Žltý blesk - Legenda pokračuje 3. - Po útoku

Hiruzen okamžite po zažehnaní nebezpečenstva, zvolal poradu, kde sa rozoberalo niekoľko dôležitých vecí. Hiruzen začal.
„Päť rokov. Päť rokov sa nič nedialo a zrazu toto. Oblačná a Hmlová spolu. Posledné správy spred štyroch rokov, ktoré hovorili o nejakej aktivite, naznačovali, že Hmlová je kúsok od Oblačnej a útok na ňu je len otázkou času. A potom nič. Až teraz."
„Nemohli sme predpovedať takýto scenár. Ale mali sme byť lepšie pripravení."
„To áno. Ale už je neskoro hovoriť o tom. Teraz musíme rozprávať o nasledujúcich udalostiach."
„Čo podnikneme?"
„Poslať celú armádu by bolo zbytočné. Ešte stále nemožno zabúdať na Piesočnú a Kamennú."
„Ale Piesočná nejavila žiadny záujem o túto vojnu."
„Ani nebol žiadny náznak útoku. Treba počítať so všetkým."
„Tak čo podnikneme? Keďže nechcete poslať celú armádu, tak nemá zmysel útočiť. S polovicou armády nemáme šancu poraziť dve celé armády dvoch dedín."
„Tak čo navrhujete Danzou?"
„Organizované útoky, pri ktorým by sme s jedným tímom vyriadili väčšie množstvo vojakov."
„To nie ja také ľahké. Musel by to byť špeciálne zložený tím najlepších ninjov a v prípade, že by sme ich stratili, tak by to bola katastrofa."
„To je mi jasné. Ale rozhodnotie je stále na Hokagovi."
„Najskôr spravíme prieskum. Nepošlem ninjov do nepreskúmaného terénu, kde navyše môže byť skrytí nepriatelia."
„Ako poviete."
„Vyšlete teda tím."
Hiruzen si až teraz vlastne všimol niečo divné.
„Kde je vlastne Minato? A Jiraiya?"
Všetci sa poobzerali naokolo a pokrútili hlavami.
„Kam len išli?"

Jiraiya s Minatom boli už dávno mimo dediny. Mali namierené na severovýchod.
„Kam to ideme?" pýtal sa Jiraiya.
„Netvár sa, že nevieš."
„No...na zemi vidím stopy a veľa. Na stromoch taktiež. Čiže usudzujem, že prenasledujeme útočníkov."
„Takmer správne."
„Tak kam ideme?"
„Niekoľko kilometrov od dediny majú tábor."
„Aha."
Jiraiya už bol mierne spokojný. Vedel aspoň kam idú.
„Počkať! Nechceš snáď zničiť ten tábor?"
Minato neodpovedal.
„Je to hlúposť! Ideme dvaja proti veľkej armáde."
„Nie."
„Čo nie?"
„Nie je to hlúposť. Ja chcem zistiť čo najviac o nich. A keď sa naskytne príležitosť, tak zabijeme čo najviac nepriateľov. Ale pokiaľ sa vyskytne náznak väčšieho problému, tak padáme. Nechcem nás ohroziť."
„Ale aj tak."
„A nejdeme sami."
„Čože?"
„Počul si."
„Aspoň mi to vysvetli."

Hiruzen zašiel za Kushinou. Ak niekto niečo vie o Minatovi, tak je to ona. Kushina sa nachádzala v nemocnici. Predsa, v boji utrpela menšie zranenia.
„Ale toto nie je obyčajné ošetrenie," povedal Hiruzen, keď prišiel k nej do izby.
Tsunade ju mala v plnej starostlivosti. A Hiruzen mal pravda. Nebolo to obyčajné ošetrenie.
„Hokage-sama!"
„Nechám vás tu teda o samote."
„Nie. Ty tu zostaň tiež."
„Čo sa deje, Hokage-sama?"
„Minato a Jiraiya niekam odišli."
„Čože?"
„Áno. Chcel by som vedieť, či o tom niečo neviete."
„Nie."
„Škoda."
Nálada mierne upadla.
„Odkedy ste ich nevideli?"
„Od našej svadby. Minato išiel po tom démonovi a Jiraiya išiel k bráne bojovať."
„Hmm. Dúfam, že len budú v poriadku."
Hiruzen sa otočil a nasmeroval si to k dverám.
„Kushina, povedala si mu to?"
„Čo?"
„Povedala si Minatovi, že si tehotná?"
„Ako to viete?"
„Načo by tu bola Tsunade, keď máš len menšie škrabance. Keď ich máš ešte na bruchu, tak mi to bolo hneď jasné."
„Aha."
„Povedala si mu to?"
„Nie. Chcela som to povedať po svadbe."

Minato s Jiraiyom uháňali dopredu akoby boli na závode.
„Minato, spomaľ."
„Nemáme moc času. Môžu sa premiestniť."
„S tebou je to ťažké."
Bežali asi hodinu, keď zastavili.
„Čo sa deje?"
Minato si kľakol a priložil prst k zemi.
„Sme blízko. Asi päť minút cesty."
„Dobre. Ja som pripravený. Môžeme hneď vyraziť."
„Nie."
„Prečo?"
„Čakáme."
„Na čo?"
„Na posily."
„Aké?"
„Odkedy sme vyšli z dediny, tak nás sleduje môj tím. A ich sleduje Gai."
„Aha. Takže chceš aj ich zakomponovať do plánu."
„To som dávno spravil."