Hate or Love? 14

Sedela som na hlavách Kagov a pozerala som sa na Konohu zahalenú v tme. Snažila som sa potlačiť myšllienky a mala som pocit, že mi to aj celkom ide. Bola som zo všetkého veľmi zmätená, chcela som odpovede, ale bála som sa ich.
,,Myslím, že máš nejaké otázky, na ktoré by si chcela odpovede." ozvalo sa zrazu vedľa mňa a ja som pochopila, že pred pravdou neutečiem. Prikývla som a ešte stále som mlčala.
,,Takže... kde je pravda? Mohol by si mi to všetko vysvetliť?" spýtala som sa tichým hlasom konečne.
,,Môjho otca zabil Orochimaru. Samozrejme, že sme to nevedeli, a ja som bol v tom období na Chuuninských skúškach v Konohe. Mal som za úlohu zničiť Konohu, mysleli sme si, že otec tak postupuje z vlastnej vôle. Myslím, že to čo sa tu stalo ti nemusím vysvetlovať. Keď sme sa potom aj s Temari a Kankurom vrátili do Suny, zistili sme, že otec je mrtvý a Orochimaru využil jeho telo. Tvoj otec zrejme odhalil Orochimara a ten ho odstránil. Po tom všetkom si odišla a ja som nemal možnosť sa s tebou rozprávať ani ti vysvetliť čo sa stalo. A keď si sa vátila, tvoja nenávisť voči mne a mojej rodine bola taká veľká, že hoci som s ňou mal bojovať, nedokázal som jej vzdorovať. No stále ma niečo k tebe ťahalo." šepkal tak, akoby som spala a ja som si o neho ťažkopádne oprela hlavu. Slzy dopadali na moje ruky a ja som cítila úľavu, po tak dlhej dobe, po tom všetkom... cítila som úľavu lebo som vedela, že konečne je tu pravda, nemusím mať výčitky svedomia ani sa už trápiť. Je koniec.
,,A teraz som si uvedomil, že to čo k tebe cítim je láska." zašepkal a cítila som že zmeravel. Čakal ďalší výbuch, čakal ďalšie odmietanie a ja som si s radosťou uvedomila, že už nemusím zapierať svoje city sama pred sebou. Vyšplhala som mu do náruče a objala som ho.
,,Milujem ťa." zašepkala som, čo ho asi ešte viac vyviedlo z mieri.
,,Dýchaj prosím ťa." zasmiala som sa a potriasla som ním. Pousmial sa a vydýchol.
,,To mi nikdy nikto nepovedal." pohladil ma po líci a úsmev sa mu rozširoval.
,,Milujem ťa." zopakoval a zasmial sa.
,,Čo je?" spýtala som sa opäť s úsmevom.
,,Je celkom ľahké to povedať... chápeš, pre mňa." smial sa pri tých slovách ako malé dieťa a ja som sa k nemu pridala. Bol taký prirodzený keď sa smial, tak sa mi páčil, konečne dal dolu tú vážnu masku.
,,No je ťachšie to dokazovať." odpovedala som a pobozkala som ho.
Na druhý deň sme sa vybrali naspäť do Suny a Dai bol po celý ten čas ticho, keď sme nocovali Gaara si odo mňa držal odstup, aby sme zbytočne Daia neprovokovali, ale keď odbehol pre drevo, Dai sa odvážil na mňa prehovoriť.
,,Mana, nemusíte sa obmedzovať s Kazekagem, vidím to na vás. Ja len chcem, aby s vedela, že už ma to prešlo, bolo to len pobláznenie." povedal Dai a ja som na neho civela.
,,Určite?" spýtala som sa v šoku.
,,Samozrejme." usmial sa a pokrčil plecami.
,,Zaujala si ma a chvíľu som bol presvedčený, že ťa miujem, to áno, ale keď vidím ako sa na teba on pozerá uvedomujem si, že ja by som sa tak na teba nikdy nepozeral." bola som taká rada, že som mu neublížila a tak som ho s radosťou objala.
,,Ďakujem." povedala som a zovrela ho v náručí. Na to som zbadala Gaaru ako vyšiel z lesa a zostal na mňa a na Daia hľadieť. Okamžite som ho pustila a prešla som ku Gaarovi.
,,Neskôr ti to vysvetlím." zašepkala som a pobozkala som ho na peri.

O TRI ROKY

,,Švagriná! Kazekage!" ozvalo sa celým domom. Pretočila som sa na druhý bok, zakutala sa viac do periny a pritisla sa na Gaarovu hruď. Ten mi automaticky dal ruku okolo tela a spokojne vydýchol.
,,MANA! GAARA!" Kankurov krik nás prebral zo spánku. Gaara sa prudko posadil a ja som zletela na zem.
,,Čo sa do pekla deje?" spýtali sme sa naraz rozospato a ponáhľali sa za zvukom.
,,Prosím, pusť ma na zem. No ták... buď dobrá k strýkovy. Dostaneš lízatko." Dobehli sme do obývačky kde bol Kankurou a jeho tvár pomaly menila všetky farby. Červená, fialová, zelená, modrá, žltá a znovu červená.
Visel dolu hlavou a za nohy ho držal piesok. Na zemi sedela maličká dvojročná Ame, tlieskala rúčkami, rozhadzovala piesok do vzduchu a pri tom sa smiala. Gaara sa zahľadel na Kankura a zložil ho na zem, potom piesok stiahol a vrátil ho naspäť do tykvy.
Ponáhľala som sa k Ame a chytila som ju na ruky.
,,Ame, povedala som ti, že sa nesmieš hrať s ockovým pieskom." pokarhala som ju a Gaara sa na ňu zamračil. Ame zdedila červené vlasy po Gaarovi a hnedé oči po mne. Hoci sa Gaara snažil nerozmazlovať ju, jediný jej pohľad stačil a Gaara mi ju už trhal z náruče a objímal ju.
,,Nemôžeš jej všetko dovoliť Gaara a byť k nej taký milý." karhala som aj neho.
,,Aké je to mať namiesto jedného dieťaťa dve?" spýtal sa Kankurou a pri tom vypľúval piesok z úst.
,,Veď teba mám ako tretie dieťa, nevieš si dávať pozor?" spýtala som sa s úškrnom.
,,Spal som!" ohradil sa dotknuto.
,,No tak si ju neber na stráženie, keď si ideš ľahnúť do obývačky." podpichol ho Gaara a chytil ma okolo pasu.
,,Bla, bla. bla." odvrkol Kankurou, zvalil sa do pohovky a pustil si telku.
,,Ešte že máte iba jedno také šidlo." zývol si a ja som sa stiahla.
,,Na teraz to stačí." pritakal Gaara, ktorého malá Ame dosť zamestnávala.
,,Vlastne..." začala som potichu a obaja sa na mňa spýtavo pozreli.
,,Maličká Ame bude mať bračeka." povedala som potichu, načo Kankurou skríkol ,,ČOŽÉÉ?!" a Gaarovi som stihla Ame vychmatnúť z rúk skôr, než dopadol na zem.