How is it possible? 6

„Nebudete nám veriť koho sme stretli a priniesli s nami!“ Kričala z diaľky Tenten. Pozerala som sa na skupinu ľudí a nervózne som sa usmievala.
„Hinata!“ skríkli naraz Sakura, Temari a Ino. Rozbehli sa ku mne a silno ma objali.
„Ako veľmi si nám chýbala.“
„Kedy si prišla?“
„Koľko sa tu zdržíš?“
„Ako sa máš?“ prekrikovali sa v otázkach. Povzdychla som si. Presne tomuto som sa chcela vyhnúť. Niečo mi ale nešlo do hlavy.
„Temari, čo tu robíš?“ opýtala som sa hneď ako ma všetky pustili.
„Sprevádzam Gaaru a keďže majú teraz zasadanie, tak sa tu nudím a prišla som všetkých pozrieť. Významne sa pozrela na Sakuru. Otočila som k nej hlavu a naklonila ju.
„No tak dobre. Pred dvomi rokmi, keď Tsunade zomrela, som sa rozhodla odísť z Konohy na nejakú dlhšiu cestu a chcela som si poprezerať dediny. Po niekoľkých týždňoch som skončila v Sune a no, s Gaarom sme sa zblížili a on mi navrhol, či by som sa nepresťahovala do Suny a pracovala pre neho ako jeho pravá ruka. Súhlasila som po nejakom tom prehováraní. Takže nakoniec som skončila v jeho kancelárií a teraz ho spolu s Temari sprevádzam všade a to myslím úplne všade.“ Z tejto informácie som bola zaskočená a potom som sa začala smiať. Bola som rada, že si konečne niekoho našla a už sa nezaoberá Sasukem. Keď ho spomínam...Rozhliadla som sa. Zažmurkala som.
„Sasuke? A ty do tohto všetkého ako zapadáš?“ Jeho úškrn ma vytáčal, ale ovládla som sa. Prišiel bližšie k nám a objal Sakuru a Ino svojimi veľkými rukami.
„Bol som na ceste zničiť Konohu so svojím týmom, ale Naruto, Sakura a Kakashi ma zastavili a začali sme bojovať. Vysvetľoval som Narutovi prečo musím zničiť Konohu, ale od mi otvoril oči a vytiahol ma z temnoty. Vzdal som svoju pomstu a spolu s nimi som išiel do Konohy. Môj tým ma nasledoval. Tsunade o všetkom vedela a musel som preukázať svoju oddanosť Konohe a všetkým z Konohy. Splnil som pár misií a postupne, vďaka Narutovi a Sakure, som získal všetkých dôveru a teraz tu normálne žijem.“
„Zaujímavé.“ Prezrela som si ho a pohľadom som ukázala na jeho ruky objímajúce Sakuru a Ino. Zasmial sa.
„So Sakurou sme kamaráti a s Ino chodím,“ aby mi to dokázal, pustil Sakuru a Ino vlepil pusu. Sakura trochu posmutnela, ale hneď sa zase tvárila šťastne a usmievala sa. Prevrátila som očami.
„Ak smiem vedieť, Hinata, koho to vlastne prevádzaš?“ spýtala sa ma Tenten a razom boli všetci zaujatí a viseli na mne očami. Začala som sa červenať.
„No...ja...vlastne...,“ začala som sa ošívať.
„Viete, že nie je od vás pekné trápiť môj sprievod.“ Ozval sa za nami známy hlas. Rýchlo som sa otočila.
„Naruto? Naruto!“ kričali všetci rozradostnene. Vítali ho a objímali. Potom zostalo ticho.
„No to ma podržte. Kto by si bol myslel, že títo dvaja nakoniec naozaj skončia spolu.“ Ozval sa za nami ďalší hlas. Pomaly som sa otočila. Nepoznala som tú ženu. Mala červené vlasy, na jednej strane strapaté a na druhej uhladené. Mala okuliare, takže pôsobila dôležito. Na sebe mala oblečené fialové tričko, biele kraťasy a vysoké čierne sandále. Zamračila som sa. Jej chôdza prezradzovala nafúkanosť a drzosť. Mala som z nej zlý pocit. A ešte čudnejší, keď sa pristavila pri Narutovi a ten ju s úsmevom objal.
„Hinata, toto je moja sesternica Karin a Sasukeho tímová partnerka.“ Predstavil mi ju. Karin si ma prezrela od hlavy po päty a potom nasadila falošný úsmev. Natiahla ku mne ruku.
„Uzumaki Karin, teší ma.“ Predstavila sa sama. Chytila som jej ruku a pevne ju stisla.
„Hyuuga Hinata.“ Rýchlo mi pustila ruku.
„Aha, takže ty si tá stratená Nejiho sesternica. Toľko nám o tebe rozprával.“
„Nám?“ pozrela som sa na Nejiho.
„Myslí mojich tímových partnerov.“ Odpovedal mi Sasuke. Ako na povel sa k nám pridali dvaja muži. Jeden mal biele vlasy a špicaté zuby a druhý mal ryšavé vlasy a odmeraný výraz. Pôsobil dosť zastrašujúco.
„Toto sú...“ začal Sasuke, ale ten bielovlasý ho predbehol.
„Hozuki Suigetsu, ale môžeš ma volať Sui, krásavica.“ Žmurkol na mňa. Počula som, ako Naruto zavrčal a Sasuke pretočil očami. Zasmiala som sa.
„Ja som Juugo, teší ma.“
„Hinata,“ predstavila som sa jednoducho. Suigetsu na mňa znovu žmurkol a ja som prevrátila očami. Rád flirtuje a má zmysel pre humor. Zaujímavá osoba.
„Ak už sme sa dozoznamovali, bratranček, neodpovedal si mi. Ako je to s vami dvomi?“ opýtala sa znovu Karin. Najradšej by som ju ignorovala a odišla, ale urazila by som Naruta a to nemôžem. Pozrela som sa na neho. Prosila som ho očami nech to nechá zatiaľ tak. Žmurkol na mňa.
„Hinata prišla do mojej dediny a ja som ju prijal. Hovorila o tom, že bola na ceste do Konohy a po mojom úpenlivom presvedčovaní, zostala u mňa pár dní a potom ma sprevádzala do Konohy. Sesternička, mýliš sa. Medzi nami nič nie je.“ Povedal Naruto. Sakura, Tenten, Temari, Ino a Karin sa zasmiali.
„Neoblafneš nás,“ hovorila Ino.
„Presne. Nie sme slepé, Naruto,“ pokračovala Tenten.
„Nie sme ako tvoji namyslení kamaráti,“ povedala Sakura a ukázala za seba na všetkých chalanov. S Narutom sme sa zasmiali.
„Vidím, ako to medzi vami iskrí,“ povedala Temari.
„Tak to priznajte,“ dokončila Karin. Naruto si povzdychol.
„Naozaj medzi nami nič nie je. Nechajte to tak. A okrem toho už musíme ísť, tak zatiaľ.“ Chytil ma za ruku a ťahal ma preč. Smiala som sa a nasledovala som ho.
„Ďakujem, Naruto.“ Silnejšie mi stisol ruku.
Kráčali sme v tichosti. Mala som sklonenú hlavu, a tak som si nevšimla kedy zastavil. Narazila som do neho. Zase. Zasmial sa. Zase. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa na dom stojaci pred nami.
„N-Naruto, prečo sme tu?“ znervóznela som. Otočil sa ku mne a láskavo sa na mňa usmial.
„Neboj sa. Dnes som po schôdzi hovoril s Hiashim a poprosil ma, aby som ťa doniesol na večeru k vám domov. Nič ti nebude vyčítať, len ťa chce pozdraviť, neboj sa.“ Povzdychla som si.
„To nejde, ja..“
„Žiadne ja. Pôjdeme na večeru a potom pôjdeme domov. Neboj sa, budem celý čas s tebou.“ Jeho slová ma zahriali pri srdci. Celá červená som prikývla. Dopomohol mi k červenej tvári ešte viac, keď ma pobozkal. Zatočila sa mi hlava a podlomili sa mi kolená.
„Si v poriadku?“ opýtal sa s obavou v hlase. Rýchlo som sa postavila na nohy.
„Skoro som z teba omdlela! Toto mi už nerob, prosím!“ kričala som. Objal ma jednou rukou a druhou mi chytil bradu. Vpíjal sa mi do očí.
„Prepáč, Hinata. Budem si dávať nabudúce väčší pozor, aby si neomdlela, keď ti dám pusu.“ Zastavilo sa mi srdce.
„Dobre, odpúšťam ti.“ Usmial sa tým jeho sladkým úsmevom. Pustil ma z jeho náručia a vykročil k dverám. Chytila som ho za ruku.
„Nevrátim sa k nástupníctvu. Nikto ma k tomu nedonúti, dokonca ani ty, Naruto.“ Vážne prikývol a znovu sa usmial.
„To by som ani nechcel. Potom by som musel ísť domov sám a to nechcem.“ Srdce mi poskočilo od radosti. Zasmiala som sa a pustila ho.
„Ďakujem, Naruto.“
„Poďme teda na to,“ povzbudil ma. Prikývla som a spoločne sme zaklopali na dvere môjho domu.