Inariho príbeh ninju! Epizóda 4: Život je v pohode!

Ďaľších 6 mesiacov som cez deň trénoval a v noci robil blbosti s Konohamaruom.
Na akadémii som mal celkom dobré výsledky, nebol som podpriemerný, čo sa mi zdalo ako dobrá vec.
Na druhej strane to nebolo bohviečo. Ninjovia nám po 3 mesiacoch daly karty, na ktorých boli naše mená, informácie atď. na mojej stálo:

Meno : Inari Hīrō
Vek : 12
Pohlavie : Muž

Stav : Študent Akadémie
Splnené misie : ----------------
Nesplnené misie: ----------------

Taijutsu : Úroveň 5
Ninjutsu : Úroveň 6
Genjutsu : --------

Pozitíva : Rozhodný, nepodplatiteľný, vydáva zo seba maximum
Negatíva : Priemerný, dáva prednosť priateľom pred misiou

Nevedel som, ako ich napadla tá druhá negatívna vlastnosť, ale bolo mi to jedno.
Najhoršie bolo, že s tou priemernosťou to trafili presne do čierného. Nebol som žiadný silák, génius ani špecialista v Ninjutsu.

Po jednom mesiaci som už poznal všetkých Narutových priateľov. Povedzme, že som sa pred nimi pri prvom zoznámení našťastie nestrápnil.
Väčšinou to ale bol práve Konohamaru, koho som musel vyťahovať s kaše. Najhoršie bolo, keď raz špehoval Sakuru v kúpeloch, to som jej potom povedal, že ja som ju špehoval. Naštastie mi nič nedolámala, ale aj tak som bol v nemocnici tri týždne. Doteraz nechápem, čo na nej videl, že ju špehoval...

Jedného dňa som vstal skôr, ako zvyčajne, obliekol som sa, umyl a prešiel si ešte raz všetky techniky, ktoré som vedel.
Ovládal som také základne veci ako Henge, Kage bunshin a podobne. Lenže moja výhoda nebola v sile, ale rýchlosti.
Už od druhého mesiaca všetci hovorili, že som najrýchlejší v Konohe, keď som zabehol rýchlostný rekord v behu na jeden kilometer. Posledný, kto ho zlomil, bol Rock Lee, keď ukončoval Akadémiu.
Aj moje reflexy, boli rýchlejšie, než reflexy normálneho Ninju. Raz nám merali počet úderov, ktoré sme schopní udrieť za desať sekúnd. väčšina spolužiakov dala niečo okolo 30 úderov za desať sekúnd. ja som dal 64.
Keď som nahlásil počet nášmu senseiovi, tak nadvihol obočie a spýtal sa:
"64? Fakt Hīrō?"
"Áno sensei."
Potom si ma odmeral sám a dal som 63.

A prečo som v to ráno kontroloval, či si pamätám pečate na techniky?
Lebo bola záverečná skúška. Preto.

8.00
"Decká, sadnite si." povedal Skúšajúci Ninja.
Prvú vec, ktorú obnovili po zdevastovaní Konohy, bola aréna, kde sa konali Chuninské skušky. teraz sa však z toho stali skúšky pre akýkoľvek postup v Ninja kariére. raz tam niekto použil techniku Suiton: Daibakufu no Jutsu a potom tú vodu celý týždeň vypúšťali.
Rozdali nám testy. najzákladnejšie veci, ktoré po nás chceli z teórie, bola história Konohy, lebo vďaka nej sme vedeli nájsť veľa skrytých tunelov, ktoré pred zdevastovaním boli v domoch. všetky viedli do jedného veľkého tunelu, ktorý končil v Budove hlboko v Lese smrti, kam by sa ani najlepším Ninjom dvakrát nechcelo.

8.45
Ninja zobral testy a oznámkoval ich.
Aj tí, ktorým teória nešla, mali dosť veľké šance na to, že to zvládnu. Sensei nám povedal, že na splnenie skúšky musíme mať aspoň 50 percent. Skúška sa skladala z teoretickej a bojovej časti. V bojovej nám mali nastrčiť každému jedného Genina, ktorý urobil skúšku minulý polrok. Cieľom bojovej časti bolo ukázať všetky techniky, schopnosti a vedomosti, aby sme dostali čo najlepšie hodnotenie. porazenie protivníka bolo za 40 percent. Bojová časť bola za 50 percent. o zvyšných 10 mala rozhodnúť porota, ktorá sa skladala z Hokakeho (Tsunade), riaditeľa Akadémie, ktorým bola Kumiko Tanaka, a jedného Jounina, ktorého meno sa dopredu nevedelo, ale vždy to bol iný, a nikdy nebol dvakrát za sebou ten istý.
Testy nezvládli 3 spolužiaci s 32. Potom nás vyviedli do arény.
Prvá vec: to obecenstvo. Čakal som, že niekto dojde, ale nečakal som, že tu bude toľko ľudí.
Druhá vec: neznámy Jounin, ktorý mal hodnotiť Bojovú časť, bol Hatake Kakashi.
To nebolo dobré. takáto trojica mala neoficiálny názov "trojica konca nádeje", lebo oni traja najprísnejšie hodnotili.
Potom sa ozval Ninja:
"Vzhľadom na to, že sa dvaja Genini nedostavili, bude prvý zápas zápas medzi dvomi žiakmi. ide o Hīrōa Inariho a..."
Prosím nie ona, prosím nie ona, prosím.....
".....Haruno Ran."
do hajzlu!pomyslel som si.
Keby ste zobrali fotku Sakury, keď bola na Akadémii a postavili niekoho s ňou pred Ran, povedal by vám, že je to tá istá osoba.
Chyba lávky. Ran bola Sakurina mladšia sestra, vo všetkom vysoko nadpriemerná, a teda najhorší súper na skúške. Rozmýsľaľ som, či ten Genin neprišiel schválne.
Ran pohŕdala všetkými jej spolužiakmi vrátane mňa, lebo si to mohla dovoliť. raz sa na ňu vrhli traja chalani naraz. Potyčka netrvala viac ako desať sekúnd a jeden skončil v bezvedomí v dôsledku Genjutsu, druhý bol nabitý elektrinou ako baterka a tretí mal dolámané obidve ruky a tri rebrá. Z toho usúdili, že má Genjutsu, Ninjutsu aj Taijutsu úrovne 10, teda najvyžšiu úroveň, ktorú mali iba Jounini.
Ran sa na Mňa nenápadne pozrela a povedala:
"Dám ti radu:Vzdaj sa, nemáš šancu."
"Tú radu si strč niekam." Odvrkol som.
Už od začiatku Akadémie som ju neznášal. To, ako sa ku všetkým chovala, bolo desné, ale nikto jej nikdy na nič neprišiel, lebo svedkovia sa báli, alebo sa našli dolámaní pred dverami nemocnice.
Jediný krát, čo jej na niečo prišli, bolo, keď som ja proti nej svedčil. keď som povedal senseiovi všetko, čo som vedel, povedal mi, že priveľa riskujem. Nato som mu povedal:
"Raz sa niekto bude musieť postaviť. Raz niekto bude musieť povedať DOSŤ."
V ten večer si po mňa prišla. Konohamaru bol preč, asi zase špehoval baby v kúpeloch. vyrazila dvere a vyhodila ma z okna.
Padal som tri poschodia. Keď som dopadol, sotva som stihol uhnúť jej pästi smerujúcej na moju hlavu.
Ráno sa nenašiel pred nemocnicou chalan v bezvedomí. Prišiel po vlastných.
Ran mi dolámala päť rebier a rozbila hlavu.
Ja som jej dolámal ruku na troch miestach, Nalomil jedno rebro a spôsobil otras mozgu, keď som z trojmetrovej výšky dopadol nohami na jej hlavu.
Nadišiel rozhodujúci súboj: Kto vyhrá?