Uzumaki dvojičky - 5. Kryštály

Kakashiho tím konečne dosiahol vytúžený cieľ. Dedina, do ktorej mali priviesť obchodníka. Ešte s ním vydržať tri dni a hurá domov. Hneď ako prišli, sa vybrali do hotela ubytovať. Obchodník bol už v tomto hoteli známy, tak dostal najlepšiu izbu, akú mali k dispozícii. Vlastne tú najlepšiu izbu mali pre neho rezervovanú. Bol to prepychový apartmán o veľkosti troch izieb v hoteli. Kakashiho tím sa musel pomestiť v malej izbe na prvom poschodí. Dokonca bola najmenšie v celom hoteli.
„Takže..." začal Sasuke, „Kto kde bude spať?"
„No, ako dcéra Hokageho, beriem si posteľ," povedala Natsumi.
„Tak teda brzdi. Teraz nejde o to, kto je koho syn, či dcéra. Každý sme si rovný," povedala Sakura, „Na posteli spím ja!"
„S tým nesúhlasím. Na posteli by som mala spať ja."
„Prečo?"
„Tak dosť!" okríkol ich Kakashi, „Ako veliteľ tímu rozhodujem, že vy traja budete spať na zemi v spacáku a ja na posteli."
„Čože?"
„Nie čože, ale áno. Pokiaľ sa na to neviete dohodnúť, tak budem spať ja na posteli."
Obidve slečny boli urazené. Vraj spať na zemi. To ešte nezažili.
„Zvykajte si. Odteraz vám začína krutý a tvrdý život ninju. Raz budete musieť spať v blate, v odpadkoch, vonku, keď bude pršať. Nebudete to prechádzka ružovou záhradou."
Sasuke ich nevnímal a chystal si už miesto na spanie.
„Vezmite si príklad zo Sasukeho."
„Tak dobre," povedali naraz.
„Do večera máte voľno. Môžete si užívať krásy karnevalu. Potom budete strážiť obchodníka."

Itachi a Naoki mali tiež namierené na tento festival. Avšak, neišli sa zabávať.
„Prečo potrebuješ tie kryštály?"
„Aby sa rozšírili moje schopnosti."
„Ako?"
Naoki sa zhlboka nadýchol.
Vyhrnul si rukávy. Na ramenách mal tetovania.
„Čo s tým majú tieto tetovania?"
Naoki si siahol na tetovania. Vryl si svoje prsty do kože a vytiahol dva amulety. Z každého ramena jeden. Tetovania už boli preč.
„Tieto amulety sú zdrojom mojej sily."
„Ako?"
„Tieto amulety čerpajú energiu a premieňajú ju na chakru. Energia pochádza z dimenzie Čierneho slnka. Dostať sa tam nedá, lebo jediný vchod do nej je cez zemské jadro. Odtiaľ uniká energia a vyviera zo zeme. Nikto ju nevidí, pokiaľ nemá Veil mód. Do neho sa dostanem, keď premením dosť energie na chakru. Vydržím v ňom dlho, ale nie večne. Mám dva amulety preto, aby som rýchlejšie čerpal energiu."
„Dobre. Aké sú teda tvoje schopnosti."
„Veil mód sám o sebe ti nedá nejaké schopnosti. Si o niečo rýclejší, ale to nie je poznať. Mám lepšie reflexy, vidíš kde uniká energia. Keď sa postavím do "jazierka" odkiaľ tá energia uniká, tak ju čerpám trikrát rýchlejšie."
„Dobre. Tak sa opýtam inak. Čo s tým má spoločný kryštál?"
Naoki vytiahol z jedného z amuletov tri kryštály.
„Spolu sú štyri. Modrý amulet je základný. Bez neho by ten amulet nefungoval."
„Takže to je nejaký aktivátor?"
„V podstate áno. Červený znásobuje moju silu. Útoky sú silnejšie a to trikrát. Čiže v mojom podaní by mohol oheň poraziť vodu. Samozrejme, najskôr musí chakru ním prejsť a potom ju musím použiť v útoku, aby to tak bolo. Bledomodrý kryštál mi dá nepreniknuteľný štít. Prenikneme ním len tie útoky, ktoré sú posilnené červeným kryštálom. A nakoniec žltý kryštál. Dáva moc nad časom. Kebyže ho mám, dokážem spomaliť čas."
„Zaujímavé vlastnosti."
„Avšak, má to jednu nevýhodu. Len škrabnutie na miesto, kde mám tetovanie týchto amuletov, a tie amulety sa rozbijú a výbuchom ma zrania."
„Nemôžeš potom použiť ďalšie amulety?"
„Nie. Toto sú jediné dva existujúce."
„Aha."
Naoki nebol zrovna rád, že to hovorí Itachimu, ale predsa, bol to jeho partner.
„Ešteže ten chlapec netuší o pravých schopnostiach amuletu. Kebyže vie o zelenom kryštáli, tak vie ovládať aj priestor. A to by bolo nebezpečné. Navyše kombináciou všetkých amuletov, by dokázal cestovať v čase. Takže by sa v pohode mohol dostať do doby, kedy žil Rikudou Sennin," pomyslel si Itachi.

Dievčatá si užili festival naplno. Pobehali všade, kde sa dalo, aj kde sa nedalo. Ako býva zvykom, nakúpili si kopu prebytočných vecí. Sasuke taktiež chodil po uličkách dediny, ale len tak. Len sa prechádzal. Kakashi prečítal svoju knižku celkom dvakrát. Večer sa už zhromaždili u stánku ich obchodníka. Mal vyložené takmer všetko. Korenie, látky, šperky, oblečenie, sladkosti a dokonca tie kryštály. Avšak, o ne nemal nikto záujem.
Okolo polnoci sa tu však zjavili dve postavy. Obidva muži stredného veku, rovnako vysoký ako aj holohlavý.
„Po čom stoja tieto kryštály?"
„Ou, tieto kryštály? Jeden stojí tisíc jenov."
„Nejaké drahé."
„To áno. Bolo ich ťažké získať."
„Dobre, berieme ich všetky."
Kakashi ich pozorne sledoval. Nepáčilo sa mu to.
Obchodník za to bral kryštály a dával ich do vrecúška.
Kakashi priložil ku krku obidvoch kunai. Obchodník sa zľakol.
„Čo to robíte? Sú to zákazníci."
„Nie, nie sú. Kto ste?"
Ich telá padli na zem a rozsypali sa na zem. O pár metrov ďalej sa objavili Itachi aj Naoki.
„Pôsobivé, Kakashi-san," povedal Itachi.
„Čo tu chcete?"
„Chceme tie kryštály," povedal rozhodne Naoki.
„Tak vo sne."

Naoki to nevydržal a rozbehol sa za obchodníkom. Do cesty sa mu postavila Sakura aj Natsumi. Sakuru odstrčil, ale s Natsumi skrížili kunaie. Ale Natsumi nevedela, že to je len klon. Pravý Naoki už bol za obchodníkom a ťahal mu kryštály z ruky.
„Chidori."
Naoki mal nejaký ten reflex, hlavne vďaka Veil módu, ale napriek tomu ho Sasuke trafil do ramena. Rameno začalo černieť a vybuchlo vo vnútri. Naoki mal bolesti.
„Čo to má znamenať?" čudovali sa všetci.
Sasuke však pokračoval. Hodil po ňom shurikeny. Minul.
Naoki vyskočil a to isté aj Sasuke. Vymenili si pár úderov a Naoki kopol do Sasukeho. ten mu kop vyblokoval. Naoki sa potom odrazil od neho a namieril si to ku kryštálom.
„Katon: Goukakyuu no Jutsu."
Sasuke trafil len klon. Originál držal v ruke kryštály.
„Rasengan."
Natsumi však tie kryštály rozbila, ako aj druhý amulet.
„Áááááá," Naoki kričal od bolesti.
Itachi k nemu priskočil a ako rýchlo sa zjavili, tak aj odišli.
„Čudné."