Obtiažna misia - LeeTen 3.

„Nieeeeeeeeee! Zlý Yashideho duch uniesol TenTen. Teraz ma naštval! Chceš ucítiť silu mojej päste? Len tak ďalej. Haaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa-ya!!!“ vtom Lee použil konoha senpu. Ale keby aspoň na spomínaného “Yashideho ducha“, ale – kedže v tej tme nič nevidel – na Saia.
„To už stihol zaútočiť aj na mňa? Lee, nebojuješ s ním náhodou teraz?“ opýtal sa Sai.
„Áno, práve teraz. Tak to je riadny macher, keď bojuje s obidvoma naraz.“ rýchlo nakreslil svoje hady.
„Áááááááá,“ skríkla Ino, „ niečo ma drží za nohúúúúú! Pomóóóc! Veď počkaj, ja ťa dostanem.“ hodila na hady kunaie, no nešťastnou náhodou trafila jedným z nich Saia do nohy.
„Jau! Práve ma niečím trafil! Zabiť by ho bolo málo.“ nadával.
„Bohužiaľ sa zabiť už nedá, keď je mŕtvy.“ Skonštatoval Lee, no Sai sa naňho osopil :
„Teraz by som bol radšej, keby si nehovoril tie svoje múdrosti, a bojoval.“
„Zapáľte dakto fakľu! To ho vraj ničí! Lee, ty to máš najbližšie. Prosím rýchlo!“ pišťala celá vydesená Ino.
„Mám zápalky!“ zvolal víťazoslávne Lee, „ a už som našiel aj fakľu.“ Zapálil ju, a...
„Mala som pravdu, zmizol!“ potešila sa Ino.
„Ale aj s TenTen.“ povedal sklamane Lee.
„Ľudia,“ vtrhol sa im do rozhovoru Sai, „ja mám taký dojem, že tu žiaden Yashideho duch nebol, a ani na nás nezaútočil.“
„Ako to? Veď sme s ním bojovali, či?“ vydala zo seba prekvapená Ino.
„To áno, bojovali sme, ale nie s ním. Pozrite sa okolo seba a spomeňte si na všetky jutsu čo sme použili. Keď si to všetko vezmete, tak sme sa vlastne mlátili len medzi sebou.“ Povedal spokojne Sai, a - ako obvykle – sa usmial.
„Čooo?!“ zakričali Lee aj Ino akoby jedným hlasom.
„Veď ty...aj ja...aj Ino...aj.aj...“ Lee sa nevedel vynačudovať.
„Ale vezmi si to takto: keď si použil konoha senpu, zasiahol si ma a hovorili sme o tom, že bojuje s oboma naraz. Potom som nakreslil hady, aby som sa bránil. Tie bohužiaľ zasiahli moju Ino. Ona začala pišťať a hodila po nich kunaie, no nešťastnou náhodou sa mi jeden zapichol do nohy.“ vtedy sa pozrel na svoje krvavé lýtko, „a keď si zapálil tú fakľu, tak zmizol len pre to, lebo tu nikdy nebol.“ Ino sa kúsok zahanbila, ale ihneď pobehla ku Saiovi liečiť mu jeho zranenie.
„Ino, na to teraz nie je čas.“ povedal Lee, „prv musíme nájsť TenTen.“
„Má pravdu zlatko, poslúchni ho. Veď to aj tak nie je také hrozné.“ Sai sa na ňu usmial, ale vyzeralo to kúsok, akoby zjedol citrón a zapil ho litrom octu.
„Teba to bolí, však?“ opýtala sa ho.
„Áno, ale..“
„Žiadne ale! Dám ti injekciu, ktorú som si radšej pred cestou nachystala.“ vtom sa Saiovi zjavil strach v očiach.
„I-i-in-inje-je-injek-k-ci-injekcu?“ koktal ešte bledší ako zvyčajne.
„Áno. Veď sa neboj, to nebolí.“ chlácholila ho Ino, no Sai sa začal pomaličky dvíhať a postupne pridával do kroku, až sa zmenil na beh.
„Lee, okamžite ho chyť!“ skríkla bojovne.
„Okamih.“

„No vidíš že to nebolo až také hrozné.“ hovorila Ino keď sa Sai prebral, „ Ani odpadávať si nemusel.“
„To nie, alééé, stále sa tej injekcie bojím.“ povedal Sai, ešte stále s bojazlivým hlasom.
„Tak fajn. Teraz by sa mi zišlo, keby si nám tu nerobil nabudúce divadlo pre jednu hlúpu ihlu, ale aby sme šli hľadať!“
„Tak fajn, ide sa na to.“ odvetil, a vstal tak rýchlo, že Ino ani nestačila otvoriť ústa. Po chvíli však zvrieskla.
„Ešte máš sedieť bez pohnutia desať minút, ak nechceš, aby ťa bolela hlava a nestratil si rovnováhu!“ Sai sa v mihnutí oka zastavil.
„To fakt musím? A-a-ale musíme predsa zachrániť TenTen. Ako tam pre pána kráľa dôjdem? Neostáva nám čas nazvyš. A musíme so sebou zobrať aj ten zvitok.“
„Nóóó, mám jeden nápad.“ povedal Lee, a zaškeril sa.

O 5 MINÚT

„Naozaj je nutné, aby som sa nehýbal?“ pýtal sa Sai Ino.
„Už som ti hovorila že je, a prosím už neprotestuj. Leeho nápad je náhodou dosť dobrý.“ Lee sa len usmial a ukázal zdvihnutý palec, pričom povedal: „Žiaden problém.“
„Mne by to naozaj až tak nevadilo, keby som nemal taký výhľad!“ protestoval Sai, ktorý bol Leemu prehodený cez plece ako vrece zemiakov s hlavou pri Leeho pozadí.
„Nič sa ty neboj, za päť minút sa už budeš môcť hýbať. Len sa teraz pekne drž, ani sa nehni a znášaj trest za to, že si chcel utiecť.“ zasmiala sa Ino, ktorej bolo predsa len Saia trocha ľúto.

„BUM!“ bolo počuť pád nejakého predmetu.
„Auvajs! Tak si ma hodiť nemusel!“ protestovala – kto iný než - TenTen , „To si ma naozaj nedokázal položiť, alebo aspoň hodiť ma na niečo mäkké?! Kto ťa vychovával, ako sa správať k dámam? Vari vlčica? A aký dôvod si mal na to, aby si ma uniesol? Máš snáď dosť dobrú výhovorku na to, aby som ti odpustila po tom, čo ťa zmastím, keď sa z tých lán oslobodím? Ty si ale naozaj nevychovanec!“
„Hehehehehe,“ zasmial sa dotyčný hrubým hlasom, „presne ako Yashide, ktorého som vtedy zabil. Ty si naozaj jeho vnučka. Taká drzá ako on.“
„Čože? Ja, a Yashideho vnučka? Ty si ho zabil? A kto vôbec si, že si zavraždil môjho deda?“ kričala, a do očí sa jej tlačili slzy.
„Chceš to naozaj vedieť? To sa ale veľmi nepotešíš.“ Odpovedal jej neznámy, a postupne si odhaľoval tvár.
„To si ty?!"