ANBU Team 7 - 06 Deň po prvej misii

Na druhý deň ráno pršalo. Zvuk padajúcich kvapiek zobudil Daikiho. Pomaly otvoril oči. Všetci ešte spali. Vstal z postele. Nebola to doslova posteľ. Spal na matraci. Podišiel k batohu a prehľadával ho. Nemal tam nič na jedenie.
„A čo teraz?"
Prezliekol sa z pyžamo do svojho oblečenia. Išiel do kúpelne. No najskôr ju musel nájsť. Po chvíli hľadania ju nenašiel.
„Tenzou zabudol na kúpeľňu," povzdychol si.
Chcel sa umyť. Preto vyšiel von. Vyzliekol sa a začal sa umývať. Ale nevydržal dlho. Bolo tiež chladno, tak sa rýchlo obliekol a utekal naspäť do domu. Všetci už boli hore a balili sa.
„Kde si bol?"
„Vonku."
„A čo si tam robil?"
„Chcel som sa umyť."
„Čo?"
„Nedivte sa Kapitán Tenzou, nie je tu kúpelňa."
„Na čo by nám bola?"
„Hygiena na prvom mieste."
„Svoju úlohu hráš dobre, Naruto," pomyslela si Sakura.
„Nechajme to tak a poďme naspäť do Listovej," povedal Sasuke.
Ako povedal, tak spravili. Tenzou ešte predtým zrušil svoju techniku a dom zmizol.

Na ceste naspäť bolo ticho. Tenzou premýšľal, aké má Daiki techniky. Sasuke zase ako mohol premôcť Itachiho. A Sakura nad tým, prečo predstieral svoju smrť. Daiki sledoval ich zamyslené pohľady.
„Určite to vedia."
Sakura sa na neho divne pozrela.
„Nie, len Sakura to vie."
Sasuke pohľadom mu kládol otázky. Keď sa nedíval, tak sa mu sharinganom snažil prejsť do hlavy. Zistiť jeho myšlienky. Ale nanešťastie, také schopnosti má a mal len Shisui. Ale Sasuke o jeho schopnostiach nevedel. Vedel iba to, že ho Itachi zabil.
„Dúfam, že to Sakura nikomu nepovedala. To zase bude otázok. Snáď mi ten starý zvrhlík pomôže. Alebo ten starý žabiak."
Stále bolo ticho. Daiki sa pokúšal rozprúdiť nejakú diskusiu, ale nedarilo sa mu to.
„Zdá sa, že majú náladu podľa počasia."
Neustále bolo ticho. Až keď boli tesne pred Listovou...
„To je ale škaredé počasia," Tenzou povedal od odchodu prvú vetu.
„To som hovoril asi pred tromi hodinami," povedal Daiki.
„Aha. Ale je škaredé, že?"
„Presne ako vaša nálada."
„Čo tým myslíš?"
„Od nášho odchodu ste ma všetci ignorovali, keď som sa chcel s niekym rozprávať."
„Prepáč. Bol som zamyslený."
„Bolo vidieť."
„Každopádne, už sme skoro u Listovej. Pokiaľ Tsunade-sama nerozhodne inak, tak odo mňa máte voľno."
„To hovoriť nemusíte," hovorila Sakura, „Tsunade-sensei nám dá určite voľno."
„Kiežby mala pravdu," povedal Sasuke.

Vošli do Listovej. Pri bráne spali, ako obyčajne, Kotetsu a Izumo.
„Ich za ten spánok asi platia," povedal Daiki.
Išli ďalej. Konečnú mali inde. Ulice boli preplnené. Nedalo sa cez ne poriadne prejsť. Museli ste kľučkovať pomedzi ľudí, sem-tam vyskočiť na strechu nejakého domu, aby ste sa dostali tam, kam ste chceli. Takáto bola celá cesta.
Konečne sa dostali tam, kde chceli. Kancelária Hokage. Zaklopali. Nie všetci, ale len Tenzou.
„Vstúpte!" zaznelo.
Sasuke otvoril dvere.
„Dámy prvé."
Sakura teda vošla. Daiki tam len tak stál a pozeral sa na čakajúceho Sasukeho.
„Povedal si, že dámy prvé. Tak teda choď."
Sasukeho to napálilo. Nechcel sa pustiť do hádky, tak radšej išiel.
„Čo ste zistili?" Tsunade začala zostra.
„Nejdú po tom, po čom sme si mysleli."
„To je dobre. Po čom teda idú?"
„Nevieme."
„Ale chcú to aj Akatsuki, aj Orochimaru."
„Ten had to chce tiež?"
„Zdá sa, že áno. Samého ma to prekvapilo."
„Napadá ťa niečo?"
„Nie," odpovedal Tenzou.
„Ani mňa nie."
„Možno Daikiho niečo napadlo," povedala Sakura.
„Ale kdeže," snažil sa to hneď "ututlať".
„Daiki, povedz mi čo vieš!" rozkázala Tsunade.
„No, pokiaľ viem, tak Akatsuki chcú démonov."
„To nie. To čo chcú aj Akatsuki, aj Orochimaru."
„Bohužiaľ, o tom neviem nič. Sakura si iba vymýšľa."
„Fajn, môžete ísť domov. Zajtra dostanete ďalšiu misiu."
„Čože?"
„Robím si len srandu. Týždeň máte voľno."
„To som rád," povedal Sasuke.
„To som si tiež robila srandu. Sú to len tri dni."
„Čože?"
„Život ANBU je ťažký, zvykajte si."
Všetci štyria radšej odišli.

Daiki si to namieril do kúpeľov. Nie kvôli tomu, že by tam chcel ísť, ale predpokladal, že tam bude nejaký starý zvrhlík, ktorý mu pomôže.
Vošiel do bazénu. Začal sa obzerať po strechách. Zrazu sa niektorej zo striech niečo mihlo.
„Tam je."
Prudko vyskočil na tú strechu.
„Jiraiya!"
„Čo? Ja?"
„Nie, ja."
„Čo tu chceš Naruto? Vlastne Daiki."
„Hovor mi mojim pravým menom, keď sme sami."
„A ty mi hovor Jiraiya a nie zvrhlý pustovník, starý zvrhlík, starý úchylák, alebo inými tvojimi prezývkami."
„Potrebujem pomoc."
„Akú?"
„Sakura to zistila."
„Blbec. Mal si si dávať pozor."
„Ja môžem za to, že ma Itachi chytil do genjutsu a zrazu som sa premenil na Kyuubiho a potom moje Henge zmizlo. Našťastie, potom sa obnovilo."
„Lepšia výhovorka ťa nenapadla?"
„Prisahám, je to pravda."
„Ach jaj."
„Čo jej mám povedať?"
„Tvár sa, že o ničom nevieš."
„To nepomôže."
„Tak jej to vysvetli."
„Ale to prekazí našu misiu."
„Musíme to risknúť."
„Mohlo by sa to dostať do nesprávnych rúk."
„To by spôsobilo koniec sveta tak, ako ho poznáme dnes."
„Tak čo spravíme?"
„Uvidíme. Podľa situácie jej odpovedaj. Možno nebude mať toľko otázok. Iba jednu."
„Áno, iba jednu. Prečo som predstieral smrť. To bude jej otázka."
„Teraz to nerieš. Keď príde správny čas, tak sa to stane."
„Zistili ste o ňom niečo?"
„Nedýcha kvetinky."
„To som si myslel."
Naruto odišiel do hotela, kde býval. Jiraiya ďalej zbieral informácie.