Forever or never 41: Zabi alebo budeš zabitý (časť šiesta)...

„Tu máš ty šmejd!“ vykríkla Sora a vrazila Hľadačovi z Konohy priamo do brucha. Ten odletel pár metrov a pomocou nôh a rúk zabrzdil a postavil sa bez nejakých väčších zranení. Sora zaťala ruku v päsť, pretože väčšinou, keď niekomu vrazila päsťou tak letel nie pár metrov, ale pár desiatok metrov, a to je dosť veľký rozdiel.
„Sakra!“ sykla Sora a spustia prúd nadávok, ktoré kvôli nevhodnému obsahu neboli zverejnené.
„Čo je?“ spýtal sa jej provokatívne Hľadač, „Neudržíš so mnou krok?“
Sora si v tú chvíľu uvedomila, že tento Hľadač má buď dobrú náladu, alebo je poriadne švihnutý. Celý čas, čo bojovali len rozprával a rozprával. Asi si myslel, že ju tým znervózni alebo niečo podobné, avšak, veľmi mu to nevychádzalo. Sora z neho nebola nervózna, ale jeho reči ju už štvali a najradšej by mu vrazila päsťou priamo do jeho nezastaviteľných úst. Mala však dosť skúseností s idi*tmi na bojovom poli, a tak vedela kontrolovať svoj hnev- ale iba na bojovom poli.
„Čo by nie?“ povedala mu a tvárila sa absolútne nezaujato, akoby ju tam niekto donútil byť. Čo je tak trochu pravda.
Nechcela používať svoju schopnosť v tomto boji, lebo by sa mohla veľmi ľahko odhaliť a nevedela aké IQ majú, či nejaké vôbec majú, lebo je možné, že sú to proste ako naprogramované mašiny s jediným cieľom a to zabiť, a ak to ich IQ je dosť veľké, aby tento konkrétny Hľadač prišiel na to, ako funguje jej schopnosť, poprípade prišiel na jej slabinu, o ktorej ona vôbec nevie, lebo ona nevie zatiaľ o žiadnej slabine, nebude to vôbec dobré.
„Tak potom trošku zrýchlime tempo,“ prikrčil sa a Sora nemala vo zvyku čakať, kým jej protivník začne útočiť, a tak sa proti nemu rozbehla. No zrazu bol fuč. Zmizol?
Zrazu sa zjavil za ňou a kolenom je vrazil do chrbta. Spadla na kolená a objavil sa pred ňou. Kopol ju do brucha tak silno, že odletela niekoľko metrov dozadu. Chrbtom narazila o kmeň stromu a zošuchla sa na zem. Podoprela sa o stehná a postavila sa na rovné nohy. Hľadač zhíkol, pretože Sora vyzerala akoby sa jej ani prstom nedotkol.
Sora sa svižným krokom približovala k Hľadačovi a na tvári sa jej pohrával posmešný úškrn. Odhalenie – neodhalenie schopnosti, už jej to bolo jedno. Nenechá sebou len tak pohadzovať. Sústredila chakru do nôh a za chvíľku už stála pred Hľadačom tak blízko, že keby nemal masku, tak by sa im dotýkali nosy.
„Čo keby sme trošku spomalili?“ spýtala sa posmešne Sora, „Zdá sa, že toto tempo ti nevyhovuje,“ a päsťou mu vrazila do brucha, tak ako on vrazil jej, lenže on letel ďalej. Hlupák, nemal ju podceňovať. Sora k nemu došla práve vo chvíli, keď sa zviechal zo zeme.
„Ako?“ spýtal sa.
„No normálne. Trochu zvoľníme tempo,“ povedala mu Sora, aj keď vedela, že sa nepýtal na to.
„Ako to, že ti zmizli zranenia?“ spýtal sa konkrétnejšie.
Sora sa tajomne usmiala. „Skús na to prísť sám,“ vyzvala ho.
„Výzva prijatá,“ povedal, „mám rád výzvy,“ dodal a Sora normálne počula ako sa pod maskou uškŕňa.
Tak fajn. Napriahla rukou a chystala sa mu vraziť, no on jej úder vykryl svojou pravicou. Skúsila ho kopnúť a on jej nohu chytil druhou rukou. Tým mu zablokovala dve ruky, a tak sa už nemal až tak čím brániť. A ona mala voľnú ešte jednu ruku a nohu. Ľavou nohou sa ho chystala kopnúť, ale v tej chvíli, keď pohla nohou, tak od nej odskočil. Sora si uvedomovala, že keď budú bojovať iba taijutsu, tak to bude trvať dosť dlho, a preto to chcela urýchliť.

„Pi*us jeden!“ skríkol Hidan a mával pred svojím nepriateľom svojou kosou. Ten sa jej úspešne vyhýbal a Hidan akosi nevedel v sebe ten hnev udržať. A tak sa ešte viac sústreďoval na to, aby zasiahol svojho nepriateľa a v hlave už vymýšľal množstvo variant, ako bude Hľadača z Kiri mučiť. A pri každom z nich sa mu na tvári zjavil diabolský úškrn, ktorý si Hľadač nevedel vysvetliť.
„Mal by si si kontrolovať svoj slovník, mladý muž!“ napomenul ho jeho protivník, ktorý mal, a bolo to dosť zjavné, veľmi morálne a zastarané zásady.
Hidan sa začal smiať. Hľadač bol v pomykove. Prečo sa smeje?
Hidan sa smial z dvoch vecí.
Tento chlapík od neho chce, aby prestal nadávať?
Vážne ho oslovil mladý muž?
„Nepovedal som nič, z čoho by ti malo byť do smiechu!“ zvýšil hlas Hľadač a Hidan sa začal smiať ešte viac. Zastaraného Hľadača premohol hnev a rozbehol sa na Hidana s vytasenou katanou bežného tvaru. Hidan ho absolútne ignoroval a ani brvou nepohol, keď doňho Hľadač zabodol svoju zbraň.
Prestal sa smiať a pozrel sa nižšie na katanu, ktorá vytŕčala z miesta, kde mal srdce. Naklonil hlavu nabok, akoby nemal čo povedať, no aj tak si neodpustil komentár.
„To šteklí,“ schytil rukou katanu a začal ju pomaly vyťahovať zo zasiahnutého miesta. Za každú bolesť, ktorú mu to spôsobilo, samozrejme, ďakoval Jashinovi. Hľadač sa na to vyjavene pozeral a pod maskou mal ústa otvorené dokorán. Ako je toto možné? Ako to dokáže? Prečo ešte nie je mŕtvy? Takéto otázky sa samy seba pýtali Hidanove obete, keď zistili proti komu stoja.
„Nemožné!“ zvolal Hľadač a bolo počuť, že sa mu zlomil hlas, „Proste nemožné!“
„Pokoj, dedo! Nieže dostaneš infarkt!“ varoval ho Hidan posmešne, „Potom by to už nebola sranda.“
Hľadač začal pomaly od Hidana cúvať, ale nie od strachu. Proste nemohol zabiť Hidana. Nie preto, lebo bol nesmrteľný, ale z dôvodu, ktorý vedel iba on a ostatní Hľadači. A tento dôvod ho znepokojoval. Takisto ako fakt, že bojuje proti členovi Akatsuki, bývalému členovi Akatsuki, ako by ho opravila Sora, lebo tým, že ich zradil a odišiel s nimi, dal verejne najavo, že je proti nim, lebo v žiadosti od Kagov sa nepísalo nič o boji s členmi Akatsuki. Úplne im stačilo, že sa cez nich museli prebojovať, čo nebolo veľmi jednoduché, ale zvládli to. Ale kde je ten siedmy? Ten, čo tu mal byť. Skrýva sa snáď niekde? Nie. túto možnosť Hľadač ihneď zamietol. Predsa len, prekvapili ich. Určite by len tak nesedel schovaný v kríkoch. A keby aj bol náhodou schovaný, pretože by bol napríklad na hliadke, tak by svojich ľudí varovala a oni by na nich boli pripravení. Takže možnosť, že sa skrýva bola vylúčená. Ale kde potom je?!
Kým nad tým tak rozmýšľal, Hidan ponad neho preletel kosou. Preletel, nie preto, že by sa netrafil, ale Hľadač sa stihol zohnúť. Hidan urobil vo vzduchu salto a pristál.
„To bolo ku*va dobré, dedo!“ pochválil jeho reflexy, „Ale nebolia vás už kĺby?“
„Až taký starý nie som,“ odvetil mu oveľa pokojnejšie ako sa cítil. Stále ho znepokojovala jeho nesmrteľnosť. Stále sa pýtal. Ako? Ale nie na to, ako Hidan došiel k nesmrteľnosti. To vedel. Bola to otázka na úplne inú vec, ktorá s tým úzko súvisela, „vieš vôbec, kde si prišiel k svojej nesmrteľnosti?“ spýtal sa ho. Čakal, že mu neodpovie, a mal pravdu.
„Čo ťa to, ku*va, zaujíma?!“
„Len tak by som to chcel vedieť,“ odpovedal mu.
„Tebe to môže byť, do pi*i, jedno!“ kričal naňho Hidan. Čo sa do toho sakra stará?
„Ani nie,“ povedal pokojne Hľadač a približoval sa pomaly k Hidanovi, „ja viem
prečo si nesmrteľný, ale či to vieš ty, to je otázne.“
„Ó, vážne?“ spýtal sa posmešne Hidan, „No tak mi to, ku*va, prezraďte!“
„Pretože je to tvoj osud.“

„Do ri*i!“ zanadával Hľadač bojujúci proti Sore, lebo on bol čoraz viac dobitý, pričom
ona nemala ani škrabanec, „Ako to robíš?“ spýtal sa jej asi stý raz.
„Nevravel si tak náhodou, že máš rád výzvy?“ podpichovala ho Sora, „Kde je to tvoje
nadšenie, há?“
Hľadač si odfrkol. „Vážne som si nemyslel, že to použijem proti tebe,“ povedal a vytiahol svoju katanu, o niečo kratšiu ako meter.
„To myslíš ten nožík?“ spýtala sa pohŕdavo Sora a ukázala na jeho katanu, ktorá vôbec nevyzerala ako nožík, čo ju absolútne netrápilo.
„To nie je nožík!“ kričal na ňu a ona si z toho nič nerobila. Nemala vo zvyku si robiť niečo z toho, čo jej niekto povedal. Jednoducho, čo sa jej nepáčilo ignorovala. A to, že na ňu henten chlapík ziape sa jej nepáčilo. „Toto je špeciálna katana!“ kričal ďalej.
Sora zbystrila pozornosť. „Špeciálna?“ nadvihla jedno obočie a prezrela si katanu. „A čím, prosím ťa!“ povedala, akoby tento kus kovu mal byť absolútne ničím špeciálny.
„A nie len táto!“ zvolal Hľadač nadšene, „Ale všetky katany Hľadačov sú špeciálne, a to znamená, že majú špeciálne schopnosti!“
Teraz sa mu, ako jednému z mála, podarilo úplne upriamiť Sorinu pozornosť na jadro veci.
„Čo?“ spýtala sa Sora.
„Presne ako počuješ! Toto nie sú obyčajné zbrane!“ pozdvihol svoju katanu vyššie, aby si ju mohla lepšie pozrieť, ale jej stále pripadala ako obyčajná zbraň. Ale prečo by jej klamal? Nakoniec, aj oni vyzerajú ako obyčajní ninjovia a majú špeciálne schopnosti. Zrazu sa potvrdilo, že neklamal. Jeho katana začala žiariť nažlto a svietila tak prenikavo, že si Sora musela zakryť oči.

„Môj osud?! O čom to tu, ku*va, trepeš?!“ vrieskal Hidan. Prečo si z neho tento starý pán robí srandu? Hidan si aspoň myslel, že je starý. Bol asi meter štyridsaťpäť centimetrov vysoký a spod masky mu vytŕčali prešedivené vlasy.
„Presne tak. Tvoj osud,“ povedal mu pokojne Hľadač. Je načase, aby sa konečne dozvedel, ako to je v skutočnosti. Zložil si masku a naozaj bol starý, o čom svedčili hlboké vrásky a čierne oči, ktoré akoby prežili začiatok sveta.
„Vyzeráte, že ste si, ku*va, istý, tým, čo hovoríte!“
„Lebo aj som,“ pritakal mu Hľadač, „povedz mi, a svojou odpoveďou možno zmeníš môj názor, koľko máš rokov?“
„Tvoj názor na čo?!“
„Na tvoj osud.“
Hidan si odfrkol a dal si naozaj načas kým mu povie odpoveď. Nech už bude akákoľvek. Nakoniec sa rozhodol, že mu povie koľko má rokov. Možno potom prestane trepať o jeho osude a hneď nato s ním bude bojovať a zabije ho. „Dvadsaťdva.“
„A ako dlho ti už je toľko?“ spýtal sa ho ďalšiu otázku Hľadač.
„Nepovedali ste mi, že sa ma budete pýtať toľko otázok!“
„Ani som nepovedal, že sa ťa spýtam len jednu.“
Hidan sa naňho zamračil a chcel ho zabiť hneď v tej chvíli, ale niečo mu hovorilo, že by mal zistiť či má tento starec halucinácie, alebo hovorí pravdu. „Dlho,“ odpovedal mu, „a teraz sa ma isto spýtate, ako dlho to, ku*va, je!“
„Nespýtam,“ povedal Hľadač a tým Hidana prekvapil.
„Vážne ťa to nezaujíma? Myslel som si, že sa ma budeš viac pýtať!“ zasmial sa, „V tom prípade si určite zmenil svoj názor na môj osud a teraz môžeme, dedo, pokračovať v boji, nech ťa už konečne zabijem!“
„Nepýtam sa ťa to preto, lebo odpoveď na túto otázku poznám. A práve preto som nezmenil svoj názor.“
„Vieš odpoveď?“ povedal šokovaný Hidan.
„Máš dvadsaťdva rokov presne tak dlho ako ja päťdesiatdeväť!“ zvolal Hľadač a Hidan nebol schopný povedať ani ‚ku*va!‘.
Čo to má sakra znamenať? Takú istú dobu?

„Čo to, do r*ti, je?!“ skríkla Sora, keď ju svetlo z katany oslepilo úplne a nevidela vôbec nič. Zavrela oči, lebo to už nemohla zniesť.
‚Sora! Oni majú špeciálne katany!‘ ozval sa v jej hlave Rikin hlas, takisto ako aj v Seiichiho a Shinichiho. Riko to povedal Naoki a ona neváhala a poslala to ďalej, čo bolo dosť náročné, keďže mysle jej priateľov, s ktorými sa mohla spojiť, boli veľmi zaneprázdnené, a tak jej chvíľu trvalo, kým im to mohla ‚povedať‘.
Hľadač sa začal šialene smiať. Takže proti nej chce použiť svoju katanu.
No a čo!? Veď je to len zbraň! Pomyslela si Sora.
Svetlo začalo ustupovať a Sora pomaly rozoznávala črty čistinky, na ktorej momentálne bojovali, keď otvorila oči. Pozrela sa pred seba a videla obrysy človeka, čo drží niečo dlhé v ruke. Hneď ako sa jej rozjasnil zrak, si všimla, že jeho katana sa zmenila. Okolo nej šľahali plamene.
„Zistím, ako to robíš a použijem pri tom všetku svoju silu!“ kričal ako zmyslov zbavený Hľadač.
„Takže horiaci nožík je tvoje plná sila, čo?“ provokovala ho Sora. Vedela, že by nemala, ale nemohla si pomôcť.
„To nie je nožík!“ vykríkol a rozbehol sa proti nej.
„Keď použiješ plnú silu ty, tak aj ja,“ povedala si potichu Sora, tak že ju nemohol počuť. Možno Hľadač zistí, akú má schopnosť, ale keď bude mať polámaných niekoľko kostí, tak mu to bude nanič.
Rozbehla sa proti nemu a s chakrou v chodidlách bola rýchlejšia ako on. Prešmykla sa cez jeho obranu a jednu mu vrazila. Letel vzduchom, chrbtom nadol, že zdola to vyzeralo akoby relaxoval. Sora vyskočila nahor stále pomocou chakry, a ocitla sa nad Hľadačom a vytvorila tri klony. Jeden klon schytil druhý klon za ruku a začal sa ním oháňať. Pri jednej otočke ho pustil a ten letel priamo na Hľadača z Konohy. V ruke Sorinho klonu sa začala tvoriť chakra.
Posledné slová pred tým, ako ho klon udrel a on letel dole boli: „Zelená chakra?!“
Letel dole takou silou, že pod ním popraskala zem a vytvoril sa menší kráter. Sora medzitým vyskočila vyššie pomocou svojho ďalšieho klonu- stúpila mu na chrbát a odrazila sa- a ten následne zmizol. Bola zarovno so svojím posledným vyvolaným klonom. Ona upažila ľavú ruku a jej klon pravú. No nechytila sa. Aspoň nie svojimi rukami. Z ich rúk vychádzala zelená chakra, ktorá sa formovala do určitého tvaru. Do tvaru ruky. Keď už obe ruky boli hotové, chytili sa za ne. Sorin klon ju začal točiť okolo svojej osi a ona medzitým nazbierala chakru aj do svojej pravej ruky, z ktorej sa tiež sformovala obria ruka.
Hľadač sa začal zviechať zo zeme. Pošúchal si hlavu a začal hľadať svoju katanu, ktorá už nežiarila ohňom. Začal sa k nej približovať, že konečne zabije tú mizernú mrchu, ktorá má zelenú chakru, čo bolo dosť nezvyčajné. Povedal si, že sa vykašle na jej tajnú schopnosť a že sa neskôr spýta Kagov. Tí predsa o tom museli niečo vedieť. A aj keby nie. Malo by mu to byť jedno! Plne rozhodnutí, že Soru konečne zabije, začul nad sebou jej výkrik.
„TERAZ!“ a jej klon, ktorý hneď potom zmizol, ju hodil ešte väčšou rýchlosťou, akou šiel jej klon predtým, na Hľadača, ktorý mal pod maskou otvorené ústa dokorán a snažil sa čo najrýchlejšie dostať k svojej katane. Bezúspešne.

„Vidím, že si prekvapený,“ skonštatoval Hľadač, keď videl, ako sa Hidan tvári. Ako je možné, že nie je jediný nesmrteľný. Teraz si však na niečo spomenul. Na niečo, o čom im Sora nie tak dávno rozprávala.
„To nie je možné,“ hlesol.
„Ale je,“ potvrdil mu to Hľadač, ktorý dúfal, že to Hidanovi doplo, lebo na prvý pohľad nevyzeral najchytrejší.
„Takže som...“ nedokázal dokončiť vetu.
„Povedz to!“ vyzval ho Hľadač.
„...Nasledovník?“ dokončil potichu s otáznikom na konci Hidan.
„Presne tak,“ povedal so spokojným úsmevom Hľadač, „konečne som ťa našiel,“ predpažil pred seba jednu ruku, na ktorej sa objavil znak Kiri a namieril ju na Hidana.
„Čo to, ku*va, robíš?“ Nasledovník- nenasledovník, hrešiť ho nikto neodnaučí.
„Nemám dôvod strácať čas,“ povedal vážne Hľadač a predniesol hlbokým hlasom:
„Hidan, Nasledovník hľadaný Hľadačom, ktorému bol zverený Tvoj osud, bol si nájdený. Teraz budeš plnohodnotným Hľadačom! Nájdeš svojho Nasledovníka, ktorý bude od tejto chvíle na teba čakať, a odprevadíš svojho Predchodcu na večný odpočinok!“
A na Hidanovom pleci sa objavilo znamenie Kiri. Zistil to tak, že na ňom pocítil pálenie a škrabanie, akoby bol spálený od slnka. Odhalil si plece a naozaj tam bolo. Nechápavo sa pozrel na starca a ten mal pred sebou znova predpaženú ruku. Tentoraz v nej držal svoju modrú masku. Posledný krok. Prevziať masku a tým aj svoju povinnosť. Urobil krok bližšie k Hľadačovi, teda bývalému Hľadačovi, a chystal sa ukončiť etapu svojho starého života a začať novú...