Sarah Nara 7: Hladký priebeh misie? Alebo aj nie...

„Musím si ísť ešte pre jednu vec,“ povedal a hneď ako to spravil zmizol v budove sídla. Stála tam ako obarená. Čakala niečo iné? Odpoveď bola jednoznačná – áno. A aj vedela čo. Za pár minút sa Itachi vrátil a konečne mohli vyraziť.

Putovali už pár hodín keď bol čas obeda. Spravili si prestávku a mlčky jedli. Po chvíli zacítili prítomnosť cudzieho ninju. Postavila sa a sústredila sa na protivníkovu čakru. Zdala sa jej povedomá no nevedela odkiaľ.
„Vylezte!“ zrúkol Itachi.
„Majú nás...“ ozvalo sa od niekadiaľ. A naozaj za chvíľu vyliezli. Sarah ich spoznala. Mali čelenky Konohy. Pred ňou sa zjavili osoby ktoré jej boli najmilšie a však v kuse mala svoj typický kamenný výraz. Vyzliekla si plášť – neznášala boje v ňom a ešte raz si dobre prezrela osoby. Naruto , Sakura, Sai, Kakashi, Hinata, Neji a nakoniec Shikamaru.

Z pohľadu Sarah:
„Beriem si skupinu vpravo...“ započula som Itachiho. Čiže ja mám skupinu so Saiom, Nejim a Shikamarom – to sa celkom hodí. No ale aby som nepôsobila šťastne tak som na neho zavrčala: „Jasné! Ty si zoberieš Hatakeho, Huuygu z hlavnej rodiny, Jinchuurikiho a budeš si užívať zábavu.“ Itachi proti nim vyrazil ale mne sa vážne nechcelo bojovať a tak som len zostala stáť. Postupne som sa k nim krôčik po krôčiku približovala. „Pozrite, najradšej by som bola keby že môžem odísť s vami no ale holt, povinnosť je povinnosť,“ po dopovedaní týchto slov som zložila pár pečatí.
Koniec pohľadu

„Katon: Housenka no Jutsu!“ vykríkla a skupinku zahltila spŕška ohnivých gulí. Všetci sa im úspešne vyhli.
„Hakke Kuushou,“ zvolal Neji.
„Choujuu Giga,“ povedal Sai krátko po dokreslení veľkého tigra. Tiger vyskočil zo zvitku napadlo ju.
Poľahky sa vyhla Nejiho technike a na tigra použila pár shurikenov.
Zatiaľ na Itachiho strane prebiehal boj dvoch sharinganov. Ostatný sa neplietli priveľmi do boja.
Po pol hodinke boja mala Konoha zjavne dosť a všetci sa zhromaždili k sebe. Shikamaru predstúpil pred všetkých a spravil niečo čo Sarah priam vyrazilo dych.
„Uma, Ne, Inu, Hitsuji, U, Tatsu, Tori. Kagene!“ zakričal Shikamaru a v jeho očiach sa zjavila počiatočná fáza Kagene.
Sarah na to niečo chcela povedať ale Itachi ju predbehol. „Radi by sme sa zdržali no máme neodkladné záležitosti a nemáme čas sa tu s vami hrať. Dúfam že to chápete,“ na to sa obidvaja spolu premiestnili o kilometer ďalej a pokračovali v misii.
„Ďakujem...“ zašepkala Sarah bez toho aby sa na Itachiho čo i len pozrela.

Večer sa utáborili na čistinke. Sarah si rozložila stan a natiahla do neho spacák. Itachi na ňu zarazene zazeral. „Zobral si si dačo na prespatie?“ spýtala sa ho. Zakrútil hlavou. Pozrela na svoj spacák a potom mu ho hodila. Vytiahla si deku a hodila ju do stanu. „Dobrú noc,“ povedala a išla spať.

Z pohľadu Itachiho:
Po pol hodinke som z jej stanu počul pravidelné dýchanie čo mi naznačilo že spí. Potichu som nazrel do jej stanu a pozoroval ju. Vyzerala tak nevinne. Cez vchod do stanu jej pleť osvetľoval mesiac a tá bola kvôli tomu taká... mystická! Na to nie sú iné slová. Vlasy mala ako búrku – rozhádzané všade okolo hlavy ale boli pôvabné a na tvári mala jemný náznak úsmevu.
Koniec pohľadu

Vykradol sa zo stanu a nedokázal na ňu prestať myslieť. Čo odišla pred pár rokmi z Akatsuki myslel na ňu ešte viac než dni pred tým keď ju každý deň vídaval na chodbe a hádal sa s ňou. Tie časy sú však preč. Pomaly zaspal.

Ráno sa obidvaja zobudili v takmer tú istú dobu. Zaželali si dobré ráno a vydali sa na cestu. Po dvoch hodinách prišli do Trávnatej. Ukradnúť zvitok už nebol taký problém. Po ceste síce museli zabiť jedného ANBU ale inak to prebiehalo hladko.

Už sa vracali do sídla keď znovu zacítili chakru. Mysleli si že je to zas Konoha ale Sarah tú chakru spoznávala až príliš dobre a vedela že Konoha to nie je.
Spoza nich sa ozval úlisný hlas: „Biely anjel!“
Sarah sa otočila. Kabuto!