Happy endings

Povedal som ti rázne: „Nie, nechoď sem!“
Ibaže ty nikdy neberieš to slovo vážne.
Vykročila si a pri mne pomaly klesla na zem,
videl som na tebe smútok, hoc si sa usmievala šťastne.
***
Moju ruku si v tvojej silno zovrela,
chvíľu si mlčky iba na mňa hľadela.
Čakal som... Čakal, kým z teba nevyjde slovko jasné,
v hlave som zatiaľ neprestajne tvoril básne.
***
Ódy na tvoju krásu úchvatnú,
pri ktorej ostatní len zuby zatnú,
jedných sa veľká závisť zmocní a duše im zčernajú,
iných sa smútok chopí, keď beznádejne to hľadajú.
***
Lásku. Lásku, čo prekoná tie hory-doly,
ktorá sa ľuďom bez nádeje do sŕdc vnorí,
a ich život odrazy zmysel dostáva,
svetom sa to šíri sťa veľká správa.
***
Viem, na čo myslíš v tejto chvíli,
či sa pri nás náhodou niečo nemýli,
či zaslúžime si byť vôbec šťastní,
či to neostane napísané iba v tejto básni.
***
Potom nás však z ničoho nič napadne,
že tu sa už nemusíme týmto zaoberať,
že tak, ako tu slnko nikdy nezapadá,
nezmizne ani naša veľká láska, drahá.
***
Tu už sa nemusíme ani o smrť starať,
za našu dedinu, náš národ sa neustále biť.
Nechali sme na ďalšie generácie to vyhrať,
a my môžeme konečne spokojne žiť.
***
Tsunade, povedala by si, že skončíme spolu a tu?
Nie, ani ja nie a predsa sme sa dostali sem.
Či už to bolo v samotných rukách osudu,
dúfam, že to nie je len krutý sen.
***
Tak ako tak, druhú šancu už nepremárnime,
iba, myslíš, že tu majú nejaké továrne?
Dostal som nápad na príbeh nový,
neboj, žiadne ero, čisto jemná story.
***
Už sa nad ňou len malá otázka vznáša,
ty asi vieš, čo to všetko práve obnáša,
bude to koniec šťastný a veselý, ako všetky romance,
ktoré končia svadbou a kde zvonia samé zvonce,
alebo sa náš hlavný hrdina v bolestiach zvíjať bude,
a žena jeho nad ním stáť a smiať sa krute?
***
Ja dúfam v šťastný záver, plný radosti,
tak čo, milá moja, už môžeme vyraziť?
Nečakajú nás trpké života starosti,
poďme už na ten zvonec spoločne zazvoniť...
***