Narutova sestra 20 - Prichádza Kazekage

„Cŕŕŕŕŕŕ!“ zazvonil hlasno budík.
Sasori so sebou prudko trhol a buchol si hlavu do nočného stolíka, ktorý bol vedľa postele.
„Do hája!“ nadával.
Pošúchal si boľavé miesto na hlave a posadil sa na posteľ. Až vtedy si uvedomil, že je ráno. Pozrel sa na spiacu Nanu a usmial sa. Pripadala mu hrozne roztomilá a nevinná, keď spí. Išiel do kúpeľne umyť sa, potom sa prezliekol a išiel zobudiť Nanu, pretože už bolo na čase, aby vyrazili. Podišiel k posteli, naklonil sa nad jej ucho a potichu jej povedal:
„Nani vstávaj, už musíme ísť.“
Nič. Ani to s ňou nepohlo. Sasori to skúsil znovu, ale tento krát s ňou aj jemne zatriasol. Stále nič. Tak s ňou zatriasol ešte raz.
„Nana no tak, vstávaj.“ povedal už o trochu hlasnejšie.
Nana zodvihla ruku a začala s ňou chodiť po Sasoriho tvári.
„Čo to robíš?“ spýtal sa nechápavo.
„Hľadám, kde sa to vypína.“
Sasori zobral vankúš a začal ju s ním búchať po hlave.
„Vstávaj!“
„Vstávam...“ zamrmlala.
Znova ju buchol s vankúšom.
„Vstávaj!“
„Vstávam.“
„Vstávaj!!!“
„Vstávam!“ skríkla.
No namiesto toho, aby vstala sa schovala pod paplón a spala ďalej.
„Fajn! Nechcel som to robiť, ale keď inak nedáš...“
Stiahol z nej perinu a začal ju štekliť. Vedel, že jej to hrozne vadí, a že je veľmi šteklivá. Ihneď otvorila oči a snažila sa Sasoriho rúk, ktoré chodili po jej tele, zbaviť. Začala sa hrozne smiať.
„Sasori prestaň!“ zakričala so smiechom.
Chytila ho za tričko, stiahla k sebe na posteľ a on ju začal bozkávať. Ona mu bozky ochotne opätovala. Boli tým tak zamestnaný, že si nevšimli, že sú na kraji postele. Z ich izby sa ozvalo veľké “bum“. Spadli z postele.
„Ale teraz vážne, nerobme kraviny, na to budeme mať kopu času neskôr. Teraz sa musíme sústrediť na misiu.“ povedal a postavil sa.
„Fajn.“

Zbalili sa a vyrazili. Hľadali Temari.
„Kde môže byť?“ spýtala sa Nana.
„Neviem. Rozdelíme sa. Ty ju pôjdeš hľadať smerom na východ a ja na západ. Stretneme sa za mestom o dve hodiny, hej?“
Nana prikývla a obaja zmizli. Usilovne prehľadávali celé mesto.
(Pri Nane)
Hľadala dve hodiny, ale nenašla ju.
„Do čerta! Je to ako hľadať ihlu v kope sena!“ prebehlo jej hlavou.
Už jej to liezlo na nervy, že ju nenašla. Tri krát prehľadala celú východnú časť mesta.
(Pri Sasorimu)
Na západnej strane mesta sa nachádzala budova, kde sídlil Kazekage. Myslel si, že bude tam. Chvíľu čakal schovaný, až nakoniec z budovy vyšla Temari s nejakým ninjom. Usmial sa sám pre seba a sledoval ju. Keď bola už trochu ďalej od budovy pri hraniciach mesta, Sasori vytiahol z vrecka nejakú malú fľaštičku s fialovou kvapalinou. Namočil vreckovku a zaútočil. Ninju zneškodnil ľahko, bol to len chunnin a potom rýchlo priložil Temari na ústa vreckovku. Hneď omdlela. Sasori ju zachytil a prehodil si ju cez plece.
O dve hodiny sa stretli na dohodnutom mieste.
„Aha! Pozri, čo mám!“ kričal už zďaleka Sasori a ukazoval na Temari.
„A čo budeme robiť teraz?“ spýtala sa Nana.
„Napíšeš správu.“
„Ja?!“
„Hej. Tu máš papier a pero.“
„A čo tam mám napísať?“
„Že sme ju zajali a chceme za ňu svitok.“
Na Sasoriho príkaz Nana správu napísala, chytila holuba, pripevnila mu správu na nohu a poslala ho Gaaraovi.
(V kancelárii Kazekageho)
Bolo tam ticho. Kazekage sedel za veľkým stolom a vyplňoval nejaké formuláre. O pár metrov ďalej sa na gauči rozvaľoval Kankuro, ktorý sa hral so svojimi bábkami.
„Kankuro, neváľaj sa tam a rob niečo.“ ozval sa Gaara.
O malú chvíľu na okno priletel holub. Gaara si všimol, že má na nohe správu a tak sa postavil a správu si zobral. Holub odletel a Gaara náhle dosť zvážnel.
„Kankuro, poď sem.“
Kankuro sa nevoľky postavil a podišiel k svojmu bratovi.
„Čo?“
„Pozri.“ povedal Gaara a podal mu správu.
Kankurovi zvraštilo čelo.
„Čo?! Čo tým chcú povedať, že majú Temari?!“ reval Kankuro. „Čo budeme robiť?! Čo ak ju zabijú?!“ jačal.
„Chcú svitok.“
„Tak ber svitok a poď!“
„Nemôžem im dať svitok. Sú v ňom všetky zakázané techniky Piesočnej.“
„Pre teba je dôležitejší nejaký blbý svitok?!“
„Samozrejme, že nie, ale-“
„Ak ich necháme čakať, zabijú ju!“
„Dobre teda.“ povedal Gaara. „Zoberiem svitok. Pôjdeš so mnou Kankuro.“
Vzali svitok a vyrazili. Za mestom ich už čakali Nana a Sasori.
„Akatsuki?!“ zarazil sa Kankuro, keď ich videl. „To v liste nebolo!“
Gaara predstúpil asi štyri metre pred Sasoriho.
„Máme svitok.“ povedal.
„Daj ho sem.“
Gaara mu hodil k nohám svitok, Sasori mu hodil Temari a dal si do vrecka svitok. Kankuro neváhal a chytil ju.
„Sasori, choď už.“ povedala Nana a pozrela sa na Gaaru, ktorý už tušil, že s ňou bude bojovať.
„Tak dobre.“
Sasori zmizol a Kankuro sa vybral za ním. Asi o päť minút zastal. Boli od Gaary a Nany už trochu ďalej. Zastavil sa a privolal si bábku tretieho Kazekageho, Kankurovho otca. Kankuro sa zamračil a tiež privolal tri bábky. Boli to bábky Karasu, Kuroari a Sanshōuo.
„Zabijem ťa!“ vyhrážal sa Kankuro ale vedel, že to asi nepomôže, keďže mal proti sebe najväčšieho bábkového majstra, ktorý vytvoril bábky, ktoré používal.
Kankurou začal na Sasoriho útočiť všetkými troma bábkami. Sasori ovládal bábku perfektne a tak stačilo len pár pohybov prstov a Kankuro mal bábky zničené.
„Čo?! Ako to že ich zničil tak rýchlo?!“
„Tie bábky som vytvoril ja. Viem, kde majú slabé miesta. Myslíš, že proti mne máš šancu?“ posmieval sa Sasori a poslal tretieho Kazekageho proti Kankurovi.
Útočil na neho jedovou dýkou, až mu nakoniec poranil rameno.
(Pri Nane a Gaarovi)
„Ty si Uzumaki Nana, Narutova sestra, však?“
„No a?“
„Naruto mi o tebe hovoril.“
„To je mi jedno!“ skríkla a začala robiť pečate. „Živel Oheň: Technika ohnivej gule!“
Gaara sa ani nepohol, piesok ho pred ohňom ochránil dokonale.
„Tak toto je tvoja schopnosť, čo? Keby si nemal ten piesok, tak si iba obyčajná nula.“
„Ale ja ten piesok mám.“ povedal Gaara.
Z piesku sa začali vytvárať veľké duny a mierili na Nanu. Jedna z dún ju zasiahla, ale Gaara vedel, že ešte nemá vyhraté, pretože cítil jej chakru. Keď sa piesok stiahol, videl, že okolo Nany sa vytvorila kamenná guľa, ktorá slúžila ako štít. Guľa sa rozpadla a stála tam úplne zdravá Nana.
„To je všetko čo vieš?“ podpichovala ho, ale Gaarovi sa na tvári nepohol jediný sval.
„Púštna rakva!“ povedal Gaara a Nanu chytil do piesku a následne ju rozdrvil.
Ale miesto Nany tam bol vodný klon. Až potom si Nana všimla, že mokrý piesok, ktorý mu namočil klon, už nemohol používať.
(Pri Kankurovi a Sasorimu)
„A máš po chlebe!“ zakričal Sasori a chystal sa doriadiť Kankuroa úplne.
Sasori vedel, že ak má teraz jed v tele, nebude sa môcť hýbať. Už – už bola bábka skoro pri ňom, keď v tom sa jej Kankuro uhol.
„Do čerta! Ako to, že sa ešte môže hýbať?!“ pomyslel si.
Len čo sa Kankuro bábke uhol, upadol do bezvedomia. Pre Sasoriho to nebol žiadny protivník, samozrejme, že vyhral. Kankuroa nezabil. Sadol si na piesok a počúval zvuk boja Nany a Gaary.
„Mám jej ísť v tom boji pomôcť?“ premýšľal. „Ale nie, nech sa dievča vytrénuje.“