Uzumaki dvojičky - 27. Návšteva na Hore Myouboku

„Len druhému človeku sa sem podarilo dostať samému od seba. To je neuveriteľné. Už že si sa sem dostal, Jiraiya, je neuveriteľné. Ale že sa sem dostal aj on."
„Trvalo mi týždeň kým som sa sem dostal."
„A už sa odtiaľto nedostaneš!" povedal Jiraiya.
„To si nemyslím."
„Jiraiya!"
„Prišli ste si po Kyuubiho."
„Ty si mi šikovný."
„O čom..."
„Fukasaku-sama, on je jeden z Akatsuki."
„Aha."
„Natsumi, teraz uvidíš sage mód v akcii. Prostredie je na našej strane."
„Prostredie možno, ale sila nie, Jiraiya-sama," povedal muž.
Čierny plášť s červenými oblakmi sa mu vinul od hlavy až po päty. Tvár mal zakrytú modrou maskou. Bol to Yasuo.

Jiraiya nenechal nič na náhodu a okamžite zaútočil. Zatiaľ čo bežal k Yasuovi, v pravej ruke sa mu objavovala jeho chakra. Formovala sa do tvaru gule. Rasengan. Yasuo sa na neho pozeral s úsmevom, ktorý nebol vidieť cez jeho masku. Hneď ako bol Jiraiya s jeho rasenganom pri jeho hrudi sa zohol, ľavou rukou vyhodil Jiraiyovu pravú ruku do vzduchu a prehodil ho cez rameno. Jiraiya dopadol na chrbát. Yasuo sa okamžite otočil a roztvorenou dlaňou udrel. Jiraiya sa prekotúľal preč. Yasuo vytvoril v zemi dieru. Mala priemer asi desať centimetrov. To videl Jiraiya.
„Tomu by si sa mal vyhýbať. Aj keď máš telo odolné vďaka sage módu, tak toto by ťa zranilo," varoval Jiraiyu Fukasaku.
„Všimol som si toho."
Ale čoho si Jiraiya ani Fukasaku nemohli všimnúť bolo, že táto diera bola hlboká niekoľko desiatok metrov.
Yasuo sa postavil na rovné nohy. Rukami siahol pod plášť. Ako ich vyťahoval, tak s nimi boli vyťahované shurikeny a okamžite leteli na Jiraiyu. Jiraiya ich nechal len tak rozbiť o svoje telo. Každý shuriken sa rozbil.
„Toto fungovať nebude," Jiraiya sa smial.
„Katon: Karyuu Endan."
Yasuo sa tomuto bez problémov vyhol úskokom doprava. Lenže útok posielal iba Jiraiyov klon. Originál aj s Fukasakom sa mu dostali za chrbát.
„Senpou: Goemon."
Vietor, olej a oheň. Silná kombinácia. Kvôli tomuto musel Fukasaku vytvoriť klon. Na mieste, kde stál Yasuo sa vytvoril niečo ako klobúk hríbu a všetko sa točilo dokola, až kým to neskončilo. Yasuo bol bez popáleniny.
„Čo to bolo?"
„Kage Shuriken no Jutsu."
Zľava, sprava, zhora, spredu, zozadu, proste odvšadiaľ. Odvšadiaľ leteli na Yasua shurikeny. To by nebolo nič prekvapujúce, kebyže sa neobjavia asi jeden a pol metra pred ním. Asi meter od neho všetky shurikeny zastavili.
„Čože?"
Jiraiya si niečoho pozoruhodného všimol. Vedel ako to zastavil. Pred každým shurikenom sa asi na pol sekundy objavila chakra, ktorá rotovala. Do kruhu. To bol ten moment, keď zastavili. Všetky shurikeny Yasuo odrazil a vrátili sa tam, odkiaľ išli. Jiraiya použil na obranu svoju bujnú hrivu na hlave a shurikeny zastavil.
„Jiraiya, pozri!" povedal Fukasaku a ukázal na zem pod Yasuom.
Zem bolo zničená. Zničená zem bola v dokonalom kruhu s polomerom jeden meter. V jeho strede stál Yasuo. Zem za týmto kruhom bola hladká ako na začiatku boja. Jiraiya si to začal dávať dohromady. Pospájal body chakry, ktoré videl, pridal do toho zničenú zem v dokonalom kruhu okolo svojho protivníka a...
„Nemožné!"

„Neskoro!" skríkol Yasuo.
Vystrel otvorenú dlaň a nasmeroval ju na Jiraiyu. O pol sekundy padol Jiraiya na zem s krvavou ranou na ramene. Sage mód zmiernil jeho zranenie a tak isto mu pomohol vyhnúť sa zasiahnutiu srdca.
„On..."
Yasuo skočil k nemu.
„Fuuton: Kamikaze."
Fukasaku zaútočil na Yasua. Útok sa však odrazil akoby tam bola nejaká neviditeľná stena. Jiraiyu opäť zachránila jeho bujná hriva.
„Senpou: Kebari Senbon."
Z Jiraiyovych vlasov začali strieľať ihly na Yasua. Zopár ich aj trafilo svoj cieľ, ale drvivá väčšina sa odrazila od tej neviditeľnej steny. Jiraiya podkopol Yasuovi nohy. Rýchlo sa postavil a odskočil na pätnásť metrov.
„Hmm." Jiraiya začal premýšľať, „Pri každom mojom útoku sa objaví okolo neho na chvíľu chakra a od nej sa to odrazí. Keď si tie body pospájam, tak vznikne..."
Jiraiya však nemal čas na premýšľanie. Hlavne ho z toho prerušil Fukasaku a Natsumi. „Natsumi!"
Jiraiya si pozorne všimol jeho postavenie. Zatiaľ čo na začiatku súboja stál pri Natsumi a Yasuo bol na tridsať metrov od nich, teraz je on tridsať metrov od Natsumi a v polovici medzi nimi je Yasuo. Jiraiya si pozorne všímal Yasua. Nepozeral sa. Nenápadne kýval na Natsumi. Rozbehol sa proti nemu.
„Rasengan."
Čakal, že Yasuo jeho útok odrazí a Natsumi ho potom trafí. Áno, ona. Aj ona sa rozbehla s rasenganom v ruke. Ale Yasuo mu prekazil plány. Vyhol sa. Jiraiya len preletel. Otočil sa mu čelom. Aj Yasuo sa otáčal.
„Nesmie ma vidieť," pomyslela si Natsumi.
Použila Hiraishin a dostala sa mu za chrbát.
„Rasengan."
Teraz však nastal okamih, ktorý Jiraiya čakal, ale zároveň aj nečakal. Na pol sekundy sa objavila rotujúca chakra a hneď na to to odhodilo Natsumi preč.
„Ale ako? Veď ju nevidel," čudoval sa Jiraiya.
„Ale..." potvrdilo to jeho teóriu.

„Doton: Doryuudan."
Yasuo sa rozbehol oproti kamenným strelám. Ladnými pohybmi sa im vyhýbal a zároveň sa blížil k Jiraiyovi. Tomu sa to rozhodne nepáčilo.
„Doton: Yomi Numa."
Snažil sa ho zastaviť. Zo zeme tieklo bahno a obklopovalo Yasua. On na to nedbal. Pokračoval. Ale onedlho už pokračovať nemohol. Zastal. Bahno ho zastavilo. Ale nie nadlho. Bahno odstúpilo od Yasua. Vytvorilo dokonalý kruh okolo neho s polomerom jeden meter. Yasuo vyskočil.
„Nie tak rýchlo."
Jiraiya udrel pravou nohou do zeme. V tom bahno ožilo a prenasledovalo ho. Yasuovi sa ho nedarilo zbaviť. Bahno ho chytilo za obidve nohy. Ale zrazu od Yasua nebolo bahna na meter. Zmizlo. Yasuo hodil na Jiraiyu shurikeny. Zopár z nich trafilo aj Fukasakeho. Jiraiya opäť raz predviedol silu sage módu a shurikeny sa pri náraze do jeho tela len rozbili.
„To je márne..." Jiraiya však dostal divný pocit, „Čo...to...má byť?"
Klesol na kolená. Potom sa zosypal úplne. Tak isto aj Fukasaku. Yasuo k nim pomalým krokom prišiel.
„Verím, že si na to prišiel. Nemôžem ťa však nechať žiť."
Roztvoril svoju dlaň a položil ju Jiraiyovi na srdce.
Ale posledný úder nedal. Vyrušil ho Gamabunta svojim vodným delom. Odrazil ho, ale nechcel pokračovať v boji. S Gamebuntom prišla aj Shima, Gamaken, Gamahiro a ďalšie žaby.
„Aj tak som tu kvôli niečomu inému."
Yasuo okamžite odskákal preč. Za Natsumi. Tá ležala pod jedným zo stromov. Bola omráčená. Asi narazila hlavou. Yasuo ju zobral do rúk a ako mihnutím čarovným prútikom zmizol. Shima si všimla neskoro Natsumi a nemohla ju zachrániť.

Shima prišla za Jiraiyom a Fukasakom. Okrem Jiraiyovho zranenia na ramene im nič nebolo. Ale bojovať nemohli. Boli totálne zničený.
„Zaujímavé. Takéto niečo som ešte nevidela," okomentovala jeho zranenie.
„Minato...Musím ísť za Minatom," dostával zo seba Jiraiya.
„Najskôr sa musíš vyliečiť. Pošleme posla."
„Nie. Pôjdem ja."
Shima ho poslala naspäť do Listovej.

Minato bol práve vo svojej kancelárii. Bol neskorý večer a už sa chystal domov. Kushine sa nebude páčiť, že pracoval dlhšie ako mal. Ale na druhú stranu, v poslednej dobe je to skôr pravidlom ako výnimkou. Kancelária bola v takom stave ako ráno. Uprataná. Na stole nebolo ani jedného papiera. Hlásenia z misií boli riadne skontrolované a uložené v sklade. Nové misie boli rozdané. Listy, ktoré dostal, boli zodpovedané a odoslané. A iné papierovačky, ktoré musel vybaviť, boli tiež hotové. Radoval sa, že to stihol. Aspoň bude mať zajtra voľnejší deň. Ale mýlil sa.
Ako blesk z čistého neba sa tu objavil Jiraiya. Minato si ihneď všimol jeho zranenia.
„Jiraiya! Čo sa stalo?"
„Tvoju dcéru uniesli Akatsuki!"
„Čože?"
„Objavil sa tam chlap a..."
„Čo sa ti stalo s ramenom?"
„Nič. Teraz sa musíme postarať o Natsumi."
Minato si sadol na svoje kreslo. Spojil svoje ruky a podoprel si nimi svoju bradu. Zavrel oči. Premýšľal.
Minata vyrušil Hiruzen, ktorý práve prišiel.
„Idete ako na zavolanie."
„Jiraiya, čo sa ti stalo s ramenom?"
„Natsumi bola unesená."
„Aj som si myslel, keď som ťa zbadal zraneného. Minato...."
Minato zdvihol pravú ruku na znak toho, že ho nemajú oslovovať. Premýšľal. Snažil sa prísť na to najlepšie riešenie. Koho pošle? Nikoho z ANBU nemohol poslať, lebo nikto nebol v dedine. Všetci mali prácu.
„Hiruzen, ste schopný ísť po nich?"
„Minato, vieš, že zdravie mi už tak neslúži."
„Tak zostanete tu a pôjdem ja."
„Nerob zbrklé rozhodnutia."
Minato sa upokojil.
„Jiraiya, choď za Tsunade. O päť minút pri bráne."
Jiraiya ihneď odišiel.
„Minato, chceš snáď..."
„Áno. Oni dvaja, vy a Kakashi. Ale keď nechcete..."
„Nie že by som nechcel, ale nejde to. V mojom veku by som nezvládol takú cestu. Pošli Gaia."
„Tak fajn. Choďte za ním a ja idem za Kakashim."

O tri minúty boli už všetci pri bráne.
„Vašou jedinou úlohou je nájsť Natsumi, priviesť ju naspäť a zabiť toho, čo ju uniesol. Nevieme kam išli, tak..." Minato nestrácal čas zbytočnými slovami.
Tsunade zatiaľ ošetrovala Jiraiyu. Zranené rameno nerobilo problém. Ale skôr jeho chakrový systém. Tsunade ešte nič také nevidela. Obyčajne chakra prúdi jedným smerom, ale teraz prúdila všelijako. Dokonca na niektorých miestach sa nepohybovala. Teda sa stalo, že niekde nemal Jiraiya žiadnu chakru a na inom jej mal aj štyrikrát viac ako normálne. Navyše ju Jiraiya ani nemohol používať. Nešlo to. Ale postupne sa to dávalo dohromady. V pravej ruke fungovalo všetko ako má, ale vo zvyšku tela nie.
„Nehovor to."
„Kuchiyose no Jutsu."
Kakashi privolal Pakkuna a ďalších ninja psov.
„Čo sa deje?"
„Natsumi bola unesená. Hľadaj!" Kakashi šetril slovami.
„Ale..."
Minato mu pod nos vopchal jedno Natsumino staré tričko. To isté dal aj ostatným psom.
„Choďte!" prikázal Minato.
Psi sa rozpŕchli na všetky strany. Zostal len Pakkun.
„My pôjdeme na západ."
„Jiraiya, budeme spolu komunikovať cez žaby. Jasné?"
„Áno. hovoril Jiraiya, „Ale je tu ale ešte niečo, čo by ste mali vedieť," hovoril Jiraiya.
„Hovor!"
„Ten chlap...má...byakagun!"