Zmätený Kazekage 18.

Maoi pre Teba!

Tento diel by som tiež chcela niekomu venovať. Maoi-san venujem ho Tebe lebo ty si sa vždy nedokačkova tešíš na ´dalšie pokračovanie. Som veľmi rada, že sa ti ZM páči :)Arigato!!!

Keď vstúpili do Piesočnej akadémie, vydali sa ku riaditeľovi. V Tanaris rástla nervozita a to nehovorím o pocite, ktorý sa jej nahnal, keď zaklopali na dvere. Spoza dverí sa vznieslo povzdychnutie a potom pozvanie do vnútra. Za stolom sedel čiernovlasý muž s copom.
Tanaris vyvalila oči: „Shikamaru?!“
Ten dvihol hlavu od papierov: „Á, to ste vy dvaja."
„Ty si riaditeľ akadémie v Sune? Ako to, že o tom neviem?!“
Shikamaru s úsmevom pokrčil ramená: „Nikdy si sa ma to nepýtala. Dobre, posaďte sa prosím.“
„Shikamaru, ak dovolíš ja pôjdem, mám dnes veľa práce a bonus, dnes máme s Tanaris zasadanie rady. Musím všetko dnes stihnúť,“ obrátil sa k nie moc nadšenej Tanaris, úplne zabudla na to, že tam musí ísť aj ona, „Tanaris, ty príď ku mne o štvrtej.“
„Hai Kazekage-sama ,“ potmehúdsky sa usmiala Inuzuka.
„Ahoj Gaara,“ Nara dvihol ruku na pozdrav.
Ten ich nemo pozdravil úsmevom a zavrel sa sebou dvere.

„Takže Tanaris...za pár minút sa majú v tréningovej aréne stretnúť všetci žiaci a učitelia. Všetkým ťa predstavím.“
„T-to tam budú všetci?“ na sucho prehltla.
„Áno.“
„Fúúf, to zvládnem. Dúfam,“ oprela sa do kresla a pretrela si čelo.
„Prosím ťa len mi nepovedz, že to bude problém!“ dvihol obočie Nara a Tanaris naňho neisto pozerala, „to mi nehovor ani zo srandy. Bojovala si proti všetkým možným nunikenom zo všetkých možných dedín a ty sa bojíš žiakov a učiteľov akadémie?“
„Nie, zvládnem to, len som trocha nervózna.“
„Dobre tak, lebo upokojovať ťa by bolo problematické a otrava,“ vrátil sa naspäť k papierom, „hneď pôjdeme, len si toto vypíšem.“
Tanaris sa usmiala a začala si obzerať lepšie jeho kanceláriu. Fotky všetkých tried, jedna fotka Suny a na stole mal dve fotky Temari.
Postavila sa a zamyslene obzerala všetky triedy, ktoré mal vystavené na stene. Ani nevedela ako a ubehlo desať minút, keď ju vyrušil Shikamaru: „Tanaris, fotky dopozeráš inokedy. Ideme...“
Dvihol sa jej žalúdok: „Jasné.“

Cestou von, kde všetci čakali mala zvláštne pocity. Veľmi sa tešila, že bude môcť niekoho učiť, baví ju to, no je to iné ako niekomu takmer dospelému niečo vysvetľovať. Dieťa tak nechápe ako dospelý začala mať obavy, že to s nimi nebude vedieť. Začínalo jej byť naozaj zle od žalúdka a navyše jej nesadol smotanový dezert. Začala sa jej krčiť tvár a bystrý Shikamaru reagoval: „Si nervózna?“
Tanaris sa na neho pozrela: „Robíš si srandu? Samozrejme, že som!"
'Uf, navyše mám pocit, že budem zvracať.' Chytila sa za žalúdok a snažila sa zhlboka dýchať.

„Tanaris?“ Shikamaru zastal a nahol sa, aby jej videl úplne do tváre.
„V poriadku,“ po dopovedaní vety sa na podlahu vylial obsah jej žalúdka, „Shikamaru, prepá...“
Opäť v sebe neudržala raňajky. Okolo nich sa už zbehli nejaký dvaja ninjovia, ktorý vybehli z knižnice pri nich. Shikamaru chytil Tanaris a sadol si s ňou do nej. Dvaja pracovníci nabrali do kýblika vodu a handrou utierali podlahu.
„Yasuo,“ zavolal Shikamaru na jedného z nich, „dones mi vodu.“
„Hai,“ prikývol a rozbehol sa preč.
Po chvíli dotyčný doniesol Tanaris džbán s vodou a Tanaris doslovne do seba tú vodu naliala a pobrala sa s Shikamarom do tréningovej arény, lebo nebolo času nazvyš...

„Milí učitelia a študenti, chcel by som vám predstaviť vašu novú učiteľku a novú kolegyňu. Toto je Inuzuka Tanaris, vyslankyňa zo skrytej Listovej dediny,“ majestátne prehovoril riaditeľ akadémie.
Tanaris predstúpila pred dav a tréma sa zrazu vytratila: „Rada vás všetkých spoznám a veľmi ma teším, že sa na pár týždňov môžem stať súčasťou akadémie.“
Shikamaru začal opäť niečo rozprávať, no Tanaris sa akosi neangažovala do počúvania, pretože medzi učiteľmi nemohla nájsť Naku. Odznova a odznova si premeriavala učiteľský zbor, no nevidela ju. Zmocnil sa jej strach. Napadlo jej, že Naku je ešte stále v nemocnici.
Začala sa báť, že ona alebo bábätko nie sú v poriadku, inak by tam predsa bola. Vyrušil ju Shikamaru tým, že ju chytil za rameno: „Môžete sa všetci presunúť do svojich tried až na maturantov. Tí budú mať teraz hneď prednášku s Tanaris-sama o histórií a fungovaní Konohy a celkovo, Tanaris-sama bude s maturantmi tráviť veľa času počas najbližších týždňov. Bude dobre, keď sa zoznámite.“

Tanaris sa zhrozene pozrela na Shikamara.
„Nechcel som ti to povedať v kancelárii, lebo by si bola ešte viac rozrušená.“
„A ty máš dojem, že teraz nie som?!“ vyblafla naňho zatiaľ, čo sa dav detí rozpŕchal.
„Si, ale takto si ešte vo väčšom strese a vtedy mozog pracuje na vyššie obrátky, takže rýchlejšie vymyslíš ako podáš prednášku,“ povzbudivo sa usmial,“ poď, dovediem ťa tam.“

Cestou do prednáškovej miestnosti išlo Tanaris roztrhať, rozmýšľala nad tým ako začne alebo, že čo bude vôbec hovoriť. Znova sa pozabudla v svojej hlave a myšlienkach a cesta ubehla ako keby za pár sekúnd, pritom kráčali celkom dlho. Shikamaru otvoril dvere a jemné rušno, ktoré tam bolo ustalo. Shikamaru sa lenivo pousmial na deti a zmizol vo dverách.

Inuzuka sa postavila pred deti a zalomila rukami: „Tak...chcela by som vás privítať na svojej prvej prednáške,“ nervózne sa poškriabala na zátylku, „nemám ju pripravenú, lebo váš pán riaditeľ mi nedal na to čas. Tak vás poprosím chvíľku vydržte, spravím si osnovu, aby som vám nič nezabudla povedať.“
„Hai,“ deti nadšene súhlasili a to Tanaris zjavne ukľudnilo, no zároveň si všimla, že v rohu miestnosti sedí päť povedomých dievčat, ktoré na ňu nepríjemne pozerali.
Sadla si za stôl a chcela začať písať na papier, no zastavila sa. Odkiaľ vôbec začať? Rozpísala si niekoľko bodov a dvihla hlavu. Deti postrehli, že Tanaris prestala písať a čakali, kým začne rozprávať. Postavila sa a všetka nervozita konečne opadla: „Príbeh začína dvomi klanmi. Klanom Uchiha a klanom Senju...“
Tanaris rozprávala ako sa podľa legendy Hashirama a Madara stretli ako malý, potom ako takmer mladistvý vo vojne proti sebe a naposledy ako úplne dospelý shinobi, ktorý sa uzmierili a založili najmocnejšiu zo všetkých ninjovských dedín Konohagakure no Sato. Rozprávanie pokračovalo cez Madaru, ktorý opustil Konohu, o legendárnom boji medzi nimi. Po Hashiramovi o Tobiramovi Senju, najmocnejšieho používateľa suitonu cez Sarutobiho a Minata Namikazeho až po Tsunade.
A po histórií nasledoval monológ o tom ako všetko funguje v Konohe. Deti zaujímalo to, ako v sa deti v Listovej učia na akadémii. Tak sa rozhovorila, že nepotrebovala ani osnovu. Po asi dvojhodinovom prednášaní už Tanaris z toľkého rozprávania začal bolieť jazyk, čo je na ňu až divné.

Keď Tanaris dorozprávala jedno nesmelé blonďavé dievča dvihlo ruku: „Tanaris-sama môžem sa vás na niečo opýtať?“
„Samozrejme,“ Tanaris sa milo, ale unavene usmiala.
„Poviete nám na budúcej prednáške niečo o sebe?“
„Ak to budú chcieť aj ostatný,“ pokrčila ramenami a obzrela sa po ostatných maturantoch.
Mali súhlasne pohľady...väčšina. Tanaris si sadla za stôl a obzrela si osnovu, či náhodou predsa niečo nezabudla.
„Nás nezaujíma nejaký amatér z Listovej,“ ozvalo sa zozadu.
„Arisu!!!“ okríklo ju dievča, ktoré sa prihlásilo.
Tanaris skoro zabehlo od toľkej arogancie: „Č-čo prosím?“
„Bože, ešte k tomu aj kokce,“ ľahostajne prehovorila maturantka.
„Arisu!!! Toto si nesmieš dovoľovať!“ blondínka nahnevane zdrapila dievča, ktoré sa zrejme z frajeriny sa nebránilo.
„No tak dosť!" zvýšila hlas Inuzuka a zazrela škaredo na obe.

Arisu sa posadila a prekrížila si ruky u hrude. Tanaris si mala možnosť pozrieť jej tvár detailnejšie. Mohla mať okolo pätnásť rokov, dlhé po stehná čierne vlasy, mačacie hnedé oči a sebavedomý, zlovestný výraz v tvári. Jednoducho na prvý pohľad nesympatická mrcha. Zagánila niekde do steny. Tanaris prekvapene a zároveň trocha rozzlostene sadla za stôl. V triede nastalo mierne rušno, všetci si šuškali o tom čo sa práve stalo.

„To by stačilo," prehovorila mierne, aby o sebe nespravila zlý dojem už na začiatku.
Zachránil to nejaký chlapec, ktorý povedal, že si jej prednášku moc užil. Ona stále vykoľajená prehovorila: „Ďakujem pekne. Rada som vás spoznala...Vidíme sa na najbližšej prednáške. Prajem pekný deň všetkým.“
Všetci sa pobrali preč a hnedovláska ostala sedieť v triede a uvažovala, prečo to dievča bolo také zatrpknuté voči nej, pritom ju poznala len pár minút.
'Žeby kvôli nepokojom Konohy a Suny, ktoré mali kedysi? Alebo som jej len nesympatická?' Opäť ju z uvažovania ktosi vyrušil. Ani nevedela ako a do triedy vstúpilo blonďavé dievčatko, ktoré si ju tak oduševnene zastávalo. Prvý moment sa Tanaris zľakla, no potom ju milo pozdravila.

„Vždy sa tak hlboko zamyslíte, Tanaris-sama,“ milo sa usmialo.
„Vždy...“ prehovorila trocha vážne, no vzápätí zjemnila hlas, „potrebuješ niečo?“
Dievčatko sa posadilo do lavice pred Tanaris: „Volám sa Kameyo a mám trinásť rokov. Nedávno som zistila, že moja chakra má ohnivú podstatu. Učitelia ma dali maturovať lebo veria, že keď som šikovná tak to zvládnem, no ja nemám nikoho kto by ma učil. Ostatný majú rodičov a oni ich učia, no mne zomreli vo vojne s Kamennou. Matka ovládala katon ako vy Tanaris-sama a preto som sa vás chcela opýtať, či by ste sa mi nemohla pár dní venovať. Sľubujem, že sa budem snažiť a nepoľavím ani minútu.“
Tanaris sa ňu zamračene hľadela. Bolo jej ľúto, že Kameyo prišla o rodičov. Ťažkopádne sa jej opýtala: „Kde bývaš Kameyo?“
„Po smrti rodičov ma prichýlili naši susedia.“
Tanaris sa pousmiala: „Dobre Kameyo, budem ťa trénovať,“ dievča nadšene dvihlo obočie, „ale najprv sa musím spýtať Kazekageho-sama, či ťa budem môcť učiť.“
„Hai, Tanaris-sama. Veľmi pekne ďakujem. Naozaj,“ Kameyo sa postavila a uklonila sa jej, „prepáčte musím bežať, lebo som povedala senseiovi, že idem na záchod.“
„Tak sa ponáhľaj!“ zamávala jej Tanaris.
Kameyo skopírovala jej pohyb rukou a rozbehla sa preč...

Ozvalo sa zaklopanie.
„Ako to išlo?“
„Shikamaru, toto si odpykáš,“ dvihla hlavu od zápisníka na stole, „nebolo to také strašné, ale mala som nervy z prvopočiatku.“
„Zvládla si to. Som spokojný. Tanaris sú už dve hodiny nejdeme na obed?“ zívol Shikamaru, ktorý bol zjavne hladný.
„Nechceš ísť s Temari?“ zamračila sa Tanaris.
„Temari dnes nemôže.“
„Tak fajn,“ pokrčila ramenom a dvihla sa zo stoličky.

Na obede sa Tanaris stále vyzvedala ako sa Shikamarovi páči a darí v práci: „Poviem ti pravdu Gaara my chcel dať vyšší post...no nechcel by som ho už tento je problematický.“
Tanaris sa rozosmiala: „Tebe príde všetko problematické a otravné.“
Shikamaru s úsmevom prevrátil oči a napil sa vody.
„Chýbaš nám v Konohe,“ prestala sa usmievať, „hlavne chýbaš Choujimu.“
On sa zahľadel kdesi preč. Aj jemu sa ľútostilo za najlepším priateľom a celkovo po celej Konohe. S Temari bol v Sune šťastný, no domov a jeho priatelia mu schádzali.

Po obede sa unavená Tanaris vybrala domov, kde ju čakal Morimaru. Vyvalila sa na gauč a rozprávala mu ako bolo na akadémií. Neskôr bezstarostne zaspala, no o hodinku ju aj tak znova zobudili...

„Tanaris-sama vstávajte.“
„Do pekla! Kto zas...čo zas?!“ nepríjemne zafrflala.
„Shizo, Tanaris-sama. Kazekage-sama ma poslal, aby som vás zobudil, lebo za chvíľku máte zasadnutie rady.“
„To ako fakt už teraz mám vstávať?“ začala si zakrývať vankúšom tvár, „aspoň chvíľku to nejde?“
„Nehnevajte sa, ale Gaara-sama mi nakázal vás teraz hneď doviesť,“ usmial sa Shizo a potiahol jej vankúš.
Tanaris smykla s ním naspäť k sebe a oduto dodala: „Idem...hneď.“
Zrazu jej niečo svitlo: „Ako si sa sem dostal?“
„Gaara-sama mi dal kľúče,“ zaštrngal nimi vo vačku.
„Och, toto snáď nie...“

Vytiahnuť ju z domu bolo pre Shiza celkom ťažké. Stále sa po dome motala a nerobila nič poriadneho. Nakoniec Shizo nechal už pomerne prebratú Tanaris v Gaarovej kancelárií.
„Si pripravená?“ nepokojne sa opýtal, upratujúc si stôl.
Naopak Tanaris s kľudom: „Áno, pripravená...“

Išli dlhou tmavou chodbou, až sa nakoniec zastavili pred vysokými, masívnymi dverami. Gaara zastal pred nimi a otočil sa k Tanaris: „Varujem ťa.“
Tanaris sa zamračila a popravila si rukáv na fialovom plášti. Neodpovedala mu, ani mimikou nereagovala. Kazekage sa zhlboka nadýchol a nepokojne roztvoril dvere...