Akatsuki v básni

Bol jeden ninja. Volal sa Tobi,
jeho práca bola v Akatsuki.
Mal vše, od kunaii po nitky,
shurikeny i zvitky.

Spolupracoval s chlapcom menom Deidara
a Tobi bol vlastne Madara.
Oni dvaja chytali líšky
a jedli lekvárové šišky.

Ale Deidi nemal brýle,
napriek jeho veľkej sile,
nemal páru, tušenia,
s kým že má dočinenia.
Zomrel skôr ako to zistil,
veľkú bombu si odistil,
veď to predsa každý vie:
výbuch to je umenie!

Tak Madarík zostal sám,
on je predsa veľký pán.
Tak to išlo pomaly,
až akatsuki len traja ostali.

Zetsu naša kytička,
kaktus, púčik, skalnička.
Hovorte mu ako chcete,
rastlín je dosť v celom svete.

Ešte modrá rybka malá,
ktorá na ninju sa hrala,
Hoshikage Kisame
do akvária ho dáme.

Samozrejme Madarík
nohy vyložil si na stolík
a od všadiaľ počuť krik:
"Baka! Môj papierový anjelik!"

Pozorný to Uchiha,
hrču papiera zdvíha.
Konan ide ako blesk:
Bum, bang, facka, kop a plesk!
Tak mu treba MuHaHa
a že legendárny Uchiha!

Takto sa tam bili len,
ak správne rátam - celý deň.
Nagato z pekiel sa na nich díva:
„Žiadny mier," hovorí.

Tak to vo svete býva.
Po dni krutého boja,
Konan i Madara na nohách ledva stoja.
Nesadnú si, jasná vec,
špinavý je koberec.
No nie len pre tento fakt,
urobili oni tak.
Bude to skôr asi tým,
že navštívil ich „Taka team“.

Suigetsu sa ako voda rúti,
mrazený jogurt, ten mu chutí.
Karin za ním slová leje,
Juugo sa len ticho smeje
a Sasuke oči prevracia,
z tých dvoch sa raz pozvracia.

Veď dnes jeho dokonalosť,
vytrpela si už dosť.
Vlasový gél minul k tomu,
nezobral sa nový z domu.
Vracať sa mu nechce domov,
preskákal on veľa stromov.

Sakura mu nechýba,
radšej sa jej vyhýba,
otrava je teda dosť.

No Sakura znezaháľa, uteká a zrazu letí,
Sasukeho ľúbi ešte viac jako predtým.