„Akej partie?“
„Nehraj sa tu na blbého. O čo vám vlastne ide? A čo si chcel odo mňa?“
„Asi ti nepomôžem, lebo nerozumiem tvojim otázkam.“ Zatĺkal Noriko a skryl ruku za chrbát.
„Prestaň sa pretvarovať. Neverím ti ani slovo.“
„Ja fakt neviem o čo ide. Som len radový ninja, čo plní misie, ktoré mu pridelia. Nič viac.“
„Keď mi to nemieniš povedať dobrovoľne, tak to budem musieť z teba dostať .“ Povedala Sakura a pripravila sa na úder. Bola plne odhodlaná zistiť čo potrebuje. Nestihla sa však ani poriadne napriahnúť, lebo Noriko prudkým pohybom vytiahol ruku spoza chrbta a pustil z nej dve dymové bomby. V prvom momente to Sakuru mierne prekvapilo, ale celkom rýchlo sa spamätala. Nebolo to však dosť rýchlo na to, aby zbadala, ktorým smerom Noriko odišiel. Prekvapivo, veľmi jej to nevadilo. Tušila, kde asi bude cieľ jeho cesty. Pôvodne tam dnes chcela ísť aj ona. Otočila sa a rýchlim tempom zamierila k tej čistinke v lese, kde ho včera aj s jeho sestrou stratila. Cestou jej v hlave vírili tisíce myšlienok: „Musím tam dôjsť ešte pred ním. Ak sa mi tak podarí, budem musieť naňho už len počkať. kým sa tam ukáže. Hlavne nesmiem prísť veľmi neskoro po ňom, lebo by som zas prišla o jedinečnú šancu. Musím však byť opatrná. Čo ak v tom jeho sestra ide s ním. Hoci, zdali sa mi byť názorovo úplne odlišní. Je úplne možné, že tá Nichi nevie o tom, čo jej brat robí. Tak či tak, je to jedno, pretože Noriko stopercentne nepracuje sám. Ale o čo im ide? Je to čím ďalej tým väčšia záhada. Snáď sa mi teraz podarí niečo zistiť. Tá čistinka v lese je niečím zvláštna. Vlastne, už by som mala byť pri nej.“ Chvíľu na to pred Sakurou začali rednúť stromy a ona sa ocitla na lúke olemovanej lesným porastom. Pre istotu sa rozhliadla na všetky strany a až tak sa odvážila vyjsť viac do stredu, ktorý bol teraz osvetlený mesačným svitom. Ostala tým miestom priam očarená. Akosi ju ukľudňovalo. Aj keď nevedela prečo, zrazu mala pocit, akoby bola neskutočne blízko k nájdeniu Sasukeho. Ale netrápilo ju to. Teraz nevnímala priestor ani čas. Asi by tam obdivovala celú tú čistinku ešte dlho, keby ju nebol vyrušil akýsi zvuk za jej chrbtom. Rýchlo sa spamätala a otočila. Ako zistila, lomoz prichádzal od stredne veľkého kameňa, ktorý sa teraz nadvihoval. Sakura rýchlo odbehla k okraju lesa a skryla sa tam za stromy. Vybrala si však také miesto aby mala na kameň dobrý výhľad.
„No jasne. Tajná chodba. Že ma to včera nenapadlo.“ Zašepkala pre seba.
Kameň sa konečne celý odvalil a z priechodu ktorý tam ostal, vyšli dve postavy.
Sakura zaostrovala zrak, no mrak ktorý zastrel mesiac zapríčinil, že všade na stalo šero a ona nemohla rozoznať kto to je. Mesiac však za chvíľu vyšiel a poskytol jej dosť svetla.
„žeby to bol.....Sasuke.“ Vydýchla Sakura, no niečo sa jej nezdalo. „A kto je vlastne tá druhá osoba? Nichi?! Takže predsa v tom má prsty aj ona? Ale čo keď nie? Čo ak je to inak, ako sa mi zdá? Nemala by som robiť predčasné závery, keď mám tak málo faktov.“
Sakura ďalej pozorovala dianie na lúčke. Obe postavy sa začali k sebe pomaly približovať, pričom bolo vidno ako sa im pohybujú pery. Vyzeralo to tak, že sa rozprávali. No to, čo sa udialo potom, Sakure nahnalo do očí slzy a nebola schopná ani vzlykov.