Uzumaki dvojičky - 42. Yasuove tajnosti

Nastal obrovský výbuch. Zasiahol všetko naokolo. Jaskyňa sa začala rúcať. Kakashi mal čo robiť, aby dostal Natsumi spod padajúceho kameňa. Naokiho zachránil vlastný summon. Lenže ten bol mimo. Celé jeho telo bolo spálené. Madarov ohnivý blesk ho spálil celého. Jaskyňa spadla celá. Nikoho nezasypala.
Madara bol v absolútnom poriadku. Naokiho kladivo ho nezasiahlo, stihol sa mu vyhnúť. Tak isto kameňom. Po jeho boku stál Tobi so Zetsuom.
„Kde je Yasuo?" opýtal sa.

Yasuo bol už na míle ďaleko od tohto miesta. V najhlbšom, najčernejšom lese na severe Ohnivej zeme sa stretol s niekoľkými osobami. Boli tri.
„Je nažive," hlásil im.
„Tak to mení naše plány."
„Najskôr Madara, potom zmeníme tento svet k obrazu svojmu."
„Zostaň v Akatsuki. Sleduj ich. Dávaj nám informácie."
„Ale pamätaj, nesmú ťa odhaliť."
„Ako rozkážete."
Yasuo sa obrátil a bol na odchode.
„Výborná práca s Kyuubiho jinchuurikim. Za to, že si sa o ňu staral budú možno s nami spolupracovať, keď sa dozvedia pravdu. Teraz sa však rýchlo vráť."

„Neviem," odpovedal Zetsu.
„Nevieme ho nájsť," odpovedala jeho čierna polovica.
„Nevadí. Máme tu pár ninjov ako na podnose."
Všetci vytvorili okolo Natsumi, čiastočne aj Naokiho, obranný val.
„Aké milé," povedal sarkasticky Madara.
„Katon: Gouryuuka no Jutsu."
„Mokuton: Jukai Koutan."
Madara najskôr poslal na nich ohnivú techniku, následne ich uväznil medzi stromami.
Oheň však ihneď zmizol. Stromy zachvátil čierny plameň.
„Aké milé, že sa o niečo snažíš," povedal práve prichádzajúci Nagato.
Spolu s ním sa dostavil na Itachi a Konan.
„Idete ako prasatá na porážku," hovoril Tobi.
„Ideme!" povedal Madara.
„Prečo?"
„Nemá to zmysel. Toľkých neporazíme," hovoril Madara.
Tobi k nemu pristúpil bližšie.
„Teraz máme jedinečnú príležitosť ich zabiť. Našich protivníkov."
Madara sa k nemu natočil a niečo mu pošeptal do ucha.
„Nech si myslia, že sa ich bojíme. Pri ďalšom strete ich zničíme."
Madara a Tobi zmizli, ani nevedeli kedy. Taká to bola rýchlosť. Zetsu sa pomaly schovával do zeme a onedlho ani jeho nebolo.

Itachi sa otočil smerom k Naokimu. Pristúpil k nemu. Ale jeho summon mu nedovolil priblížiť.
„Ja som jeho..."
„Viem kto si Itachi. Ale môžeš priniesť do jeho rán infekciu."
„Tsunade je výbornou lekárkou, ona ho ošetrí," povedal Nagato a ukázal na ňu.
„Prečo by som mala?" odvrkla.
„Z povinnosti k jeho otcovi."
Lenže ani sa nenazdali a Naokiho popáleniny mizli. Jeho summon bol sklonený nad ním a ronil slzy. Slzy dopadali na Naokiho telo a na mieste, kam dopadli, neboli už žiadne popáleniny. Trvalo to pár sekúnd a na Naokiho tele nebol ani najmenší náznak po popáleninách. Otočil sa po Itachim.
„U nás mu bude lepšie. Nemáte ho tu čo naučiť."
„Kto ho naučí lepšie ovládať sharingan ako ja?"
„Jeho schopnosti so sharinganom sa zlepšia časom. Pochybujem, že ho naučíte to, čo by sa naučil i nás."
„Čo by si naučil ty?"
„Ja? Nič. Ale Majster áno."
„Kto?"
„Majster."
„Aký?"
„Meno vám nemôžem povedať."
„Prečo?"
„Lebo on už nejakú dobu nijaké nepoužíva. On ho naučí veci, ktoré potrebuje. On mu dá silu, ktorou porazí Madaru. On ukázal len zlomok sily pri ich súboji."
„Madara je naozaj na inej úrovni," hovoril Nagato.
„Na mesiac si ho zoberiem," hovoril.
„No tak dobre."
Vták sa obrátil na Kakashiho.
„Zoberte dievča domov. Trénujte s ňou. Bude to potrebovať."
Naklonil sa ku Kakashimu.
„Ešte nie sú pripravení na pravdu," pošeptal mu.
Vták ovinul svoje krídla okolo Naokiho. Začali horieť a o sekundu už tu neboli.

Nagato sa dal do pohybu. Išiel preč. Aspoň chcel.
„Poď Itachi."
Itachi však stále na mieste. Pozeral sa Kakashimu do oka, on zase do jeho očí. Obidvaja kývli hlavami a Itachi skočil k Nagatovi.
„Môžeme."
Kakashi sa obrátil k svojim partnerom.
„Aj my musíme ísť. Nevieme, ako je na tom Natsumi."
Tsunade po týchto slovách ju začala ošetrovať.
„V poriadku. Zvládne cestu."

Madara a Tobi sa dostali do ich základne. Na mieste zvanom Hrob Hory. Tam na nich čakal Yasuo.
„Kde si bol?"
„Tu."
„Prečo si tak rýchlo zmizol."
„Myslel som si, že pôjdete aj vy."
„Kebyže si tam, tak by sme mali dvoch Kyuubiov. Takto máme akurát tak veľké h***o," hovoril Madara.
„To už sa nestane."
„Nestane. Priprav sa. Hidan a Kakuzu chytili Nibi. Zajtra ju zapečatíme. Potom pôjdeš pre Sanbiho."
„Ako povieš, Tobi."
Yasuo ich nechal samých dvoch v miestnosti. Odchádzal z nej s pocitom, že niečo tušia.
„Niečo nám tají."
Jeho tušenie boli správne.