Oslobodenie

Temnota sa v mojom srdci zrodila,
ako keď človek svetlo zhasína.
Myšlienky plné samoty mátali ma,
zvuky umierajúcich ľudí lákali ma.
Pomsta sa mi z kontroly vymanila,
moju myseľ krvou zaplavila.
Na vedomí som mal len jednu vec,
ktorú som pred svetom skrýval tiež.

Naše mysle čisté môžu byť,
ale aj tak sa vieme rozzúriť.
Naše telo silné môže byť,
ale aj tak ho nevieme použiť.
Naše povahy rôzne môžu byť,
ale aj tak sa budeme biť.
Naše slová ostré môžu byť,
ale aj tak chceme spolu žiť.

Svetlo sa mi do srdca dostalo,
a chlad z neho vyhnalo.
Celé roky som na to čakal,
po nociach som za tebou plakal.
Mier a láska sa dosiahnuť dajú,
lenže na srdci jazvu zanechajú.
Láska a pokoj otvárajú nové dvere,
za nimi je to čo je nám drahé.

Spomienky zlé sa časom zabudnú,
vtáci mi do ucha štebocú.
Oslobodila si ma od môjho bremena,
láska teraz pre mňa všetko znamená.
Keď ťa držím pevne za ruku,
trpko dúfam v nápravu.
Pach krvi viac neláka ma,
len súzvuk milujúcich priláka ma.

Sakura ty si môj najmilší kvet,
len o teba sa starať chcem.
Tvoje city dávno poznal som,
roky o nich nevravel som.
Tajomstvo moje teraz si sa dozvedela,
odchádzam od teba dovidenia.
Zahanbené moje srdce ostalo,
lenže už lásku spoznalo.