Po štvrtej vojne ninjov - "Modrooký" 02

Kakashi sa nervózne prechádzal sem a tam po miestnosti. Na tvári sa mu zračili obavy. Sem tam si niečo zamumlal popod nos. Ďalšia osoba v miestnosti sa chápavo usmievala.
„Neboj Kakashi, Naruto bude v poriadku,” prehovorila nakoniec.
„Ako to môžeš vedieť? Veď som ho samého poslal na pár stovák ninjov!” skríkol nervózne.
„A právom, on to zvládne. Momentálne je najmocnejší ninja akého Konoha má. Potom čo porazil Kyuubiho je aj pravdepodobne najmocnejší ninja na svete a to mu je len niečo málo cez dvadsať. Nikto si ani nevie predstaviť čo môže dokázať za pár desiatok rokov,” Tsunade sa hrdo usmiala.
„To všetko dobre viem... ja len... ja..." hlboko si povzdychol.
Tsunade sa srdečne usmiala a položila mu ruku na plece: „Ver mu, raz bude ten najlepší hokage, akého Konoha mala. Samozrejme nič proti tebe,” zaškľabila sa.
„Nerobím si zbytočné ilúzie, Naruto ma už dávno prekonal,” usmial sa. „Navyše sa medzi tých hokagov, ktorých prekoná, radíš aj ty, takže...” znova sa usmial a povzdychol si.
„Predtým než si dorazila mi prišli 2 správy. Jedna od Naruta a jedna od našich špehov.
Naruto na našu tajnú základňu číslo 6 poslal 9 zajatcov. Všetkých ich porazil bez toho, aby ich zabil,” kýval neveriaco hlavou. „Je isté, že chakrou by sa mu nevyrovnala ani stovka takýchto ninjov, ale on ich porazil a žiadnemu nespôsobil zranenie, samozrejme ak nepočítam nejaké tie modriny.”
„A čo si čakal? Že vletí do obsadenej dediny a jedným útokom zničí všetkých lotrov aj s polovicou dediny?” zachechtala sa „Naruto dospel. Už nie je ukričané decko, je z neho rafinovaný ninja. Dostal rozkazy a môžeš sa staviť, že ich splní do posledného písmenka.”
Kakashi váhavo prikývol. „Asi máš pravdu. Len si stále nemôžem zvyknúť na nového Naruta. Vieš, že o neho prejavili záujem ANBU? Predstav si Naruta pred rokmi ako ANBU, ako tichého ninju ukrytého za maskou.”
„Zmenil sa. Vojna ho zmenila,” povedala.
Kakashi prikývol. Na chvíľu obaja zaspomínali na 4. vojnu ninjov. Na vojnu, ktorá ich stála tak veľa priateľov.
„Všetkých nás vojna zmenila,” pozrel na Tsunadinu nohu.
Sledovala jeho pohľad a až uvidela na čo pozerá usmiala sa a poklepala po drevenej nohe, ktorá nahradila tú, o ktorú prišla v jednom z nespočetných bojov.
„Je to len noha Kakashi, stále môžem liečiť. Naruto ale prišiel o viac. Myslím, že si vyčíta, že ju nedokázal zachrániť,” pozrela von oknom a mysľou jej prebehli spomienky. „Neviem si predstaviť, aké to pre neho muselo byť. Nájsť ju a hneď aj stratiť.”
„Všetci sme prišli o priateľov a milovaných...” potriasol hlavou. „Ale dosť už nepríjemných spomienok, máme prácu. Naruto by sa podľa plánu mal dnes stretnúť s našim kontaktom v obsadenej dedine. Ak pôjde všetko podľa plánu, získa množstvo informácii, ktoré mu pomôžu. Podľa plánu bude dedina do týždňa slobodná,” usmial sa.
Nemohol tušiť ako sa mýli. Nemohol vedieť, že do týždňa sa odohrá súboj medzi najmocnejšími ninjami sveta. Súboj, na ktorý sa bude spomínať aj o desiatky, stovky rokov neskôr ako jeden z najväčších. Nemohol vedieť, že miesto súboja budú navštevovať celé nasledujúce generácie ninjov a aj obyčajných ľudí a ostanú v ohromenom úžase hľadieť na obrovské krátery, roztavenú zem, obrovské brázdy v zemi a zničené hory. Nemohol vedieť, že jeden z jeho študentov v ten deň zomrie...

„Som rada, že si sa zbavil toho hrozného kleptomanstva, Mano,” povedala s úsmevom a otočila sa.
Mano chvatne skryl ukradnutú sošku do kapsy a trochu nervózne sa usmial.
„Pre teba všetko, sestrička.”
Tvár sa jej rozžiarila a objala ho. Manove ruky sa pomaly zastavili pri zapínaní jej náhrdelníku, ale potom ich spustil a objal ju.
Asi starnem. Vzdychol si. Pozrel na svoju krásnu sestru. Krásou sa jej nevyrovnala žiadna žena, akú kedy stretol. Nádhernú milú tvár jej lemovali zlaté vlasy a oči medovej farby žiarili radosťou zo života. Pre takéto ženy teraz nebolo bezpečne. Kan a jeho lumpovia obsadili dedinu, krásne ženy robili všetko možné, len aby si ich nevšimli, nie vždy sa to ale podarilo...
Mano zlostne zaťal ruky. Oblial ho studený pot, keď si pomyslel, čo by tí lumpovia spravili jeho o sedem rokov mladšej sestre.
„Deje sa niečo braček?” zachmúrila sa.
„Nič, sestrička. Nič.”
„Máš 25 rokov a tváriš sa ako zachmúrený starý dedo,” vyplazila na neho jazyk. A začala rozprávať čo je nové, ako sa tu sama nudí, pýtala sa kedy už odídu.
Mano tam stál a počúval jej veselé štebotanie. Uvedomoval si, ako veľmi ju miluje. Znovu sa zatvrdil, že nikomu nedovolí, aby jej ublížili. Z toho dôvodu informoval Skrytú Listovú dúfajúc, že pošlú pomoc. Šialene riskoval pri posielaní správy a ešte viac pri získavaní informácií pre vojsko, ktoré pošlú, ale aké bolo jeho sklamanie, keď oznámili, že posielajú jedného ninju. Preklínal Listovú a celý svet, teraz už len zúfalo čakal, dúfajúc, že si ninja si poradí. Medzitým ukryl svoju sestru a nosil jej jedlo a nevyhnutné veci. Usmial sa pri spomienke, koľko práce mu dalo presťahovať sem všetky jej čačky, darčeky od nápadníkov /niekedy také cenné až sa mu palce krútili blahom/a kopy oblečenia.
Usmial sa na ňu, rozlúčil sa a ďalej sa usmieval si pohľade na jej nabručenú tvár. Opatrne vyšiel z úkrytu tak, aby ho nikto nevidel.
Veselo vykročil a potľapkal sa po kapsách plných sestriných zbytočností. Veď načo jej bude strieborná soška mačky s diamantovými očami od bohatého nápadníka? Načo jej bude krásna vykladaná dýka, ktorú jej dal nápadník, aby si chránila počestnosť a pritom mu nešlo o nič iné, len ju o ňu pripraviť. Taktiež nepotrebovala veľký flakón voňavky, ktorá jej smrdela. Manovi voňala. Ako peniaze, veľa peňazí za flakón.
Nikdy si nevšimla, že niečo zmizlo. To znamená, že jej to nechýba.
Áno. Prikývol. Tak to je, len ju zbavuje zbytočných vecí.
Dorazil na miesto schôdzky a čakal. Napätím sa mu zovreli útroby. Skoro vyskočil od ľaku, keď sa za ním ozval hlas.
„Nikdy nemoč proti vetru,” v tom hlase začul pobavený podtón. No čo, to nie on vymyslel taký kód.
„A už vôbec nie proti uragánu,” odpovedal dohodnutým znamením. Potom sa otočil sa vykročil. Postava v plášti s kapucňou na hlave vykročila za ním. Viedol ju na bezpečné miesto, ale nie k sestre. Veď aj ninjovia sú len ľudia.
Zavrel za nimi dvere a rozsvietil svetlo, rolety nechal zatiahnuté. Ninja si zhodil kapucňu.
Mano skoro zúfalo vykríkol. Ten ninja bol ešte mladší ako on, len o pár rokov starší ako jeho sestra.
Ninja na neho uprel žiarivo modré oči v, ktorých prebleskovalo pobavenie.
„Mám tú česť s polnočným lišiakom?” spýtal sa.
Mano si odfrkol. Na svoju prezývku bol hrdý. Nebude do neho predsa rýpať nejaký mladíček.
„A ja mám zrejme tu smolu s modrookým,” odfrkol si.
„Uprednostnil by som, keby ste mi hovorili Naruto,” vystrel k nemu ruku a Mano mu ju z plnej sily stisol.
„Môžeš mi hovoriť lišiak,” otočil sa k nemu chrbtom. Pravé meno mu nepovie, ktovie čo sa môže stať. Možno ho zajmú, a potom by mohol všetko vykecať.
Za ním sa ozval veselý smiech. Zmätene sa otočil. Naruto zhodil plášť sa sedel na stoličke. Bol celý v čiernom. Na boku stehna mal pripnuté puzdro so zvláštnou dýkou. Vyzerala akoby bola celá ukutá z bieleho kovu, ktorý nepoznal. Namiesto hlavice mala krúžok ako kunai, rúčka bola omotaná tmavo modrou kožou. Záštita bola široká ako pre meč, pekne zdobená modrými znakmi a čepeľ mala v strede medzeru. Vyzeralo to akoby dali dve čepele vedľa seba a medzi nimi nechali medzeru.
Mano ihneď spoznal skvostnú zbraň. Jej cenu sa ani neodvážil odhadovať.
Naruto si jeho pohľad všimol, ale nevenoval mu pozornosť.
„Tak pán lišiak, chápem vaše sklamanie...”
„Tak ty chápeš!” ostro ho prerušil Mano. „Čakal som, že Konoha pošle armádu, ale oni poslali decko. Nedochôdča!”
„Čakali ste dvojmetrového nijnu ovešaného zbraňami? Chodiacu horu svalov? Ninju ozbrojeného tak, až by vyzeral ako pochodujúce železiarstvo?” odfrkol si a pozrel mu priamo do očí. Mano stuhol. Ninjove žiarivo modré oči sa zmenili na červené so zreničkou ako mačka. Vystrašene cúvol.
Naruto ho sledoval. V duchu sa sám sebe smial. Čerpal trochu Kyuubiho chakry, aby sa mu jeho oči zmenili a vystrašil sklamaného lišiaka. Zaťal zuby. Potreboval jeho informácie a on ho pokladal za nedochôdča, preto sa znižoval k takýmto trikom.
Mano vstal. „Tak to by bolo všetko,” povedal.
Naruto prikývol. Získal mnoho užitočných informácií a dohodli si ďalšiu schôdzku. Hodil na seba plášť.
„Teraz mi prosím vráťte náramok, ktorý ste mi zobrali, keď sme si podávali ruky.”
Mano sa zatváril ako by ho takéto obvinenie smrteľne ranilo.
„Aký náramok?” spýtal sa nevinne. Potom ho zasiahol ten pohľad. Ninjove oči tentoraz ostali modré, ale Mana to vydesilo viac ako keď vyzerali ako oči démona. Chytro mu podal náramok a s ospravedlnením a poklonami vybehol von. Od plánu strčiť do ninju a zbaviť ho dýky rýchlo upustil.