Reset 9 - Svadobné šaty

Keď som sa na druhý deň zobudila, zistila som, že je desať hodín. Zasa som spala dlhšie ako som mala vo zvyku. Čas som však neriešila, skôr som sa snažila nejako rozpamätať. Bola som zmetená a trochu rozrušená, pretože sa mi snívali zlé sny. Našťastie som si nepamätala aké sny to boli. Šla som sa osprchovať a pod horúcou vodou som sa snažila ukľudniť. Asi po desiatich minútach som začala pociťovať pokoj. Nohu som už mala v poriadku, aj keď ešte trochu pobolievala. Vonku bolo tak horúco, že som sa rozhodla dať si biele šaty po kolená z ľahkej látky, cez pás som si ich previazala čiernou stuhou. Vlasy som si zopla do konského chvosta a zišla som dolu. Keďže Ai mala voľno, rozhodovala som sa čo si spravím na raňajky. Pozrela som sa do chladničky a pohľad mi hneď padol na vajíčka. A tak som ani na chvíľku neváhala a za pätnásť minút som sedela na gauči pred telkou a raňajkovala som. Popri tom som si prepínala kanály a v duchu sa rozčuľovala nad tým, že tam nejde nič normálne. V momente keď som odkladala riad do umývačky sa ozval zvonček. Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovali jedenásť. V tom som si uvedomila, že to bude určite Sasuke. Nervózne som si uhladila šaty a šla som mu otvoriť. Stál vo dverách a ani sa neobťažoval pozdraviť. Zamračila som sa na neho.
,,Dobrý deň prajem, Sasuke.“ Jeho meno som ešte zdôraznila a čakala kým sa vzchopí. Premeral si ma od hlavy až po päty a nadvihol obočie.
,,Dnes žiadny tréning?“ spýtal sa ma a vošiel mi do domu. Bez toho, aby som ho pozvala! Ty jeden drzý, arogantný, egocentrický, malicherný chrapúň... nadávala som v duchu a zabuchla dvere.
,,Nie, ešte stále ma bolí kotník. Dnes si chcem oddýchnuť.“ Pôvodne som mala v pláne, že sa prezlečiem a pôjdeme trénovať, ale po tomto mu neurobím tú radosť, aby ma mohol zosmiešniť, alebo aby sa mi znovu niečo prihodilo. Sadla som si na pohovku a zamračila som sa na neho. On sa pohodlne usadil oproti mne a uškrnul sa. Ruku si vyložil na operadlo pohovky a zadíval sa na telku.
,,Tak čo chcete dnes robiť princezná?“ opäť sa ozval posmešným hlasom a ani sa na mňa nepozrel.
,,Čo by si povedal na to, keby som ti vykrútila krk?“ zavrčala som pomedzi zaťaté zuby. Z jeho hrude sa ozvalo posmešné odfrknutie.
,,Môžeš sa o to pokúsiť.“ Navrhol mi s úškrnom a bolo vidieť ako sa náramne zabáva. Pokrútila som hlavou, aby som sa ukľudnila.
,,O čo ti ide Sasuke? Aký máš so mnou problém? Ha?“ vyštekla som a vyrovnala som sa, aby som ukázala, že nie som taká slabá ako som bývala. Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol a taktiež sa narovnal.
,,Baví ma to. Zo Sakury ma nebavilo robiť si takú srandu. Jej reakcie neboli také vtipné. Okrem toho, zmenila si sa, dokonca sa aj brániš, kedysi by si sa iba pozerala do zeme.“ Ústa vykrivil do posmešného úsmevu a znovu sa zahľadel na telku.
,,Buď taký milý a toto správanie si odpusti! Kto si myslíš, že si?“ svoj hlas som ukľudnila do výstražného šepkania. Otočil ku mne hlavu a na zlomok sekundy si ma premeral. Než som stihla žmurknúť, znovu sa pozeral do tej bedne a ani sa neobťažoval mi odpovedať.
,,Ty si jeden arogantný, bezcitný, egocentrický... de- blbec!“ skríkla som na neho a prudko som sa postavila.
,,Vážne?“ spýtal sa ma a jeho tón naozaj znel prekvapene. Pozeral sa na mňa z pohovky a mlčal. Zrazu sa ozvalo zaklopanie. Keď už som bola teraz taká rozbehnutá, nechcela som sa zastavovať. Mám možnosť mu vynadať a možno sa konečne uvedomí a tak som smerom ku dverám skríkla: ,,Nikto nie je doma!“ a znovu som na neho zazrela. Práve som sa chystala vychrliť na neho kopu nadávok, keď sa zrazu rozleteli dvere a do obývačky mi napochodovala moja teta Ami aj s nejakými neznámimi ženami. Obaja so Sasukem sme sa v šoku pozreli na moju tetu, ktorá zalomila rukami a spustila: ,,Hinata, zlatíčko! Konečne som ťa zastihla! Príprava na svadbu je v plnom prúde, a ty nemáš šaty! Mám približne tvoje mieri, keďže moja dcéra ma podobnú postavu ako ty, ale musíme si ťa obzrieť a zobrať ti ich, a samozrejme musíme vybrať strih!“ vypleštila som na ňu oči a zostala nemo na ňu civieť.
,,Teta Ami, j-a-... n-no...“ koktala som úplne mimo.
,,Nič nehovor, ja ťa chápem. Určite si v strese a nevieš čo máš robiť, ale kedže sa starám o prípravu svadby ja, tvojou jedinou povinnosťou je prísť za mnou a vyriešiť svadobné šaty.“ Karhala ma, ale pri tom sa milo usmievala. Prišla ku mne a ignorujúc Sasukeho a toho, že nás vyrušila ma schytila za ruku a poťahala do stredu miestnosti kde stáli tie ženy a profesionálne si ma premeriavali.
,,Ami-sama, má dokonalú postavu. Myslím, že sa nenájdu jediné šaty, ktoré by jej nesedeli.“ Skonštatovala asi zrejme návrhárka nadšeným tónom a prezerala si ma. Sasuke tam sedel na gauči a pozeral mojím smerom, pri tom sa mu v očiach odrážala škodoradosť z toho, že ma vyrušili pri mojom výbuchu. Rýchlo mi zobrali mieri a pýtali sa ma, aké chcem šaty. Pokrčila som plecami.
,,Mne je to jedno. Niečo vymyslite.“ Všetci v miestnosti stíchli a dokonca aj Sasuke, ktorý po celý ten čas, čo ma obskakovali pozeral na telku sa otočil mojim smerom.
,,Nemáš žiadnu predstavu o tvojich svadobných šatách?“ spýtala sa ma zarazene návrhárka.
,,Nie... myslím, že vy budete mať lepšiu predstavu o tom čo mi pristane.“ Snažila som sa milo usmievať, ale cítila som sa ako debil. Každá žena má aspoň akú takú predstavu o tom, ako by mali jej svadobné šaty vyzerať. Každá! A ja som sa ešte ani nezamýšľala nad nimi. Dokonca som ani nemala náladu nad nimi premýšľať.
,,No tak fajn srdiečko... ehm, kedy príde ženích naspäť do Konohy?“ spýtala sa ma znovu a zložila si okuliare z dlhého nosa.
,,Tak to vám neviem povedať, ale zhruba tak za... deväť dní.“ Snažila som sa to rýchlo prerátať v hlave a uistiť sa, že som sa nepomýlila.
,,Dobre, tak nech sa hneď potom zastaví za mnou, musíme mu narýchlo ušiť smoking. A aj družičku a družbu budem potrebovať.“ Prebodla ma pohľadom, ktorý mi vyčítal, že som sa na to vykašľala, na svoj veľký deň.
,,Družička príde už dnes, ale družbu ešte nemáme vybraného, takže ten príde aj s Narutom, mô-môžeme sa tak dohodnúť?“ spýtala som opatrne a dúfala, že Sasuke opäť pozerá na telku a nevšíma si nás, pretože som sa cítila zle už len pri pomyslení na svadbu a dnešným dňom som si viac uvedomovala, že mi zostáva už len zopár dní slobody.
,,Dobre. Teším sa na spoluprácou s vami Hinata-sama.“ Usmiala sa na mňa a mne spadol kameň zo srdca, pretože jej skúmavý pohľad mi bol nepríjemný. Podala mi ruku a tak som jej ju stisla.Otočila sa na päte aj aj so svojimi pomocníčkami vypochodovala z domu.
Teta Ami sa ešte zdržala a rozprávala mi ako pokračujú prípravy na svadbu, ale nepočúvala som ju. Len som prikyvovala a sem tam som mrkla na telku. Sasuke pozeral akýsi dokumentárny film o divokých šelmách. Keď som ju konečne dostala z domu, - pred tým sa však stihla spýtať, kto je ten mladík, čo mi sedí v obývačke - zrútila som sa na pohovku a vzdychla som si. So Sasukem sme dopozerali hodinový dokumentárny film bez jediného slova. Na konci som už zaspávala.
,,Čo chceš dnes robiť?“ jeho otázka ma vytrhla z driemot. Poškriabala som sa na hlave a zamyslela sa.
,,Musíme ísť za Ino.“ To bolo všetko čo som povedala a to mu očividne stačilo. Postavil sa a čakal, kým sa uráčim aj ja, a tak som sa chcene či nechcene musela zdvihnúť a vypochodovať s ním von.
Kráčali sme po Konohe a hľadali Ino. V Nemocnici nebola, pretože dnes mala trénovať so Sasukeho týmom, ale teraz bolo poludnie, tak som dúfala v to, že najskôr budú niekde obedovať. A nemýlila som sa. Ino práve vychádzala z Ichiraku rámen aj s trojicou geninou. Jeden z nich sa mi nápadne podobal na Naruta, mal rovnaký strih vlasov len čierne a očividne prekypoval hyperaktivitou. Vedľa neho stálo dievčatko, ktoré vyzeralo byť veľmi plaché, mala som dojem, akoby som pozerala sama na seba, aj keď toto dievča malo ryšavé vlasy po zadok zapletené vo vrkoči. Pousmiala som sa na ňu, načo mi úsmev opatrne opätovala. Trojicu uzatváral chlapec s hnedými neposednými vlasmi a zamysleným pohľadom. Ino nás zbadala a nadšene sa k nám vydala aj s trojicou.
,,Hinata, Sasuke! Som rada, že vás vidím, čo vy tu?“ spýtala sa s úsmevom, ale jej hlas prehlušil ten hyperaktívny.
,,Sensei! Vy ste sa na nás vykašlali! Ja som dúfal, že ma naučíte tú novú techniku a vy si len tak odpochodujete! Vybodnete sa na nás a chodíte si tu s nejakým dievčaťom!“ rozkričal sa ten čo sa podobal na Naruta, a v tom dostal takú ranu, až odletel o meter ďalej.
,,Baka! To je budúca lady Hokage, Mito!“ naozaj som si myslela, že je plachá? Ďalšia Sakura. Udivene som si ich prezerala a premýšľala nad tým, ako sa mi podobajú na nich troch, na tým 7. Mito sa postavil a šúchal si hrču na hlave. Premeral si ma a usmial sa.
,,Prepáčte mi slečna.“ Ospravedlnil sa a pozrel sa na Sasukeho.
,,Váš Sensei má dôležitú úlohu. Už sme sa o tom bavili.“ Ino sa karhajúco pozrela na Mita a ten len sklopil pohľad k zemi.
,,Mito, naučím ťa tú techniku len čo sa opäť vrátim. Je to len pár dní, to vydržíš. Zatiaľ trénuj s Aki a Daruim.“ Sasuke sa pozrel na neho vážnym pohľadom. Mitovi v očiach zažiarili iskričky.
,,Musím uznať Sasuke, dnes ma veľmi prekvapili. Sú vynikajúci.“ Usmiala sa na neho uznanlivo a zbožne Ino.
,,Samozrejme, veď náš sensei je Uchiha Sasuke! Najlepší ninja v Konohe hneď po Hokagem a ešte k tomu jeho najlepší priateľ! A ja sa tiež stanem Hokage!“ skríkol Mito a radostne si poskočil. Potom sa otočil na Aki a trochu očervenel.
,,Dúfam, že aj ja raz budem mať takú nádhernú ženu ako Naruto.“ Usmial sa na ňu a Aki na neho zazrela. Pousmiala som sa nad jeho rečami. Bol v celku roztomilý.
,,Čo tu vlastne hľadáte?“ spýtala sa Ino a premerala si nás, a tým ma vyrušila zo zamyslenia. Zaujímalo by ma, ako sa k nim správa ako Sensei. Očividne ho majú radi.
,,Vlastne som prišla za tebou. Chcela som sa ťa spýtať, či by si chcela byť moja družíčka.“ Ešte som tú vetu ani poriadne nedohovorila, už mi Ino skočila okolo krku a radostne výskala. Trochu som si vydýchla, lebo táto novinka dostatočne odviedla jej pozornosť od Sasukeho a toho, že nás zasa stretla spolu.
,,Výborne, tak dnes musíš ísť za návrharkou, ktorá mi navrhuje šaty. Ona ti pomôže s výberom.“ Podala som jej vizitku, ktorú mi dala pred odchodom. Ino si ju prezrela a usmiala sa.
,,Ďakujem. A kto bude družba?“
,,No, tak to nechávam na Narutovi.“ Ino sa usmiala a potom sa pozrela na deti.
,,Musíme už ísť, ideme trénovať. Večer sa za ňou zastavím.“ Rozlúčila sa a odchádzala aj s týmom.
,,Dovidenia Sasuke sensei! Dovidenia slečna!“ zakričali Mito s Aki a vzdialili sa aj s tichým Daruim.
So Sasukem sme ďalej pokračovali v ceste nevedno kam, len tak sme chodili a mlčali sme.
,,Ale, ale, čo sa stalo, že si tak ticho?“ spýtal sa ma a pri tom hľadel na obzor. Pozrela som sa na neho a opäť som sa pozrela pod nohy.
,,Nie som veľmi zhovorčivý typ. Myslím, že to vieš už dávno.“ Odpovedala som potichu a ďalej som sa sústredila na cestu.
,,Hm... a ja som si myslel, že budeš pokračovať vo svojom vystrájaní.“ Smutne si povzdychol Sasuke.
,,O čo ti ide? Tebe robí dobre keď niekoho provokuješ a rozčuluješ?“ spýtala som sa odmeraným tónom a pozrela som sa na neho. Zastavila som sa a on sa zastavil tiež. Stáli sme oproti sebe a ľudia nás obchádzali.
,,Už som ti na tú otázku odpovedal-“
,,Ale mňa to absolútne nezaujíma! B-buď taký láskavý, a... a nechaj si to pre niekoho iného! Mám s tebou stráviť niekoľko dní, a nebudem zná-šať tvoje... výstrelky a nálady!“ môj hlas sa rozoznel ulicou a všetci zastali a ohromene na mňa pozerali. Ešte sa nestalo, aby som sa rozkrikovala len tak po hocikom na ulici a už vôbec nie po Uchihovi. Sasuke stál bez jediného výrazu a pozeral mi rovno do očí. Naštvane som sa otočila a so slovami : ,,Domov trafím sama!“ som odpochodovala do sídla kde som asi hodinu nadávala, hodinu sa ukľudňovala a nakoniec som zaspala pri zapnutej telke.