Inariho príbeh Ninju! Epizóda 5: Siláčka kontra Priemernák! Kto vyhrá!?

Ninja vyhlásil pravidlá:
"Žiadne Genjutsu
Židne drogy
Žiadne výbušniny
Žiadne bojovanie na smrť
3...2...1...ŠTART!!!"
Rozbehli sme sa proti sebe a Ran zakričala: "Mal si sa vzdať!!!"
Potom sme sa zrazili. Ran zaútočila kopom na moju hlavu, ja so sa zohol a poúsil sa ju podknúť kopom z otočky z drepu. Preskočila ponad mňa, pristála za mnou a rozohnala sa lakťom na moju hlavu. Podarilo sa mi ju zablokovať a odsotiť od seba. Vybral som dymovú guličku a hodil som ju o zem.

Inariho zahalil čierny dym. Potom sa vynoril a zaútočil na Ran. Tá ho vyblokovala a odkopla. Inari vybuchol do bieleho dymu. Kage bunshin! uvedomila si. Potom sa otočila...

...A dostala krásny pravý hák od mojej maličkosti, ktorý vyletel zo zeme vĺn, preletel Akadémiou a pristál v jej brade.
Ale potom mi ona poslala rovnaký odkaz. Odletel som takých päť šesť metrov a pristál na zemi.
Nezdvíhal som sa.
"Pokojne môžete..." nedopovedala, lebo ju niekto odzadu schmatol za ruky a zablokoval jej pohyb. Nevidela naňho, ale vedela, kto to bol.
Bol to druhý Kage bunshin. Vytvoril som dva, a odlákal pozornosť Ran od druhého, aby som mohol použiť svoj ďaľší ťah.
Zdvihol som sa, otočil k nej a povedal:
"A teraz ja!"
Zložil som tri pečate.
"Raiton: Furasshuyashi!" zvolal som.
Dlane sa mi rozžiarili dobiela, a začali prskať výboje elektriny.
Rozbehol som sa k Ran a zasadil štyri údery:
Na stehná.
Na hrudník.
Na čelusť.
Ran sa na mňa spýtavo pozrela a odsotila ma.
Dopadol som na zem, postavil sa a vrhol sa na ňu.
Najprv som ju kopol do hrude, potom som ju vykopol do vzduchu a potom som jej zasadil niečo okolo 60 úderov.
Odskočil som.
Ran sa postavila. Vyzeralo to, že jej moje údery nič neurobili.
Znovu som zaútočil. Tentokrát som ju 9-krát udrel do čeluste a ešte párkrát kopol do čeluste kolenom.
Potom sa na mňa vrhla ona. Po treťom údere lakťom sa pamätám až na to, ako zťažka stávam, a Ran sa na mne smeje.
Potom som sa k nej nečakane vrhol, zrazil ju na zem a dokopal jej stehná.
Posadila sa na kolená a zakričala:
"Aký to má zmysel!? Tvoje údery vôbec necítim! Ani len tvoja technika ma nezranila!"
"Moja technika nezraňuje. Moja technika znecitlivuje." odpovedal som
Najprv sa na mňa zamračila, ale potom sa jej zúžili zreničky hneď z dvoch dôvodov:
1.: Uvedomila si, že som ju udrel presne na miesta, kde som predtým udrel technikou, a v dôsledku toho...
2.: ...v nasledújucej sekunde zarevala z tej najväčsej bolesti, akú kedy zažila.

Pribehli k nej liečitelia. Po piatich minútach ku mne jeden prekvapene došiel a povedal:
"Dolámal si jej nohy, dve rebrá a čelusť."
Potom skontrolovali mňa. Ran mi dolámala päť rebier a rozbila hlavu.
Pozrel som sa hore a usmial som sa. Dokázal som to. Porazil som Haruno Ran.
Konečne

KONIEC PIATEJ ČASTI