Dvojchvostý démon, Sasori a Konoha - 2. diel
Ráno sa Ai zobudila na svitaní. Utrela si oči a išla si pre džús do chladničky.
Predchádzala okolo stolu, na ktorom ležal svitok. Otvorila ho. Bolo tam napísané, že sa o ôsmej stretnú pri hlavnej bráne a podpísaný bol kapitán Yamato.
Pozrela sa na hodiny. Bolo päť hodín ráno. Vliezla teda do sprchy a vychutnala si príjemne teplú vodu. Asi po hodinke vyliezla a zaplietla si vlasy. Obliekla si potom svoje obvyklé oblečenie, čo bola krátka fialová sukňa pod ktorou mala čierne legíny. Na vrchu mala čierne tričko s trojštvrťovým rukávom a na tom fialovú vestu. Ochrannú čelenku Konohy si zaviala okolo pása a vrátila sa do kuchyne.
Teraz už bolo sedem. Ai si preto na pravé stehno zapla kapsu s kunaimi a na chrbát si dala ruksak, kde mala všetko ostatné. Pri dverách si obula čierne vysoké čižmy na pracky a vybrala sa na miesto určenia.
Cestou sa ešte zastavila kúpiť si nijaké jedlo. K hlavnej bráne prišla desať minút pred ôsmou. Bola tam prvá, čo ju celkom potešila. Lenže ani nie o dve minúty tam doklusala Sakura a kapitán Yamato. Naruto meškal, čo nevytočilo len Ai, ale aj Sakuru.
„Naruto! Máme misiu a ty si len tak dovolíš meškať! To ti na Sasukem už nezáleží?!“ vynadala mu Sakura a Ai už brala za zbytočné, aby to urobila aj ona. Yamato im potom vysvetlil zmysel misie a stratégiu. Hneď na to vyrazili preč s Konohy. Vyšli za bránu a už sa stratili v lese.
***
Išli už tri dni a všetci už boli vyčerpaný. Nebolo to len tým, že spali dosiaľ len tri hodiny, ale aj nudou. Za celý čas nestretli ani živú dušu. Keď už strácali nádej, že by mohli stretnúť čoby len králika, vleteli pred nich dvaja muži.
Jeden mal krátke červené vlasy a bledohnedé oči. Druhý mal vlasy farby kvetu púpavy zopnuté na vrchu hlavy a oči farby nezábudok. Obaja mali na sebe čierne plášte s červenými mrakmi a leteli na nijakom bielom čude, ktorý mal byť asi vták.
„Tak sme ich konečne našli,“ natešene povedal blondák tomu druhému.
„Vážne? Ty máš teda postreh!“ znudene mu odpovedal červenovlasý pajác. Jemne pohodil rukou
a vtedy si Ai všimla zvláštneho prsteňa na jeho palci.
„Sasori, ale ktorý je ktorý?“ vystrašene sa znova opýtal ten blonďáčik, ktorý vyzeral, že má o koliesko menej.
„Mám taký pocit, že tými výbuch mi prichádzaš o časti mozgu. Preto hovorím, že dlhodobé umenie je lepšie,“ povedal Sasori, ktorý si asi spravil rovnaký úsudok. Bolo čudné, že sa Ai sa zhodla s nepriateľom.
„Už ma zasa provokuješ, Sasori? Aj tak si vždy budem myslieť, že výbuchy sú dokonalé umenie,“ takto tá hádka pokračovala nijakých päť minút, keď to Naruta prestalo baviť.
„Hej vy dvaja! Aký máte problém?!“ zvrieskol na nich. Vtedy si Ai všimla ako mu šklbe v ruke, čo by už rád vytiahol kunai.
„No my sme vlastne prišli pre dvojchvostého a deväťchvostého,“ priznal Deidara a nahodil úšklebok.
„A kde tu chcete nájsť dvojchvostého?!“ nahnevane sa spýtal kapitán Yamato. Sasori sa iba usmial a prstom ukázal smerom ku Ai. Nikto nechápal dokonca ani ona nie. Veď ona není jinchuuriki. Vedela síce, že Naruto je, ale ona? Ona určite není. To je nemožné. Predsa by musela o tom niečo vedieť!
„V tom dievčati!“ namosúrené povedal Sasori, keď si uvedomil, že im to stále nedošlo. Ai neveriaco zažmurkala. Nikdy by neverila, žeby niečo také bolo v nej. Nikdy by ju tu ani len nenapadlo. To ju poriadne naštvalo a preto začala útočiť.
„Yuuki: Kunaifureku!“ skríkla Ai. Vtedy sa na Sasoriho s Deidarom zosypalo minimálne dva milióny snehových kunaiov, ktoré sa pri rozrezaný rozdvojili. Vedela však, že keď použijú jednu s Deidarových bômb bude po jutsu.
Preto rýchlo zložila pečate a znova skríkla: „Yuuki: Yudokuna Yuki!“ medzi kunaie sa zaplietol jedovatý sneh a ani jeden si to nevšimol a snažil sa odstrániť od seba kunaie. Na blonďáčika to začalo po chvíli pôsobiť, ale červenovlasým to ani nepohlo. Ai to trochu prekvapilo. Vtedy jej prišiel na pomoc Naruto s rasenganom v ruke.
Jedovatý sneh skončil a on prelietol okolo Deidara a zamieril rovno na Sasoriho, ktorého trafil do brucha. On trochu odletel, ale o pár sekúnd už bol naspäť a nič mu nebolo. Mal len roztrhaný plášť.
Pokračovanie nabudúce :-D
MiseVH: Pěkně si jim naložila, jen, co je pravda, ale člověka nikdy neomrzí číst hádky těch dvou o umění. To je prostě klasika, furt se tomu směju. To je jak vidět oblíbený film po 150x a pořád se tomu tlemíte, jak tady. Koukám, že tady Sasori docela válí. Jen tak dál, povídka začíná nabírat na obrátkách. To se mi líbí. Mám ráda, když FF dostává rychlý spád už ve druhé kapitole.
„Nepodceňujte sílu četnáře.“ Matthew Reilly
FF stránka moje a Nildona!!!
FC pro mě od nellynuska
Náš největší vzor sice zemřel, o tom se hádat nebudu, ale předtím stihl vyučit pár lidí, kteří se rozutekli do celého světa. Nyní se spojujeme opět dohromady, abychom bojovali proti uctívačům Kiry, našeho i eLova největšího nepřítele.
Žáci, kteří se nám zatím podařilo sehnat:
2. Yuki Kaze-san (ta, která jí s tím pomáhá)
3. Shaman-werewolf-sama
4. ivy
5. Neal-X
6. Eros 3in1
7. Kairi.Ratten
8. Shadow-dono
9. Elys
10. M-san
11. MadYoko
12. Buuublinka
13. akai
14. Liss Ryuzaki
15. Enkidu
16. Barbara_Uchiha
17. Sayge
18. June
19. Vurhor
20. uchiha777
21. limetka
22. adabo
23. Nikirin-chan
24. Otaku-chan
25. SuZuKi_ShiHouiN™
26. lacca
27. luccca
28. Ookami-Kyuu
29. Alexx-sama
30. Neko_Hachi
31. Aryen-nyan
32. SASUKE5478
33. cibo91
34. Ayame-Senpai
35. Blue-misty
pro vlastní bezpečnost uvádíme pouze přezdívky a místo fotografií různé obrázky, ovšem ani ty nevedou k naší identitě…
…pokud patříte k nám žákům a následovníkům a odmítáte vše Kirovské můžete se přihlásit, jistě, že pod svou přezdívkou, aby vás Kira nemohl zabít, u mě, nebo TsuchiKim
A den, kdy se nám podaří sehnat všechny eLovy žáky, se stane i černým dnem pro Kirovi příznivce, protože ten den se uskuteční závěrečná bitva, kterou vyhrajeme.
velmi dobra poviedka dufam ze bude coskoro pokracovanie:D
este si cenim ze to pisal slovak uz len kvoli tomu ze aj ja som slovak a lepsie sa mi cita v slovencine uz len pre tu nasu lubozvucnost:D