Ayame a kawaii-sensei 03

Práve sa nachádzam v kancelárii Tsunade a s tikom v oku počúvam, ako ma oboznamuje s mojou novou misiou. Mám ísť do Piesočnej. Ale mne sa tam nechce. Vraj odovzdať odkaz Kazekagemu, ak som dobre počúvala. Volá sa, tuším že, Gaara. Rozhodne to bude otrava, veď už teraz to znie nudne.
„Tak, to je všetko, čo by si mala vedieť,“ týmito slovami dokončila Tsunade svoje nudné oboznamovanie s misiou. „Nejaké otázky?“
„Na odovzdanie dajakého odkazu potrebujete ninju hodnosti ANBU?!“ Stavím sa o čo len chcete, že sa ma len chce zbaviť.
„V tomto prípade áno.“
„A prečo to musím byť ja?!“ spýtala som sa drzo.
„Moje dôvody ťa nemusia zaujímať.“ Takže som mala pravdu. No zbohom...

Momentálne stojím pred Gaarom v jeho kancelárii. Pred chvíľou som mu odovzdala odkaz od Tsunade a on si ho práve teraz číta. A ja sa tu nudím...
„Vďaka,“ poďakoval mi po prečítaní odkazu. Potom zavolal niekoho, kto mi ukázal izbu, v ktorej som mala túto noc spať.
Izba vyzerala byť celkom útulná. Tuším si zdriemnem. Hmm... spánok nie a nie prísť.
Zdvihla som sa z postele a vyšla von z izby. Na chodba bola neskutočná tma. Rozhodla som sa, že sa teda trochu poprechádzam. Po pár minútach tápania v tme a občasného vrážania do stien som vošla do nejakej izby.
„Čo to počujem? Sprchu?“ Vykročila som za zvukom, keď v tom som sa potkla a spadla.
„Sakra! Čo to je?! ...nádoba na piesok? Takže toto je Kazekageho izba a v tej sprche je on“ mierne zvrhlo som sa uškrnula. V tom som dostala nápad. Čo tak si postaviť z toho piesku hrad? Aspoň by som zabila nudu...
Tak som z nádoby vysypala zvyšný piesok a naň vyliala vodu z vázy, čo bola neďaleko. A potom sa moje umelecké cítenie úplne predralo na povrch – začala som stavať hrad.
Asi po pätnástich minútach som skončila, veď každú chvíľu mohol prísť Kazekage. Postavila som síce malý hrad, ale mal štyri vežičky! Bola som na seba hrdá.
„Kto si?!“ ozvalo sa spred mňa.
„Do čerta! Načapal ma Kazekage!“ Okamžite som sa zdvihla zo zeme a začala zdrhať, čo mi nohy stačili. Našťastie ma Kazekage neprenasledoval. Od teraz si bude svoj piesok určite chrániť omnoho viac.

Konečne som bola späť v Konohe. A kohože to nevidím - Shikamara!
„Hej, Shikamaru!“ zakričala som naňho, na čo odkýval. „Čo takto ísť na menší protest?“ navrhla som so šibalským úsmevom.
Shikamaru na súhlas prikývol, a tak sme sa vybrali ku kanclu Tsunade, kde som ešte len pred malou chvíľou odovzdala správu o misii.

U Tsunade:
„ZA TOTO BUDETE BEHAŤ OKOLO KONOHY!!“ kričí na nás spoza dverí Tsunade a zúrivo lomcuje kľučkou.
Po hodine spánku pred kanclom Tsunade sme sa potichu zdvihli a pobrali sa na debatný krúžok.

NARUTO: No, že ste sa aj uráčili prísť!
AYAME: Nestresuj.
SHIKA: *na Ayame* Načo sme sa sem trepali? Nuda tu je...
AYAME: *zamračene* Tiež si kladiem tú istú otázku.
SHIKA: *znudene zíva*
NARUTO: Kde ste vlastne boli?!
AYAME: *ignoruje Naruta a vyťahuje knižku*
SASUKE: *nacvičuje cool pohľad číslo 156, príchod Ayame a Shikamara ani nezaregistroval*
SAKURA: Takže, už si sa konečne rozhodol, čo budeme robiť, Naruto?
INO: Hej, doposiaľ sme iba počúvali výmenu názorov medzi tebou a Sasukem! ...Samozrejme, že Sasuke vyhral *dodá smerom na Ayame*
AYAME: To sa dalo čakať... *naďalej zaujato číta*
KIBA: *na Naruta* Takže?!
NARUTO: Dnes budeme ohovárať... Kakashiho!!
SHINO: *prekvapene* Kakashiho?
HINATA: *zamyslene* Veď na ňom je všetko dokonalé...
SAKURA: A ty si sa tu kde vzala?
AYAME: *nadšená témou odkladá knižku* Ááách, kawaii-sensei!!
KIBA: Čo?!
AYAME: *zasnene sa usmieva*
NARUTO: Tak si ho už raz nazvala...
AYAME: Áno, keď sme sa prvýkrát stretli. Ale takto ho volám vždy.
SAKURA: *predstiera záujem* A prečo?
AYAME: To je... *prikladá ukazovák k ústam* ...tajomstvo! *záhadne sa usmieva*
SAKURA: *ide ju šľak trafiť*
NARUTO: Niečo ďalšie?
HINATA: Tie vlasy...
INO: Tie svaly...
SAKURA: Ten zadok...
AYAME: *výbuch smiechu* To oko...
KIBA: *naštvane* To sú všetko babské sr*čky!
NARUTO: *dáva za pravdu Kibovi* Tak, tak. Nemá to zmysel. Ja som tu---
SASUKE: *skáče Narutovi do reči* Debil?
INO: Idiot?
NARUTO: Nie! Že som...
SHINO: Debil?
NARUTO: Ani neviete, aké je pre mňa ťažké byť...
AYAME: Debil? Vieme, ale ty to v pohode zvládaš.
NARUTO: *rozčúlene kričí* Ja sa na to vys*riem! Ruším tento Debatný krúžok!

Potom sa všetci postavili (a popritom sa uhýbali Narutovým slinám, ktoré tak rozčúlene prskal) a išli domov.