Narutov návrat II - Strata blízkeho 01

Slnko zalievalo Konohu hrejivým svetlom. Nebolo divu, veď už bolo pár hodín usadené na oblohe. Všade bolo počuť jemný šum pokojne kráčajúcich a náhliacich sa ľudí. Hokage stála vo svojej kancelárii pri okne. Bola to malá skromná miestnosť, určená len na pracovné záležitosti. Všetko, čo sa v nej nachádzalo patrilo do klasického vybavenia, jedna skrinka s vitrínou a jednoduchý stôl z kvalitného dubového dreva. Požiadavky na stôl boli vysoké, museli byť, aby vydržal ťarchu, ktorou denne prechádzal a to nie len váhu štósov papierov, ktoré deň čo deň vybavovala obyvateľka kancelárie, ale aj jej zdrvujúce vyjadrovanie niektorých emócii ako napríklad hnev. Tento stôl nie je prvý a zrejme nebude ani posledný, ktorý sa v tejto kancelárii vystrieda, bolo však potrebné aby vydržal čo najdlhšie.
„Ryby! Čerstvé ryby!“
„Čerstvé mäso! Grilujte si ho samy na stole alebo využite služby našich kuchárov, ktorý ho spracujú podľa vašich požiadaviek priamo pred vašimi očami! Zeleninové prílohy, ryža, rezance! Všetko čo si zaželáte, čo vám hrdlo ráči!“
„Víno! Saké! Kvalitné! Tie najlepšie ročníky!“
Pohľad na dedinu jej pripomenul pokriky denne vychádzajúce z obchodnej ulice, ktorou prechádzala takmer každý deň. Pri posledných predstavách sa jej myseľ uberala príťažlivým smerom vidiny saké.
Nie! Upozornila sa. Znova svoje zmysly upriamila k pokojnej prechádzke obchodnou štvrťou. Mysľou prešla na koniec uličky, zvuky utíchali.
„Áno, konečne pokoj,“ vzdychla. Kútikom oka zaregistrovala malý nenápadný, ale vychýrený obchodík, Ichiraku rámen. Tak preto. Usmiala sa pre seba a vdýchla vôňu zo spomienok ako by znovu prechádzala okolo. Ichiraku, asi najznámejší obchod. Aiame s otcom nemali potrebu vykrikovať všelijaké slogany, ani na seba nemuseli upozorňovať čerstvosťou alebo kvalitou rámenu, ktorý varili. Mali dosť práce s množstvom zákazníkov, ktorých obsluhovali; vlastne-
Myšlienka pominula, vystriedala ju obava, obava niečoho hrozného. Je to až príliš krásny a pokojný deň. Také v skutočnosti nie sú, vždy je nejaký problém, zvlášť keď ste Hokage. Neprejde deň bez problému.
„Shizune!“ zvolala na svoju pomocníčku, ktorá sa ihneď objavila vo dverách akoby tam čakala kým začuje svoje meno.
„Áno, Tsunade-sama?“ spýtala sa s prekvapenou tvárou. Veď je dnes všade pokoj. Nudí ju to? Čudovala sa.
„Kde mám papiere?“ opýtala sa akoby ich stratila.
„Aké papiere?“ prekvapene pozerala jej žiačka.
„Tie štósy, ktoré musím každý deň čítať, schvaľovať, pečiatkovať a podpisovať. Tie, ktoré nahradzujú môj tréning zápästia,“ pokrútila pravým zápästím a druhou rukou si ohyb masírovala.
„Eh?“ nezmohla sa na slovo a ukázala na stôl, „Dokončila ste to pred hodinou.“
„A ďalšie?“ spytovala sa nervózne.
„Ďalšie?“ zopakovala začudovane. „Ďalšie už nie sú, preto ste mi zatiaľ dala voľno. Ani som nestihla odložiť tieto,“ po chvíli dodala s úsmevom. Blondíne sa však v tvári zjavil vážny výraz. Rýchlo otvorila vrchný šuplík svojho stola, vytiahla žreb a porovnala ho s číslami v novinách, ktoré ležérne ležali pohodené pri vybavených papieroch. Zhodovali sa. Vyhrala. Pretočila noviny na úvodnú stránku a svoj pohľad smerovala kdesi do vrchnej časti. Nechcela tomu veriť.
„Akého je dnes?“ spýtala sa naliehavo. Hlavu mala prázdnu, nemohla si spomenúť.
„Tretieho-“ začala čiernovláska.
„-apríla,“ dopovedala za ňu Hokage zdesene. Dátum v novinách sedel. Shizune pochopila.
„Možno je to šťastie, veď je tretieho, viete šťastné číslo. Je-“ znova bola prerušená.
„Klop, klop,“ ozvalo sa od dverí. Obe sa na seba pozreli.
„Vstúpte,“ váhavo pozvala Piata.
Do miestnosti vbehol tím Shikamaru a hneď sa dal do rozprávania.
„Shikamaru je-“ začala celá napätá Raki.
„Hinata-“ prerušila ju Hanabi, no hlas jej zlyhal. Celá sa triasla.
„Sakura-chan teraz vyšetruje-“ do chaotického rozprávania sa pridal aj ich tímový partner Ichigo.
„v nebezpečí a-“ pokračovala Raki.
„my... sme...“ mladšia zo sestier Hyuuga nevedela ako to zo seba dostať.
„vyšetruje a navyše-“ nenechal sa rušiť.
„Naruto-“ vydala zo seba mladá Nara.
„nevedeli sme čo...“ viac slov použiť nevedela. Mozog jej úplne zlyhal, akoby viac slov nepoznal, akoby vypol.
„Akatsuki,“ oznámil Ichigo.
„Akatsuki?“ zareagovali Shizune a Tsunade naraz. „To predsa nemôže... veď je to len mesiac...“ presviedčala sa skľúčene.
Mladý shinobi sa už zas chceli pustiť do rozprávania, ale zdvihnutá ruka Piatej ich zastavila.
„Nenechávajme sa uniesť predstavami,“ nadýchla sa aby sa upokojila. „Pekne po poriadku,“ prehovorila, „Najprv chcem vedieť prečo spomínate tím Kakashi keď ste s nimi neboli na misii?“ Ukázala na Raki čím ju pobádala k odpovedi.
„Stretli sme ich na ceste späť z misie,“ odpovedal najstručnejšie ako vedela a netrpezlivo čakala na ďalšie otázky. Chcela všetko vyklopiť čím skôr. Rovnako ako zvyšní dvaja.
„Čo sa stalo potom?“ spytovala sa ďalej. Jej prst tentokrát padol na Hanabi, ktorá nervózne prešľapovala z nohy na nohu.
„Cesta prebiehala pokojne, práve sme prechádzali cez akési jazero, keď sa to stalo. Padli sme do pasce-“
„Boli to členovia Akatsuki a-“ nevydržal Ichigo, ale Hokage ho opäť zastavila zdvihnutím ruky.
„Kto to bol?“ pokračovala v otázkach a znovu sa obrátila na mladú Nara.
„Hokage-sama, Shikamaru teraz-“ nikdy ho neoslovovala sensei, bol to jej bratranec a on na tom ani netrval.
„Kto to bol?“ dôrazne zopakovala otázku. Tiež chcela vedieť čo sa stalo Sakure a ostatným, ale toto bol najrýchlejší spôsob.
Raki sklonila hlavu.
„Kisame Hoshigaki a Itachi Uchiha,“ reagoval jediný chlapec v kancelárii.
Teraz si Tsunade bola istá, že informácie o vzhľade členov pozná každý, aj ten najmladší ninja v Konohe. Bolo to jedno z protiopatrení, ktoré urobila po tom, čo sa stalo počas chuuninskej skúšky.
„Vravíte, že ste padli do pasce. Čo sa stalo potom?“ položila ďalšiu a cítila, že sa blíži k jadru veci. Rukou švihla k Hanabi. Jej reakcia naznačovala ako by bola z niečoho obvinená a snažila sa čo najrýchlejšie odpovedať aby sa vyhla nespravodlivému trestu, ale nedokázala to, myslela len na jedno.
„Hin-“ znova jej zlyhal hlas, „Musíte-“ prosila naliehavo.
„Hinata-san nás zachránila v poslednej chvíli a kvôli nám sa nechala zasiahnúť-“ ujala sa slova Raki. Piata ju zastavila.
„Kde je teraz? Čo je s ňou?“
„Sakura-san ju zobrala do nemocnice a lieči ju,“ oznámil stručne Ichigo.
„Ako ste im utiekli?“ Otázku smerovala Raki. Predpokladala, že Hanabi je príliš rozrušená kvôli svojej sestre aby odpovedala. No tentoraz sa mýlila, mladá Nara nemala slov a odpovedala za ňu jej tímová partnerka.
„Naruto-kun a Shikamaru-sensei povedali, že ich zadržia a my máme utiecť.“
„A keď sme dorazili, Sakura-san nám povedala aby sme šli hneď sem, oznámiť vám čo sa stalo,“ dokončil Ichigo.
„Dobre, môžete ísť.“ Len čo dokončila vetu, rozbehli sa do nemocnice.
„Shizune!“ skričala. Bola tak vyvedená z tejto udalosti, že celkom zabudla, že stojí pri nej.
„Áno?“ ozvalo sa jej pri uchu čo ju vyľakalo.
„Zavolaj tím Asuma a tím Kurenai, potom oznám Nejimu čo sa stalo Hinate, myslím, že to bude chcieť vedieť,“ vydávala príkazy.
„Oba tímy majú misie,“ oznámila jej Shizune.
„Tak kto je voľný? Kakashi?“ opýtala sa s nádejou v hlase.
„Na misii s Yamatom a Saiom.“
„Tím Gai?“
„Áno, ten je voľný,“ oznámila a vybehla z kancelárie. Netrvalo dlho a opäť sa tam objavila aj s kompletným tímom. Hokage na nič nečakala a stručne vysvetlila situáciu.
„Neji, zvládneš to?“ opýtala sa ihneď.
„Uhm,“ prikývol.
„Tak dobre, tím Gai, choďte im okamžite na pomoc,“ vydala príkaz a oni zmizli.
„Čo si o tom myslíš, Shizune?“
„Neviem čo si mám myslieť. Dúfam, že to zvládnu kým im na pomoc príde podpora.“
„Aj ja,“ nádejala sa pri pohľade z okna.
Sakra! Mala som to tušiť. Také krásne dopoludnie. Karhala sa.
„Idem do nemocnice, ak sa dozvieš niečo nové, daj mi vedieť,“ s týmto opustila kanceláriu.

„Už je to takmer rok,“ povedala do ticha kancelárie. Opäť hľadela na slnkom zaliatu Konohu. Pri spomienke otočila svoj pohľad na stôl, kde ležali dnešné noviny s nevýherným žrebom. Vzdychla si, už je to takmer rok čo nič nevyhrala.
„Klop, klop,“ ozvalo sa od dverí až Hokage nadskočila.
„Vstúpte,“ zareagovala po chvíli. Vo dverách sa objavila Shizune.
„Toto mi nerob,“ upozornila ju a pozrela vpravo na stenu. Visel tam malý rám, ktorý spoločne so sklom chránil spomienku, spomienku na ten deň.
„Prepáčte,“ ospravedlnila sa jej pomocníčka, keď spozorovala ako Piata hľadí na starý výherný žreb, ktorý si nikdy nevybrala.
„Nejaké novinky?“ nakoniec prerušila ticho Tsunade a svoj pohľad opäť nasmerovala na svoju pomocníčku.
„Ohľadom-?“ vedela na čo sa pýta, presnejšie na koho, ale ak existovala šanca, že sa zmýlila, tak to mala v úmysle využiť.
„Áno,“ netrpezlivo jej pritakala blondína.
„Nie.“
„A...“ chcela položiť druhú otázku, no Shizune bola rýchlejšia. Sklonila hlavu a záporne ňou pokývala.
„Ani sa nečudujem. Najprv Naruto, potom Shikamaru,“ smutne poznamenala, „Porozprávam sa s ňou.“