Romakčný príbeh 12 Sasukeho nočná mora

V tej chvíli ju od seba odstrčil a postavil sa. Mračil sa na Sakuru, zovierajúc ruky
v päsť, ktorá sa tvárila pobavene a v zelených očiach, ktoré upierala na Sasuke, sa jej blýskalo. Vyviedla ho z rovnováhy a to ju tešilo. Zahryzla si do spodnej pery a potláčala úsmev. Sasuke sa ani nepohol, nič nepovedal, len sa na ňu vražedne pozeral, akoby potajme dúfal, že bude schopný zabíjať pohľadom.
Keď si Sakura uvedomila, že od Sasukeho odpoveď nedostane, čo si aj myslela, vzdychla si a prudko sa postavila. Stáli oproti sebe tak, že sa takmer dotýkali nosmi. Sakura naklonila hlavu nabok a nadvihla ružové obočie, dala si ruky v bok a uškrnula sa.
„Ako si mám vysvetliť tvoje mlčanie?“ provokovala ho.
„Vypadni!“ precedil pomedzi zuby. Sakura sa zazubila.
„Nemôžem,“ povedala s úsmevom.
„Tak ti pomôžem,“ povedal a schytil ju za lakeť a ťahal k dverám. No ona sa bránila, ťahala ho naspäť a nohami brzdila.
„Nemáš ma náhodou strážiť?“ spýtala sa ho zadychčane, lebo bol dosť silný a ešte viac, keď bol naštvaný. Zrazu ju pustil a ona spadla na zem, otočil sa k nej a doslova na ňu pozeral zvrchu. Ona napoly sedela, napoly ležala dolu na dlážke a jej zamračený výraz sa menil na ako tak normálny. Nadvihla obočie akoby očakávala, že ju zdvihne a Sasukemu zrazu pripadala úboho. Odfrkol si. Obišiel ju a sadol si opäť na gauč.
„Pod pojmom ‚vypadni‘ si nemusíš hneď predstaviť vypadnúť z bytu,“ poznamenal a pri tom na ňu ani nepozrel.
Prevrátila očami a zaťala čeľusť, ktorú hneď uvoľnila. Posadila sa a pozrela sa cez plece, aby videla na Sasukeho, ktorý sedel na gauči, tam ako predtým, a rozmýšľala, ako ho donútiť odpovedať. Skrčila ľavú nohu a ľavou rukou sa podoprela o stehno a pomaly vstávala. Otočila sa a vykročila ku gauču. Keď prechádzala okolo Sasukeho, naschvál sa k nemu otočila zadkom, čím ho chcela provokovať, ale Sasuke ostával ľadovo pokojný, čo ju štvalo.
„To je jedno, čo si pod tým predstavím, lebo ja nevypadnem,“ povedala keď si vedľa neho sadala. Naklonila hlavu a pozerala sa na Sasukeho, ktorý sa ju snažil ignorovať. Bože, kde je tá Sakura, ktorá sa tu skoro rozplakala? Aj s tou by sa oveľa radšej rozprával ako s tou, čo tu vedľa neho sedí, „Tak aký je to pocit?“ pýtala sa znova.
Prudko k nej otočil hlavu, čo ju spočiatku šokovalo, čo spôsobilo, že sebou kúsok trhla dozadu, no spamätala sa a priblížila sa tvárou k tej Sasukeho.
„Ten pocit,“ začal hovoriť pomaly a potichu, že ho skoro nepočula, „nepoznám, lebo neexistuje.“
Sakure sa najprv mimovoľne nadvihlo obočie, ktoré sa potom stiahlo na svoje pôvodné miesto a jej ústa sa roztiahli v úsmeve. Zasmiala sa. Ak sa to vôbec dá nazvať smiechom. Znelo to akoby sa k tomu nútila. „Oh, Sasuke, si vo fáze popierania?“ spýtala sa a prešla mu ukazovákom po pravom líci, no s ním to nič neurobilo.
„Aké popieranie?“ spýtal sa jej a svojou rukou striasol tú jej, „Chcela si vedieť odpoveď, tak tu ju máš. Nemôžem za to, že sa ti nepáči.“
„Máš pravdu,“ povedala a naklonila sa k nemu ešte bližšie, „tá odpoveď sa mi nepáči. Ale vieš, čo sa mi páči?“ spýtala sa ho.
„Nie,“ povedal, ale neodtiahol sa. Nevedel prečo, ale akosi sa mu začalo páčiť naťahovanie so Sakurou. Ďalej ísť, samozrejme, nechcel, „ale mám silné tušenie, že mi to čoskoro povieš.“
Oblizla si pery a položila si ruky na jeho plecia a sťažka dýchala. „Ty sa mi páčiš.“
„Predstav si, že to vie celá Konoha,“ podpichol ju. Jej úsmev na chvíľu zmizol, avšak hneď na to sa znova objavil.
„Keď sme už pri tom, čo vie Konoha, vieš, čo sa šepká?“ spýta sa ho s lačným výrazom očakávajúc kedy mu to bude môcť povedať do tváre. Hľadela naňho a čakala kým prehovorí. Nechcela mu to povedať skôr, ako sa jej to spýta. Chcela, aby ho premohla zvedavosť.
Sasuke chvíľu rozmýšľal či to vôbec chce vedieť. Záleží mu vôbec na tom? Ale potom sa pozrel Sakure do očí a videl v nich to nadšenie. Ona chcela, aby to vedel. Tak čo to je? Zamračil a sa stisol čeľusť. Ona si opäť hrýzla spodnú peru, úplne vo vytržení, ale čakala. Chcela, aby bol zvedavá, no ona sa nemohla dočkať, kedy mu to povie.
„Čo také?“ spýtal sa po hodnej chvíli a Sakura sa až prudko nadýchla, tak čakala na túto otázku.
Naklonila sa k nemu ešte bližšie, objala ho okolo krku, no on jej objatie neopätoval, no ani sa neodtiahol, a ich nosy sa takmer dotýkali. Sťažka dýchala, no Sasuke bol úplne pokojný, pretože Sakurino správanie ho najprv iritovalo a teraz sa na tom trochu aj zabával. Nedával tomu väčší význam.
No zrazu sa od neho kus odtiahla. Mračila sa naňho a odula dolnú peru ako rozmaznané decko.
„Lenže teba to naštve,“ zafňukala, čo Sasukeho mierne vytočilo. Len nedávno horela nedočkavosťou a teraz sa oduje? Čo si myslí, ako dlho ho bude naťahovať?
„Tak to nehovor,“ povedal s predstieranou ľahostajnosťou, ktorú zahral veľmi dobre.
„Ale ono sa to týka práve teba,“ zašepkala. Spodnú peru už nemala odutú a ani sa nemračila. No nepriblížila sa bližšie. Čakala, ako bude reagovať.
„Mňa?“ nadvihol obočie, naklonil sa k jej tvári, potom však vybočil doprava a mal ústa pri jej uchu, „A čo keď to nechcem vedieť?“
Tiež prisunula ústa k jeho uchu. „A prečo nie?“
„Pretože klebety ma nikdy nezaujímali,“ odpovie jej.
Odtiahla sa od neho. „Ale ja ti to aj tak poviem,“ vyhlásila.
„Tak do toho.“
„Šepká sa, že Sasuke Uchiha sa po uliciach vláči s Hinatou Hyuga,“ začal sa mračiť ako hrom do duba, ale nechal ju dohovoriť, „nie je to zvláštne? Doteraz sa správali akoby sa ani veľmi nepoznali a tu zrazu zomrie Naruto a Hinata sa ide vyplakať práve k tebe. Naozaj divné, nie?“ hovorila to ako keby to ani nebolo o Sasukem. Akoby sa ho to ani netýkalo.
Sasuke ju zo seba strhol a pevne ju držal na ramená a donútil ju pozrieť sa mu do očí. Najprv bola vystrašená, no potom sa na jej tvári opäť objavil úškľabok.
„To, čo mi tu teraz hovoríš, nie je pravda,“ pretisol cez stisnuté zuby, „medzi mnou a Hinatou nič nie a prestaň sa snažiť mi vtĺcť do hlavy, že je,“ potom ju sotil na gauč a postavil sa, „choď do izby. Do rána ťa už nechcem vidieť!“ Sasuke zrejme zabudol, že Sakura, ktorá zmizla prišla z tej izby, ale to ho teraz netrápilo. Chcel sa len zbaviť tej Sakury, ktorá mu liezla na nervy. Von ju vyhodiť nemohol.
Postavila sa aj ona. „Na to, čo si tu teraz vyhlásil reaguješ akosi prehnane, nie? Čím to asi bude?“ rýpala doňho.
Sasuke jej na to chcel niečo povedať, kričať na ňu, udrieť ju, no neurobil nič z toho. Iba ju odignoroval a otočil sa jej chrbtom. Keďže ju ignoroval na sto percent, nevšimol si, že zdvihla vázu, čo mal položenú na malom stolíku pri gauči. Zdvihla ju nad hlavu a vyzerala ako bohyňa pomsty. Zahnala sa ňou a omráčila Sasukeho, ktorý nič také nečakal a zvalil sa v bezvedomí na zem.

Pomaly otváral oči. Len matne si uvedomoval, čo sa stalo. Naozaj dovolil, aby ho Sakura omráčila? Ako mohol byť taký hlúpy? Myslel si, že potom, ako ho omráčila bude ležať v bezvedomí na dlážke a Sakura bude niekde mimo jeho bytu, ale nebola to pravda. Uvedomil si, že na niečom sedí. Na niečom tvrdom, nie na mäkkom gauči. Chcel sa postaviť, aby zistil, kde sa vyparila Sakura, ktorú nikde nevidel, ale nemohol sa ani pohnúť. Pozrel sa nadol a zistil, že je priviazaný ku stoličke neschopný pohybu a k tomu mu už začínali tŕpnuť končatiny. Trochu sebou mykol dopredu a pritom vydal prapodivný zvuk, skoro spadol zo stoličky a už sa aj nakláňala dopredu a videl sa na zemi, keď nejaká ruka zachytila operadlo a vrátila stoličku do pôvodného stavu. Pozrel sa osobe, ktorá zachránila jeho ksicht pred tým, aby skončil ako tetovačka na podlahe, a zistil, že je to Sakura. Čiže neutiekla, ale zostala tu. Ale prečo vôbec?
„Čakala som, že sa preberieš skôr,“ skonštatovala, akoby omračovala ľudí v ich vlastnom byte každý deň.
Sasuke sa na ňu, už ani nevedel koľký krát za tento večer, zamračil. „Čo sa tu deje, Sakura?“
Odstúpila od stoličky a on ju sledoval pohľadom. Premeriavala si ho od hlavy po päty a až keď usúdila, že je poriadne zviazaný, odpovedala mu: „Nepáčilo sa mi, ako si sa so mnou rozprával, Sasuke, a preto som ťa musela nejako uzemniť, chápeš?“ hovorila to takmer ospravedlňujúco.
„Vo svojom byte sa budem správať, ako len budem chcieť,“ oznámil jej a chcel jej dať najavo, kto tu má hlavné slovo, ale bol priviazaný ku stoličke, čiže to tak vôbec nevyznelo.
„Možno to tak bolo doteraz,“ povedala a prechádzala sa pred ním ako lev v klietke, „no teraz tu s tebou bývam aj ja, čiže je to aj môj byt,“ vyhlásila a on na ňu prižmúril svoje oči, „a mal by si sa ku mne inač správať a odpovedať mi na otázky.“
„Nemusím robiť absolútne nič,“ odvrkol jej na to Sasuke celý naštvaný na ňu, že je taká mrcha, na seba, že sa dostal do takejto situácie.
„Zase to hrubé správanie,“ teatrálne si vzdychla Sakura a pokrútila hlavou. Sasuke jej na to nič nehovoril, a tak sa sama rozhodla rozprúdiť konverzáciu a dostať Sasukeho do takého stavu, v akom bol vtedy, keď sa navzájom provokovali.
„Nevyhladol si tam?“ spýtala sa s predstieraným záujmom. Sasuke neodpovedal, a tak len pokrčila plecami a vykročila smerom ku kuchyni. Takže on sa s ňou nechce baviť? Ešte bude prosiť, aby sa s ním rozprávala, pomyslela si a kvôli jej veľkému egu ani nevedela, že sa mýli.
„Keď si to rozmyslíš, daj vedieť,“ povedala a so zdvihnutou hlavou odkráčala. Sasuke sledoval jej namyslený odchod až kým nezmizla za dverami vedúcimi do kuchyne. Začal sebou mykať, rozhodnutý nevydať ani hláska, so snahou vyslobodiť sa z tých pekelných povrazov. No nedarilo sa mu to.
„Pst,“ počul zasykanie z opačnej strany miestnosti, a keď sa tam pozrel videl tam Sakuru. Ale nie tú arogantnú, ktorá je teraz v kuchyni.
„Čo tu robíš? Kde si zmizla? Ako si sa sem dostala?“ chrlil pošepky otázky Sasuke a ona len pokrútila hlavou a priložila si ukazovák na pery, čím mu chcela naznačiť, aby bol ticho, a tak iba prikývol.
Naklonila sa dozadu, aby videla na dvere do kuchyne a keď došla k záveru, že Sakura z nich tak skoro nevyjde, lebo počula ako čosi krája, pomaly po špičkách sa blížila ku Sasukemu a keď bola úplne pri ňom, obišla ho a začala mu odväzovať lano na rukách, ktoré mal vzadu zviazané. Mykala jeho rukami, lebo Sakura tam urobila vážne pevný uzol.
„V druhej zásuvke sprava v tej skrinke mám náhradné kunaie,“ šepol Sakure. Tá si vzdychla, opäť obišla stoličku a pozrela mu do tváre takmer neveriaco.
„To si mi to nemohol povedať skôr?“ spýtala sa ho a nadvihla obočie a on sotva, kvôli povrazom, pokrčil plecami.
Po špičkách sa posúvala ku skrinke a potom opatrne, aby nevydala žiaden zvuk, otvárala skrinku. Od nervozity sa jej triasli ruky a potila sa, až si myslela, že sa tá zásuvka začne triasť a v nej všetky tie kunaie. Vytiahla jeden, položila ho na skrinku a pomaly zatvárala zásuvku. Preskackala po špičkách ku Sasukeho operadlu a začala prerezávať lano.
Možno to bola náhoda, možno osud, alebo šťastie, ale práve v tej chvíli, keď prerezala lano na Sasukeho rukách, počuli, že Sakura vychádza z kuchyne a nesie si aj tanier so šalátom. Kým bola Sakura, ktorá vychádzala z kuchyne, k nim otočená chrbtom, lebo zatvárala dvere, Sakura, ktorá oslobodila Sasukeho ruky, sa aj kunaiom pomaly prešmykla za gauč tak, aby ju prichádzajúca Sakura nemohla vidieť. Tá si sadla na gauč, nič netušiaca, a začala vidličkou zobkať do šalátu a predtým než prvý kúsok vložila do úst, pozrela sa na Sasukeho a namierila naňho vidličkou plnou šalátu.
„Vážne si nedáš?“
Mlčal. Ona iba pohodila hlavou a pokrčila plecia a pustila sa do šalátu absolútne ho ignorujúc. Ten si pomaly naťahoval ruky za chrbtom, aby si ich rozcvičil po tom, ako ich mal zviazané. Natiahol ich o niečo vyššie, aby sa dostal k uzlu, ktorý zväzoval lano, ktorým mal obopnutý trup a priviazaný ku stoličke. Začal ho nenápadne rozväzovať, ale tak ako ten na rukách, bol príliš pevný, aby ho rozviazal rukami. Potreboval kunai, ale ten mala Sakura krčiaca sa za gaučom. Musel odlákať pozornosť tej, čo jedla šalát.
„Vlastne,“ začal, „nie som vôbec hladný.“
Pozrela sa naňho prežúvajúc šalát. Preglgla, až potom to okomentovala. „Myslela som si. Inak by si jedol so mnou, nie?“ nadvihla ružové obočie a do úst vložila ďalší kúsok šalátu.
„Možno,“ pripustil, „ale som smädný.“
Pozrela naňho pohľadom: a čo som tvoja slúžka? Vezmi si sám. Ale potom si uvedomila, že sám si to zobrať nemôže, a tak si len vzdychla, odložila tanierik na stolík a postavila sa.
„Počkaj,“ prikývol.
Rýchlo sa otočil k Sakure. „Rýchlo mi podaj ten kunai,“ a naťahoval k nej ruku tak ako len mohol, pretože ten povraz, čo zväzoval jeho trup, zväzoval aj hornú časť jeho rúk. Nahla sa a rýchlo mu ho podala a hneď sa skryla za gauč a on zas kunai za chrbát, lebo Sakura vošla aj s pohárom vody. Podišla k nemu a dala mu pohár pred ústa. Už ich otváral, že mu do nich vleje vodu, pričom sa usmievala od ucha k uchu, keď v tom spoza gauča vyskočila Sakura a skríkla naňho.
„Nepi to! Niečo do toho dala!“ Sakura šokovane pustila pohár na zem a ten sa rozbil. Najprv prekvapene pozerala na Sakuru s otvorenými ústami a potom sa jej výraz zmenil na nenávistný.
„Nepovedala som ti, aby si zmizla?“ zrúkla na ňu celá bez seba, že to nie je tak, ako chce ona.
Sakura najprv zakríknuto cúvla, no potom sa vyrovnala a pevne sa pozrela Sakure do očí. „Lenže som späť!“ vyhlásil pevne a Sasuke využil príležitosť, že pozornosť Sakury, ktorá ho zajala bola sústredená na tú druhú Sakuru a začal prerezávať lano. Normálne bol rád, že sú len dve a nie viac. Už teraz sa skoro strácal v tom, ktorá je ktorá.
„Tak v tom prípade je načase, aby som ti ukázala, kde sú dvere,“ povedala Sakura, tá ktorá stále bližšie pri ňom, cez stisnuté zuby a začala sa približovať ku Sakure za gaučom, ktorá ho očividne zachránila pred...ktovie pred čím...Tá ju iba pozorovala očami a ani sa nepohla.
„Možno by si cez ne mala prejsť ty,“ povedala jej na to a Sakura, ktorá bola tá, čo zajala Sasukeho, na ňu skočila a chystala sa ju udrieť, avšak Sakura, ktorá mala byť udretá, jej v tom zabránila a chytila jej ruku a odhodila ju od seba.
Sasuke si oslobodil ruky aj trup a keďže Sakura, tá zlá, bola k nemu otočená chrbtom, zohol sa a začal vyslobodzovať svoje nohy, ktoré neboli zviazané tak pevne ako ruky a trup. Keď oslobodený zdvihol zrak, stále stáli oproti sebe ako bojovníci v ringu. Pomaly sa postavil a chcel ísť na Sakuru zozadu a omráčiť ju, ale pri tom pohybe pohol stoličkou a v duchu si zanadával a k tomu si ešte o črepy porezal nohu. Sakura, ktorá bola k nemu otočená chrbtom, sa prudko otočila a vyvalila naňho oči, lebo neverila, že sa odtiaľ dostane, no potom si všimla kunai v jeho ruke a dala si dokopy skladačku. To využila Sakura, ktorej bola práve otočená chrbtom, a chystala sa ju udrieť. Bolo jej jedno, že je to odzadu a že je to nečestné, chcela sa jej zbaviť a nemohla dovoliť, aby ju ovládol strach.
Tak prudko ako sa otočila k Sasukemu sa otočila aj k nej a schytila ju za ruku, ktorú jej následne vykrúcala a Sakura začala kričať.
„Pusť ju!“ kričal na ňu Sasuke, ale nechcel na ňu zaútočiť, lebo sa bál, že trafí aj Sakuru, ktorú držala ako vo zveráku.
„Lebo čo?!“ kríkla naňho Sakura a vykrútila jej ruku ešte viac a Sakura, ktorú to strašne bolelo, zvrieskla. Sasuke neváhal a rozbehol sa k Sakure. Mal čo robiť, aby dostal jej ruku so Sakurinho zovretia, ale nakoniec sa mu to podarilo. Tá si šúchala ruku, zrejme chcela zmierniť bolesť, a pozerala sa vyčítavo na Sakuru. Sasuke sa k nej otočil, aby zistil či je v poriadku.
„Hej, už som v pohode,“ prikývla rýchlo Sakura a potom vyvalila oči na miesto, kde stála Sakura.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Sasuke a tiež sa otočil na to miesto, ale Sakura tam už nestála. Kde len mohla zmiznúť? Zrazu za sebou počul, ako Sakura zalapala po dychu a keď sa otočil, zistil, že Sakura, ktorá pred chvíľou tak záhadne zmizla, jej pod krkom drží kunai.
„Urob krok a zabijem ju,“ vyhrážala sa. Stáli presne pred oknom. Sasuke tam stál v šoku a nevedel, čo robiť. Chystá sa Sakura zabiť samú seba? Ale to je predsa hlúposť. Potom mu napadla možnosť, že jedna z nich nie je skutočná- alebo ani jedna.
„Čo chceš, Sakura?“ spýtal sa jej a chcel spraviť krok dopredu, lenže hneď sa stiahol, lebo pritisla kunai k Sakurinmu hrdlu ešte pevnejšie a začal vidieť drobné kvapky krvi žiariace ako rubíny.
Neodpovedala mu. Iba naňho šialene pozerala a Sakura pod jej zovretím lapala po dychu. Zrazu Sakura, tá, čo mala k hrdlu priložený kunai, začala cúvať a ani jeden z nich (Sasuke a šialená Sakura) nevedeli o čo jej ide. Sasuke si to uvedomil až keď bolo neskoro. Sakury docúvali až k oknu. Sakura, ktorá držala kunai, tiež pochopila o tu ide a snažila sa Sakuru pred sebou popchať dopredu. Trochu sa posunuli, no hneď na to sa Sakura, tá čo bola vpredu, zaprela všetkou svojou silou a obe preleteli cez zatvorené okno. Sasuke ich chcel zachytiť, aj obe, čert to ber, pribehol k oknu, naklonil sa dolu, skoro sa napichol na črepy, a natiahol ruku, no nikoho tam nebolo. Pozeral sa dole či prežili pád, ale po nich ani stopy. Akoby sa pod zem prepadli. Nechápal to. Tápal pohľadom po okolí či ich neuvidí. Na ulici nebolo ani živej duši. Dych sa mu zrýchlil. Vôbec netušil o čo tu ide. Nemohol uveriť, čo sa práve stalo.
„Sasuke,“ začul zadychčaný Sakurin dych za sebou. Tej dobrej Sakury. Otočil sa a keď videl, že je živá a zdravá, rozbehol sa k nej a poriadne ju objal, čo by za iných okolností neurobil, ale tentoraz bol v šoku a Sakura bola celá červená a v siedmom nebi.
Potom akoby niekto šťukol vypínačom, ho od seba odstrčila, lebo si uvedomila v akej sú situácii.
„Musím ti niečo povedať,“ náhlila sa, „o chvíľu sa vráti a nebude dvakrát nadšená. Sasuke, dobre ma počúvaj. Stráž Hinatu ako oko v hlave! Rozumel si?!“
Horlivo prikývol.
„TY!“ zaručala Sakura ako býk v ohrade a obaja sa obzreli. Rozbehla sa proti nim akoby ich chcela nabrať na nejestvujúce rohy.
„Dávaj na ňu pozor!“ skríkla Sakura vedľa neho tesne predtým, ako ich Sakura nabrala. Ešte ju stihol dať za seba, ale to im bolo na nič platné. A Sakura preletela druhýkrát cez túto noc cez okno. Tentoraz aj so Sasukem.

Prudko sa posadil na gauči a bol spotený aj na miestach, kde si myslel, že sa ľudia nepotia. Sťažka dýchal a obzeral sa po izbe. Jeho tep mu pulzoval akoby prebehol celú púšť a nemohol chytiť dych. Čo sa to stalo? Prečo je taký vystrašený? Preletel cez okno. Ešte stále sa cítil akoby padal, akoby ho priťahovala gravitácia a zároveň jej vzdoroval. Prešiel si rukami po hrudi a zisťoval či žije. Bol celý. Ale...stalo sa to naozaj? Pozrel sa na nohu, ktorú si porezal, ale po škrabanci ani stopy. Otočil sa a pozrel sa na okno. Bolo celé. V byte tiež nebolo žiadnych známok po boji. Strhol zo seba deku a rýchlim krokom, skoro behal, sa pobral do svojej izby, kde mala spať Sakura. Prudko otvoril dvere, ale Sakura tam tvrdo spala a potichu si pochrapkávala. Vzdychol si, zavrel dvere a prešiel do kuchyne. Nabral si do pohára a vypil ho na jedenkrát.
Musel to byť. Či skôr nočná mora? Musí byť riadne paranoidný, keď sa mu také veci snívajú. Alebo žeby to bolo naozaj varovanie, že jeho pocity a domnienky sú skutočné? Ale čo vlastne dokazuje tento sen? Sakura mu povedala, že tá, čo spí v jeho izbe, nie je skutočná, ale ani tak nemôže ísť za Tsunade so svojím snom a domnienkami. Čo by mu na to povedala? Isto iste by ho vysmiala. Ale skúsiť by to mohol. Áno, zajtra sa s ňou o tom porozpráva...