Nikai 07

7. Kapitola: Čo nás naučil sensei

Asahi so Shinarim civeli na rolničky, ktoré si Kakashi zavesil vzadu na pútko od nohavíc. Potom ustúpil pár krokov dozadu.
,,Môžete začať,“ vyzval ich.
Asahi otvorila ústa a zase ich zavrela.
,,Nechcem robiť test,“ namietla potichučky.
,,Si ninja, alebo uplakané decko?“ povýšenecky sa spýtal Shinari. ,,Veď je to primitívne jednoduchý test.“
,,Ale Shinari-kun, vravel si, že je to génius!“
To však už Shinari nepočul. Z puzdra vytiahol kunai a rozbehol sa smerom ku Kakashimu. Napriahol sa k úderu, no jeho nôž preťal len vzduch. Tam, kde pred chvíľou stál Kakashi, bolo prázdno.
,,Shinari-kuhn, pozor!“ vykríkla Asahi.
Shinari sa chcel obrátiť, ale niečo mu schmatlo ruku a vykrútilo ju za chrbát, takže mu zabránilo v otočke.
,,Ale, ale, nemal by si byť taký unáhlený!“ ozval sa mu za chrbtom Kakashiho hlas.
,,Pustite ma!“ zasyčal Shinari. ,,Asahi má pravdu, tento test je hlúpy! Potrebujem trénovať, nemám čas sa tu zdržovať!“
Kakashi ho pustil, Shinari sa otočil a premeral si ho chladným pohľadom. Kakashiho oko sa na neho usmievalo.
,,Zdá sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu,“ poznamenal Kakashi.
,,Čo...“
Ale Kakashi ho už nepočúval. Otočil sa mu chrbtom a prihovoril sa Asahi: ,,A čo ty? Budeš tam len tak stáť?“
Asahi pozerala do zeme a pevnejšie stisla svoj vrkôčik, akoby to bola posledná istota, ktorá jej ostala. Neodpovedala.
,,Nemali by ste sa otáčať nepriateľovi chrbtom,“ zamrmlal Shinari a chytil Kakashiho za vestu. Potom sa natiahol za rolničkou. Stačilo však raz žmurknúť a Kakashiho nebolo. Shinari v ruke držal drevený klátik.
,,To som mal povedať ja!“ Kakashi mu už znova stál za chrbtom. ,,Vyzerá to, že ťa nemôžem spustiť z očí...“
Kakashi mu znovu ľavú ruku vykrútil za chrbát.
,,Poď sem!“ kývol na Asahi. Dievča pomaly vykročilo k nemu.
,,Tak, kým vás mám pokope,“ začal Kakashi, keď sa k nemu Asahi konečne dovliekla. ,,Ak získate tie rolničky, budem vám pomáhať s tréningom. Ak ich nezískate, priviažem vás k tamtým stĺpom a nechám vás tam až do rána. To je snáď dostatočná motivácia,“ usmial sa na Asahi. Tá bola biela ako stena, len líčka jej stále žiarili karmínovo červenou.
Kkakshi pustil Shinariho, ten o krok ustúpil, šúchal si ruku a vysielal ku Kakashimu vražedné pohľady. Zdalo sa, že už svojho samozvaného senseia začína nenávidieť.
,,Ak budeš robiť všetko sám, nikam to nedotiahneš,“ prihovoril sa mu Kakashi. ,,Skús s Asahi spolupracovať. Ona určite má v sebe nejakú silu, ale ty ju nechceš objaviť. A ty len tak nestoj!“ napomenul Asahi. ,,Nemôžeš čakať, že iní budú bojovať za teba. Si ninja, vo svojom živote sa stretneš s mnohými situáciami, keď sa budeš musieť spoľahnúť sama na seba. Ale musíte spolupracovať. To je vašou výhodou.“
,,Ninja by sa nemal spoliehať na ostatných. To môže vyvolať len problémy a zničiť misiu,“ namietol Shinari.
,,Každý musí zdokonaľovať svoje vlastné schopnosti, ale pokiaľ budete na misii pracovať ako jedno telo a jedna duša, problémy nenastanú. Preto je dôležité sa dobre poznať,“ vysvetlil mu Kakashi.
,,Ale čo keď napríklad...“ Shinari sa nemienil vzdať. Asahi ticho sledovala rozhovor, ale v duchu držala stranu Shinarimu. Ani ona nebola zvyknutá niekomu dôverovať.
,,A čo keď môjho priateľa zajmú?“
,,Pôjdeš mu na pomoc!“ povedal Kakashi, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.
,,Ale to zničí celú misiu!“ víťazoslávne mu oznámil Shinari. Kakashi sa na neho zamračil.
,,Kto porušuje pravidlá, je vo svete ninjov považovaný za špinu. Ale ten, kto sa nestará o svojich priateľov, je oveľa horší odpad. Tak to skúste!“
Kakashi zmizol v obláčiku dymu a Asahi so Shianrim na seba zmätene pozreli.
,,Je zvláštny,“ poznamenala zamyslene Asahi.

Shinari a Asahi sedeli v korune stromu a pomedzi lístie pozorovali Kakashiho. Ten stál na lúke chrbtom k nim, takmer bez pohybu. Pokiaľ sa samozrejme za pohyb nepočíta občasné prevrátenie stránky na knihe, ktorú čítal.
,,Zaujímalo by ma, čo to číta?“ natiahla Asahi krk.
,,A nie je to jedno? Hlavné je, že sa nesústredí,“ odvetil Shinari.
,,S tebou teda bude zábava,“ utrúsila Asahi.
Shinari sa od nej odvrátil.
,,Nejde o zábavu. Alebo chceš skončiť priviazaná k tomu stĺpu?“
Asahi si vzdychla. Toto bude na dlho.
,,Najlepšie by bolo zaútočiť teraz.“
,,Zaútočiť? Videl si mňa niekedy bojovať?“ vzdychla sa Asahi.
,,Chce to taktiku...“ poznamenal zamyslene Shinari, akoby ju nepočul.
,,Mám nápad...“ uškrnula sa Asahi.

,,Katon: Housenka no Jutsu!!“
Kakashi sa obzrel a len-len sa stihol uhnúť nevinne vyzerajúcim plamienkom, ktoré na neho leteli. Pretože vedel, že nie sú až také nevinné.
Uskočil dozadu len tak-tak.
,,Naozaj ide v oteckových šľapajách,“ zamrmlal si.
,,Pozor!“ vykríkol Shinari, ktorý sa objavil za ním. Vzápätí sa pokúsil Kakashimu podkopnúť nohy, ale ten vďaka jeho varovaniu stačil vyskočiť do vzduchu. Shinari sa uškrnul. To bola súčasť plánu.
Skrčil sa a bleskove sa presunul pod Kakashiho. Potom sa vzoprel na rukách a dostal svoje nohy do vzduchu. Vrazil nimi do Kakashiho brucha a odrazil ho tak ešte o kúsok vyššie. Potom sa postavil a vyskočil nad Kakashiho. Chytil ho za ruku a trošku potiahol. Nad ním sa ozvalo slabé zapískanie, ako keď z balóna vypustíte vzduch, a zo sivého obláčika nad nimi sa vynorila Asahi. Chytila Shinariho za tričko a podržala jeho aj Kakashiho ešte chvíľu vo vzduchu. Potom sa uškrnula.
,,Pá – pá!“ usmiala sa sladko na Kakashiho a Shinari pustil jeho ruku. Kakashi sa nestihol z toho náhleho zvratu spamätať, preto dopadol na chrbát, až to zadunelo. Shinari mäkko dopadol na nohy niekoľko metrov od neho. Asahi spadla takisto na chrbát, tesne vedľa Kakashiho. V momente ako sa jej telo dotklo zeme ozvalo sa tiché „puf“ a Asahi zmizla v rovnakom obláčiku, z akého sa objavila.
Kakashi sa postavil a jediným okom neveriacky zízal na Shinariho. Za ním sa ozval podozrivý zvuk, čosi ako cinkanie, ale keď sa Kakashi obzrel, stála tam len Asahi a tvárila sa spokojne, či vlastne skôr trošku nafúkane.
Pomaly vykročila smerom k nemu. Kakashi za sebou začul jemný šuchot, no nemusel sa obzrieť, aby vedel že aj Shianri vykročil k nemu. Bez pohybu stál na mieste a trpezlivo čakal, kým tí dvaja k nemu dôjdu. Dali si poriadne načas.
Nakoniec sa postavili pred neho a hľadeli naňho, Shinari chladne a takmer ľahostajne. Asahi naopak, s neskrývaným záujmom a veselými iskierkami v očiach. Kakashi si uvedomil, že predtým jej zvláštne levanduľovo-sivé oči boli bez iskričiek. Zaujímalo by ho, kedy sa jej tam objavili.
Kakashi na nich čiernym okom podozrievavo zaškúlil.
,,Čo to malo znamenať?“ opýtal sa ich.
Vymenili si pohľady a Shinari sa spokojne uškrnul.
,,Toto!“ vyhŕkla Asahi a obaja naraz vytiahli spoza svojich chrbtov ruky. Čosi v nich držali a Kakashi sa na to pozorne zadíval. Boli to rolničky.
,,Prekvapený?“ vyplazila na neho Asahi jazyk. Potom akoby si uvedomila, na koho ten jazyk vlastne vyplazuje, ho rýchlo schovala. Sklopila zrak a na líčka jej znovu vystúpila červeň. Veselé iskierky jej však z očí nezmizli.
,,Kým sme boli vo vzduchu, zameriavali ste pozornosť na mňa a Asahin klon. Skutočná Asahi bola zatiaľ pod vami a rolničky vám bez problémov vzala. Bolo to jednoduché,“ mykol Shinari plecami.
Kakashiho oko sa rozžiarilo spokojnosťou.
,,Takže spolupráca, hm? Pochopili ste to, dokonca skôr ako oni. Ťažko sa mi to vraví, ale ste ešte lepší, ako tí pred vami,“ povedal im Kakashi, čím ich dokonale zmiatol. ,,Ale to je známy fakt, že každá generácia je o kúsok lepšia ako tá pred ňou,“ dodal len tak do vetra.
Asahi so Shinarim pozerali čoraz nechápavejšie, preto radšej zmenil tému.
,,Tak, dokedy ste bez učiteľa?“ spýtal sa.
,,Minimálne tri dni,“ zopakovala Asahi slová Sai-senseia.
Aha. Tak čo keby som vás dovtedy učil ja?“ spýtal sa ich naoko ľahostajne, ale obe deti videli, že mu to tak celkom jedno nie je. ,,Ale len pod podmienkou, že to nikomu v dedine nepoviete. Povedal som, že bol čas sa vrátiť, nie svoj návrat aj oznámiť. Ten ešte len príde. Tak súhlasíte?“
,,Samozrejme, Kakashi-sensei!“ potešila sa Asahi a bolo vidieť, že sa jaj to slovo sensei páči.
,,Tak fajn, sensei,“ povedal Shinari a ľahostajnosť sa mu podarilo zahrať oveľa lepšie ako Kakashimu.
,,Úžasné. Za tri dni vás určite stihnem dokonale naučiť moje pravidlo o ochrane priateľov. Stretneme sa zajtra tu... povedzme o deviatej.“
S tými slovami Kakashi zmizol. Ostali po ňom len rolničky, v rukách dvoch detí. Vetrík s nimi pohojdával a oni slabučko cinkali. Akoby to cinkanie bolo predzvesťou niečoho.
Niečoho veľkého.
Niečoho zlého.
Niečoho, čo už dlho viselo nad Konohou a len čakalo na svoju príležitosť spadnúť dolu. Blížila sa búrka.