Hľadanie strateného brata - 5 Tsukiakari no jutsu

Nie do izby nejem, tam ma nájdu.. schovám sa niekde inde!
Chcela som odtiaľ čo najskôr zmiznúť, nechcela som vidieť ani jedného z tých sviniarov!
Prečo mi klamú ja som im nič neurobila, tak prečo?
Vyšla som zo skrýše už bola tma, no ja som bežala ďalej. Pozerala som do zeme a za mnou sa ozývali zvláštne hlasy, hlasy nebol to Kabuto, ani Sasuke ale niečo zvláštne a tajomné, no otočiť sa aby som to zistila... ani za nič! Zrýchlila som, no tie hlasy neutíchali, čo to môže byť?

Nakoniec som sa predsa len otočila a to bola veľká chyba.
Vznášali sa tam ,,Duchovia!" čo sú zač? pokúšala som sa o cúvanie, no o niečo som zakopla a spadla.

Pokúsila som sa postaviť, nedalo sa, mala som vykĺbený členok. Toto je môj koniec, nemala som odtiaľ utekať, prečo som len bola taká hlúpa! Zavrela som oči čakajúc na to najhoršie, no nič sa nestalo. Asi po pol minúte som ich otvorila. Čupel nado mnou SASUKE.
,,TY KO**T, TI J**E vydesil si ma na smrť!!!" skúsila som sa naňho zahnať, no vtom zmizol.
,,Bushin no jutsu? Čo to má znamenať?!" nechápala som, načo by ma niekto desil duchmi a potom Kage Bushin premenil na Ssukeho?

Z dymu vychádzala osoba v čiernom plášti? A ešte k tomu s červenými obláčikmi, si snáď so mňa robia srandu?!
Zohol sa ku mne zadívala som sa naňho, vypadal takmer rovnako ako Sasuke, kto to môže byť žeby ďalší típek čo patrí k Orochimarovi.
,,Takže ty poznáš Sasukeho, však?"
,,Čo si zač, a ako sa opovažuješ ma takto vydesiť?! Čo si o sebe myslíš?!"
,,Ja si o sebe myslím, že ak na mňa ešte raz zvýšiš hlas, tak ťa zabijem."
Čo? On povedal tak ťa zabijem s úplne pokojným tónom?
Ak som doteraz nevedela či sa ho báť, či nie tak teraz som si už bola istá.

,,Tak ešte raz poznáš Sasukeho?"
,,J..j...ja.."
,,No? Nejako ti zmizla odvaha."
,,Sasukeho poznám."

,,Itachi ty vždy dosiahneš čo chceš." v pozadí sa hihňala tretia osoba.

,,A kde ho nájdem?" hneď ako to povedal, vedela som že mu chce ublížiť, tak som si zaumienila, že im to nepoviem.
,,Načo to potrebujete vedieť?"
,,Potrebujem si s ním vyrovnať účty, tak kde je?"
,,Nepoviem vám to, nedovolím aby ste mu ublížili!"
,,To som zvedavý ako ho chceš brániť, veď máš zranený členok sama sa nepostavíš. A keby aj pochybujem, že by si sa ma dokázala čo i len dotknúť." pôvabne sa usmial. Možno keby nebol až taký zlý možno by sa mi aj páčil.
,,Možno mám problém s členkom, ale je noc a ešte k tomu spln takže mám bonus."
Musí to byť rýchlo, takže teraz alebo nikdy!
Zdravou nohou som ho odkopla a hneď som spojila ruky na pečate.
,,Tsukiakari no jutsu!"
Z mesiaca sa vydralo silné svetlo priamo na mňa.
Ako tak som sa postavila a vyskočila som priamo k svetlu.
Bol to príjemný pocit, tepla a sily.
Začala som s pečaťami: ,,Tora, Tatsu, Mi, Inu, Tora, Ushi, Ne, Uma, Mi, Tatsu, U!"
Plochu na pol kilometra zaplavil mesačný svit a všetko živé čo bolo v jeho dosahu zničilo.
Technika skončila, spustila som sa na zem, vytiahla som zvitok rozbalila ho uhryzla som sa do prsta a preškrtla som druhú pečať zo štyroch.
Zvitok som skryla do kapsičky, napravila som si členok a pomaly som sa vracala späť.
Tušila som, že to prežili ale kým by ma našli.. dovtedy už budem v skrýši.