Itachi a Kiki 2

POZOR! Spoiler!

Ak sa v texte náhodou vyskytne meno Sára tak Sorry ma to byť Kiki, ale som ho musela prepísať

Itachiho doma čakala celá rodina. Hneď ako otvoril na dome dvere, tak sa k nemu rozbehol jeho malý brat Sasuke.
„Braček.“ Povedal krpec a objímal svojho staršieho brata. Ustúpil pár krokov dozadu s úsmevom neviniatka. „Naučíš ma zajtra niečo nové?“ Povedal malý Sasuke a očka mu žiarili. Itachi mu už chcel kývnuť, no spomenul si, že sa na zajtra dohodli s Kiki.
„Prepáč, Sasuke, ale zajtra už niečo mám.“ Krpec sa zatváril urazene. Itachi sa na neho usmial, pobádal ho, aby k nemu prišiel. Sasuke sa rozbehol k bratovi, ktorý mu ťukol do čela.
„Zajtra, sľubujem.“ Povedal mu Itachi s úsmevom. Sasuke sa zatváril nahnevane, že mu zasa naletel.
„Čo máš také dôležité, že sa nemôžeš venovať svojmu mladšiemu bratovi?“ Pýtala sa Itachiho mama.
„Je už predsa Anbu.“ Zastával Itachito pyšný otec.
„Dobre, tak už poďte k stolu, inak vám to vychladne.“ Povedala Itachiho a Sasukeho mama. Všetci ju radšej poslúchli a zasadli k stolu.

Kiki tiež prišla domov. Doma ju čakal nahnevaný otec a namiesto privítania jej pár poriadnych vrazil.
„Kde si bola tak dlho? Komu si o mne chcela povedať? Hovor!“ Kiki sa zdvihla zo zeme, vypľula z úst krv a postavila sa.
„Bola som na misii v Sune otec. Tak, ako ste mi kázali, s tými zvitkami, ale stretla som jedného Anbu z Listovej. Volá sa Itachi a je z klanu Uchiha.“ Znovu jej otec vrazil.
„Ty su*a, čo si mu o mne povedala?“
Kiki mala slzy na krajíčku.
„Nič. Nič som mu o vás nepovedala. Veď mám predsa spečatený jazyk, nemôžem o vás nikomu nič povedať.“
„Máš šťastie!“ Hovoril jej muž. „Ako sa volal ten Anbu? Čo si mu povedala?“ Zdvihol ju zo zeme a zatriasol ňou. „Hovor!“
„Volal sa Itachi, je z klanu Uchiha. Uvidel môj Sharingan a pýtal sa ma, z kadiaľ ho mám.“
„Čo si mu povedala?“
„Že som s klanu Uchiha, ale že nežijem z klanom, že bývam s mojím otcom v horách, ale o vás som mu nič nepovedala.“
„Itachi Uchiha. Čo robil? Kde si ho stretla?“
„Bol na misii. Mal priniesť zvitky Kazekagemu a Hokagemu.“
„Ale veď Kazekage poslal na túto misiu teba.“ Nechápal muž.
„Áno ale...“ Kiki mu vyrozprávalo všetko, čo sa stalo a ako sa s Itachim dohodli. “Sľúbil, že o mne nikomu nepovie. Chcela som zabrániť vojne, pretože si myslím, že by to nebolo pre vás vhodné.“
„Máš pravdu, vojna by mi teraz prišla nevhod. Nesmú nás tu nájsť. Takže Uchiha Itachi vravíš?“
„Áno, tak sa volal.“
„Už som o ňom počul som. Je to najlepší ninja široko ďaleko.“ Povedal muž. “Perfektne sa mi hodí na môj plán.“ Pomyslel si. „Kiki?“
„Áno otec?“ Povedalo opatrne dievča.
„Je to pekný chlapec? Ten Itachi?“
„Ja... ja neviem.“ Povedala prekvapená otázkou Sára.
„Kiki, veď mi povedz, páči sa ti ten chlapec?“ Naliehal na ňu muž.
„Ja.. no.. je pekný, aj sa mi trochu páči. Prečo sa pýtate otec?“
„Dievčatko moje, už si dosť veľká, musíš rozmýšľať aj nad chlapcami.“ Povedal muž.
„Čo chcete, aby so urobila ?“
„Môžeš mu o mne povedať. Priveď ho k nám domov. Chcem sa s ním zoznámiť. Ale musíš mu zapečatiť jazyk. Nesmie o mne nikomu povedať.“
„Áno otec, ale načo vám to bude?“
„Vravela si, predsa, že sa ti páči. Ide mi len o tvoje šťastie dcérenka.“ Klamal muž, ktorý už v mysli kul svoje plány.
„Ako si želáte otec.“ Povedalo dievča.

Na druhý deň sa Kiki stretla s Itachim pred jaskyňou.
„Tak čo? Ako to dopadlo?“ Pýtal sa jej Itachi.
„Podľa nášho plánu. Kazekage je spokojný. Vojna by hroziť nemala. A u Hokageho?“
„Tak isto, všetko v poriadku.“
„Som rada, že nebude vojna. Aspoň pre teraz.“
„Ja tiež.“ Povedal Itachi a usmial sa. Kiki sa usmiala tiež. „Kiki, povieš mi už dnes o svojom otcovi?“ Pýtal sa nesmelo Itachi.
„Poviem, ale musím ti zapečatiť jazyk, aby si o ňom nikdy nikomu nepovedal.“
„Je to až také tajné?“ Pýtal sa Itachi.
„Áno. Otec si to tak želá.“
„Dobre. Súhlasím.“ Povedal Itachi. Kiki mu zapečatila jazyk.
„Tak dobre teraz mi už povedz, kto je tvoj otec?“
„Uchiha Madara.“ Odpovedala potichu Kiki.
„Čo? To je nemožné, veď on predsa zomrel v bitke s prvým Hokage.“
„Nie, nezomrel. Prežil to.“
„Tomu neverím.“ Povedal Itachi.
„Ver mi!“ Povedala Kiki. „Môžem ti ho ukázať.“ Navrhla.
„Dobre.“ Súhlasil zvedavý Itachi. Kiki ho zaviedla hlbšie do lesa. Urobila pár pečatí a pred nimi sa z hmly vynoril drevený dom.
„Poď.“ Povedala Itachimu, keď zostal stáť na mieste ako obarený. Pozrel sa na ňu a nasledoval ju do domu. Kiki otvorila dvere a ukázala mu rukou, aby vošiel dnu. Itachi poslúchol a vošiel. Pre istotu však aktivoval svoj Sharingan. Kiki zavrela dvere, chytila ho za ruku, a ťahalo ho po schodoch hore.
„Poď, neboj sa.“ Povzbudzovala ho s úsmevom. Vyšli hore schodmi, zastali pred prvými dvermi v ľavo. Kiki zaklopala.
„Poď ďalej dcérka.“ Kiki otvorila dvere. Itachi v izbe videl muža s maskou. Kiki vošla dnu, podišla k mužovi a objala ho.
„Otec, toto je Itachi Uchiha.“ Povedala a ukázala na Itachiho, ktorý vošiel do miestnosti tiež.
„Itachi Uchiha, veľa som už o tebe počul. Vraj si najlepší Uchiha v celom klane.“ Itachi na to nepovedal nič. „Predpokladám, že moju dcéru Kiki už poznáš.“ Itachi prikývol. „Dovoľ, aby som sa ti predstavil aj ja. Som Uchiha Madara.“ Povedal muž, a zložil si masku. Itachiho len tak striaslo. Bol to naozaj Madara.
„Ale... ako...“ Itachi nedokázal zo seba vydať ani vedu.
„Ako to že žijem? Ani sám neviem. Keď som bojoval s prvým Hokage, prebral som sa až po troch týždňoch. Zachránila ma prekrásna žena. Kikina matka. Nanešťastie...mi zomrela pri jej narodení.“ Povedal Madara.
„Prečo ste sa nevrátili do klanu?“
„Každý si myslel, že som mŕtvy. Bolo to tak lepšie.“
„S Kiki bývame tu. Je tu pokoj. Vychoval som z nej dobrú kunoichi, nemyslíš?“ Itachi sa trochu začervenal a prikývol. “Plní misie, aby sme mali z čoho žiť. Zatiaľ nás tu nikto nenašiel. Dúfam, že nás nezradíš.“
„Máte moje slovo, že o vás nikomu nepoviem.“ Povedal Itachi a otvoril ústa, aby ukázal, že má spečatený jazyk.
„Verím, ti. Teraz už môžete ísť.“ Povedal muž. Kiki otca ešte objala a potom aj s Itachim odišli pred jaskyňu.
„Neuveriteľné.“ Povedal Itachi.
„Tak už mi veríš?“
„Po tomto už neverím ani sebe.“ Povedal Itachi s úsmevom. Kiki sa usmiala tiež.
„Itachi?“ Zavolala na neho Kiki. „Ja...chcem sa ťa opýtať, budeš ma prosím trénovať?“
„Trénovať? A čo?“ Pýtal sa Itachi.
„Si z klanu Uchiha. Chcem sa naučiť niektoré klanové techniky. A chcem si aj zosilniť Sharingan.“
„Prečo nepožiadaš otca?“
„Pýtala som sa, ale povedal mi, že to nepotrebujem. Prosím ťa, budeš ma učiť?“
„Dobre.“ Povedal Itachi, ktorému nezostalo na výber.
„Ďakujem.“ Povedala Kiki a usmiala sa. Itachi sa usmial tiež.
„Tak zajtra po obede dobre?“ Pýtal sa Itachi.
„Súhlasím.“ Povedala Kiki.
„Kiki, chcem sa ťa opýtať, je aj tvoja existencia utajená?“
„Nie, ale prečo sa ma pýtaš? Chceš o mne niekomu povedať?“
„Sľúbil som mladšiemu bratovi, že s ním budem zajtra cvičiť, či by ti nevadilo, keby prišiel aj on. Nikomu o tebe nepovie. Verím mu.“
„Nie, jasné, že môže prísť. Teda, ak mu nebudem vadiť ja.“
„Neboj sa.“ Upokojil ju Itachi. „Tak teda zajtra, už musím ísť.“
„Tak zajtra.“ Povedala Sára a rozišli sa.

„Itachi prišiel domov až večer, pretože aj on potreboval trénovať. Nestihol ani poriadne otvoriť dvere, a už sa mu Sasuke vrhol okolo krku.
„Braček.“ Kričal krpec o objímal svojho veľkého brata.“ Braček, sľúbil si mi, že zajtra so mnou pôjdeš trénovať.“
„Viem. Tak by si sa mal dobre najesť a vyspať, nebudeš to mať až také ľahké.“
„Naozaj si nezabudol?“ Pýtal sa Sasuke a očka mu žiarili ako hviezdičky.
„Ak nechceš, tak...“ Podpichoval ho Itachi.
„Chcem!“ Kričal Sasuke a objal brada ešte silnejšie.
„Chlapci, poďte už k stolu, inak vám to vychladne!“ kričala na nich mama.
„Už ideme.“ Povedal Itachi, oslobodil sa s bratovho zovretia a obaja šli k stolu. Po večeri šli spať.

Kiki prišla domov tiež až večer, pretože šla ešte niečo nakúpiť. Vyložila nákup, a šla za otcom. Zaklopala na dvere. A opatrne vošla do izby.
„Čo zase chceš?“ Pýtal sa Madara.“
„Ja nič otec, iba som vám chcela povedať, že som bola na nákupe, preto meškám.“
„Dobre. Čo ti vravel Itachi? Už si ho zbalila?“
„Prosím?“
„Nepočula si? Máš ho zbaliť. Vravela si, že sa ti páči, tak čo teda robíš?“
„Ja... snažím sa... ide to celkom dobre.“ Klamala Kiki, aj keď bola pravda to, že sa jej Itachi páči.
„Aspoň, že tak. Dobre, kedy sa zase uvidíte?“
„Zajtra. Pozval ma von.“ Klamala Kiki znovu. Nemohla Madarovi povedať pravdu, o tom, že s ním ma tréning.
„Dobre, môžeš ísť.“ Povedal Madara.
„Áno...“ Povedala a vyšla z izby.

Na druhý deň po obede zobral Sasukeho, tak ako mu sľúbil, na tréning. Po ceste ho zastavil.
„Sasuke, nebudeš trénovať sám. Bude s nami ešte jedno dievča, ale sľúb mi, že o nej nikomu nepovieš. Dobre?“ Oznámil mu Itachi a ukázal mu natiahnutý malíček.
„Dobre. Čestné Uchiha.“ Povedal Sasuke, a potriasol Itachiho malíčkom svojím.
„Dobre, verím ti.“
„Je to ešte ďaleko?“ Pýtal sa Sasuke.
„Už sme na mieste.“ Povedal Itachi, a zastal pred jaskyňou. O chvíľu prišla aj Kiki.
„Ahoj.“ Pozdravila.
„To je ona? Je pekná.“ Povedal Sasuke bratovi tak, aby ho počul iba on. Ten sa naň usmial.
„Dobre, tak už môžeme začať. Dnes sa skúsite naučiť Katon: Goukakyuu no Jutsu.“ Povedal Itachi a predviedol im jutsu. „Dobre, tak skúšajte.“
Kiki ani Sasuke nečakali dlho a skúšali. Sasukemu sa to už skoro podarilo. Itachi k nemu podišiel bližšie. „Dobre Sasuke, skús to ešte raz.“ A potom mu ešte potichu povedal.“ Snáď ťa neporazí dievča.“ Podpichol brata. Nanešťastie to počula aj Kiki. Trochu ju to urazilo. Urobila pečať, a podarilo sa jej Goukakyuu no Jutsu. Dokonca lepšie ako Itachimu. Bratia na ňu len pozerali. Sasuke potiahol brata za ruku.
“Čo si hovoril?“
„Nič.“ Odpovedal mu Itachi.
„Celkom to ušlo nie?“ Opýtala a Kiki nevinným hlasom. Bratia len nemo prikývli. Itachi sa spamätal prvý. Strčil do brata. Sasuke pochopil. Urobil pečať a úspešne zvládol jutsu. Samozrejme nie až tak dobre ako Kiki.
„Tak, čo sa naučíme ďalej?“ Opýtala sa Sára.
„Teraz budete hádzať shurikeny a kunaie. Povedal Itachi. Vyskočil do vzduchu, porozhadzoval kunaie a shurikeny do stromov.
„Trafte sa čo najbližšie k mojím.“ Obaja neváhali, a začali hádzať. V hádzaní kunaiov a shurikenov bol lepší Sasuke. Kiki mohla byť lepšia, keby použila Sharingan, ale nechcela sa hneď vyťahovať.
„Dobre. Tak pre dnešok stačí.“
„Budeme trénovať aj zajtra?“ Opýtala sa Kiki.
„My môžeme, ale Sasuke ide zajtra s ocom preč. „
„Bude ti vadiť, ak budeme trénovať bez teba?“ Opýtal sa brata Itachi.
„Nie. Aj tak som lepší, nepotrebujem toľko trénovať.“ Chvastal sa krpec.
„Takže zajtra o rovnakom čase. Majte sa, ja už musím ísť.“
„Ahoj.“ Pozdravili bratia, a tiež odišli.
„Itachi?“ Itachi zobral svojho mladšieho brata na chrbát. „Itachi, to je tvoje dievča?“ Pýtal sa Sasuke s úsmevom od ucha k uchu.
„Nie, prečo sa pýtaš?“
„Je pekná. Nemyslíš?“
„Možno.“ Povedal Itachi. „Má pravdu Kiki je fakt krásna.“ Pomyslel si ešte pre seba.
„Páči sa mi, a tebe?“ Pýtal sa Sasuke.
„Neviem.“ Povedal Itachi. „Páči sa mi? Možno aj trochu.“ Pomyslel si opäť Itachi.
„Škoda, že o nej nemôžem nikomu povedať.“ Vzdychol si Sasuke.
„Možno časom. Teraz sme jej sľúbili, že o nej nikomu nepovieme.“
„Ja som jej nič nesľúbil.“ Protestoval krpec.
„Jej nie, ale mne áno.“
„Máš pravdu.“ Itachi sa pousmial. Sasuke sa pousmial tiež. Keď prišli domov, Itachi pochválil Sasukeho, že sa naučil Katon, a so shurikenmi a kunaimi mu to ide tiež veľmi dobre. Rodičia sa z nich tešili.
„Ste úžasní bratia. Takých sme nikdy v klane nemali.“ Pochválil ich otec.
„To je pravda, ale aj úžasní bratia musia jesť, takže páni ku stolu.“ Povedala Uchiha mama, a radšej ju všetci počúvli.

Kiki prišla domov, kde ju už čakal Madara.
„Tak ako to šlo? Už si ho zbalila?“ Pýtal sa jej.
„Ešte nie úplne, ale pracuje sa na tom.“ Klamala Kiki.
„Dobre, môžeš ísť.“ Sára poslúchla a šla do svojej izby.
„Do kelu, musím niečo vymyslieť. Ak otec zistí, že klamem... Vlastne neklamem... Itachi sa mi páči, ale... ja už neviem. Zajtra sa máme znovu stretnúť. Jeho malý brat nepríde. Mohla by som obliecť niečo krajšie, a vlasy... môžem si ich vyčesať. Ach jaj... už sama neviem, čo mám robiť. A čo keby som si dala niečo s výstrihom a obtiahnuté nohavice? A na tričko s výstrihom si dám ešte mikinu. Otec ma nemusí vidieť tak odhalenú a zajtra má byť teplo, takže, ak si ju aj vyzlečiem, bude to vypadať, že mi je teplo. To by mohlo vyjsť. Len dúfam, že sa Itachimu aspoň trochu páčim. V jeho tvári neviem vôbec čítať. No nič, trochu zariskujem.“ Pomyslela si Kiki. Pousmiala sa a šla sa natiahnuť na posteľ. Predsa sa dnes len neflákala, ale bola na tréningu.