Zmätený Kazekage 19.

Kazekage sa zhlboka nadýchol a nepokojne roztvoril dvere. Tanaris sa naskytol pohľad na veľmi veľkú miestnosť s okrúhlym, dreveným stolom uprostred. Za tým stolom už sedela rada starších a uprene hľadela na veľvyslanca. Gaara sa mlčky a elegantne pohol a Tanaris ho nasledovala. Kazekage si sadol oproti nedôvernému Kenichimu s dievčaťom po jeho boku.
Hneď ako sa Kenichiho a Tanarisine oči stretli, Kenichi ju pozdravil úsmevom. Gaara potlačil prevrátenie očami. Inuzuka si v rýchlosti poobzerala prítomných, nebola si istá, ale zrejme nezazrela Kankura. Niektorí sa na ňu pozerali tak nejako normálne, či neutrálne a iní si ju nepríjemne premeriavali. Čakala, že budú trocha taktnejší. Opäť sa pozrela na Kenichiho a ten sa opäť usmial, aby ju ukľudnil. Vyšponovanému Gaarovi neušiel ich očný kontakt a zasiahol do celkom vypätej atmosféry: „Chcel by som vám predstaviť veľvyslankyňu Listovej, Inuzuku Tanaris.“

Kunoichi sa chcela postaviť, aby bola zdvorilejšia na rozdiel od rady, no Gaara ju pokynom ruky zastavil.
„Ďakujem Kazekage-sama. Som veľmi poctená, že sa môžem zúčastniť zasadania rady Sunagakure no Sato,“ prehovorila a snažila sa opäť medzi staršími nájsť Kankura, no nezdalo sa jej to...nebol tam.
Iný, pre zmenu milý člen rady jej odvetil, že aj rada je potešená jej prítomnosťou s čím pravdaže, nie všetci súhlasili. Pookrejúce slová Tanaris povzbudili a tak sa oprela v kresle už nie s takým pocitom nechuti a nervozity.

Naraz ju Baki vyzval k tomu, aby im porozprávala o sebe.
„Ja a moji bratia Segawa, Yochi a Nagaya sme sa narodili v klane Inuzuka, ktorý používa zvieratá ako ninkeny. Mojimi rodičmi je Ashi Inuzuka a Hatake Kayo. Ako jediný z tohto klanu vlastníme kekkei genkai. Odmalička som ja a moji súrodenci dokázali silou mysle ovládať živle. Každý jeden. Tieto schopnosti boli nevídané v našej rodine a to sa aj podpísalo na tom, že ma na päť rokov zlákal Orochimaru na svoju stranu. Keď som mala dvanásť rokov, po predlhom čase som sa stretla v boji s mojimi bratmi a to ma podnietilo na to, aby som sa vrátila do Konohy. Vzhľadom na môj vek a na to, že som si ako dieťa neuvedomovalo, čo je Orochimaru zač, som dostala osem mesiacov väzenia. Hneď na to som začala s Yochim a Segawom trénovať na chuuninské skúšky,“ odkašlala si a pozrela sa na Gaaru, ktorý nostalgicky pozeral na ňu, „po skúškach, kedy Sandaime Hokage bol zavraždený, prišla do Konohy Tsunade-sama, od ktorej som sa naučila liečebné jutsu. Neskôr ma brat Nagaya vytrénoval v senzibila. Nie bohvie akého, ale som.“

Dorozprávala a oprela sa do kresla. Svižne rozmýšľala nad tým, či povedala všetko čo chcela, no klasicky opäť ju niekto vyrušil z jej myšlienkových pochodov. Bol to Kenichi: „Tanaris-sama nemyslíte, že máte za sebou pestrú minulosť?“
Kenichiho hlas sa zmenil. Už nebol taký lichotnícky. Začal sa tváriť povrchne a znel uštipačne a namyslene, čo Tanaris celkom vyrazilo dych. Mysľou jej prebehli jej všetky Gaarove slová o jeho osobe. Zmocnili sa jej vyčítky, že Gaarovi neverila. Predsa je falošný.
Najvyšší starší dal hore nos a tváril ako prezident vesmíru. Usmieval sa na Tanaris a čakal, či sa začne zamotávať. Do oboch mladých ľudí vbehol hnev. Používateľka ohňa mala sto chutí sa postaviť a vynadať mu za jeho úlisnéc chovanie, no keby spravila scénu na zasadnutí rady...Tsunade by ju zabila. Bola predsa v Piesočnej zastupovať celú Konohu. Nadýchla sa a snažila si čo najrýchlejšie schladiť hlavu.
„Každý ma za sebou nejakú tú temnú minulosť,“ konštatovala rozpačito a ešte stále vyvedená z miery.
Kenichi opäť začal: „Ale nemyslíte si, že-“
„To by už stačilo,“ skočil mu do reči Gaara a vyzeral ešte vyše rozladene.

Tanaris sa pozrela na Kazekageho, ktorý by staršieho najradšej vyhodil von z okna. Opätoval jej pohľad avšak zvláštnym. Bolo v ňom niečo ako už mi konečne veríš? alebo vidíš, Tanaris ja som ti to hovoril... Hnedé acháty radšej preniesla na miesto, kde mal sedieť Kankurou. Keď Naku nebola na akadémií a Kankurou sa tiež nedostavil, dostala strach. Trvalo to ešte pár sekúnd, než bola zase duchom prítomná a vyplnila ticho: „Nie Gaara-sama, to je v poriadku. Nemám problém rade o čomkoľvek povedať,“ zažmúrila oči a v tvári mala tvrdý výraz.
Kenichi sa škodoradostne usmial na Gaaru a Tanaris si už v duchu nadávala, ako sa mohla takto napáliť. Ešte k tomu, keď ju Gaara varoval pred ním.
„Tanaris-dono nemyslíte si, že až moc priťahujete Orochimarovu pozornosť? Neprajem si, aby sa tu ten slizký had objavil.“

Teraz už nebolo nič treba Inuzuke hovoriť, bolo jej úplne jasné, že Kenichi svoju milotu hral. Dôvod nepekného dojmu, ktorý vyvolávala a tu je ešte nepoznali bol on. Odsúdili ju vďaka nemu. Schovala snahu o zdvorilosť do vačku. Oprela si bradu o hánku a zamyslene pozerala na stôl. Rozmýšľala ako odpovedať tak, aby nezvýšila nechtiac podozrenie, no žiaľ čas ju naháňal. Bolo by priveľmi podozrivé, keby na takúto otázku dlho neodpovedá. Dvihla viečka, popri uvažovaní si ani neuvedomila, že ich sklopila.

„Ja nie som jediná z mojich súrodencov, kto má prekliatu pečať. Približne pred jedenástimi rokmi sa Orochimaru dozvedel, že v Listovej sa narodili štvorčatá, ktoré dokážu ovládať živly. Rád si robil zbierku shinobi so zaujímavými schopnosťami. Zjavne ho zaujali aj tie naše...Pečať máme všetci až na Segawu. Prvý komu spravil pečať som bola ja a potom si ukoristil ostatných dvoch bratov. Jediný, kto pečati podľahol som bola ja...“ sklamane sklonila hlavu a jej hlas sa začal triasť, „chcela som sa stať silnou, aby som zabila vraha mojej matky, pretože ako jediná som videla jej vraždu. A práve to Orochimaru využil. Vraha som nikdy nepolapila. Nikdy,“ namrzene dokončila.

V miestnosti ostalo ticho. Nikto nedokázal nič povedať. Kunoichi si utrela slzu, ktorá skoro stihla zliezť po líci a pokračovala: „Ja a moji bratia sme si istý, že toho vraha poslal Orochimaru, aby v nás vznietil túžbu po moci a po pomste ako to spravil mladému Uchihovi Sasukemu.“

Z Tanarisiných dlhých monológov začal niektorým starším behať mráz po chrbte. Bystrá Tanaris videla ich tváre a preto naštvane a prudko dodala: „Orochimaru mi dal zavraždiť matku, snažil sa zničiť mi domov, mal zo mňa pokusného králika, zabil nášho cteného Sandaimeho a na dlhú dobu mi skomplikoval život...máte snáď pocit, že aj napriek tomuto všetkému by som bola schopná s ním spolupracovať?!“ treskla po stole bez rozmyslu a Gaara sa na to jemne pousmial, „nikto z vás, čo tu sedíte si neviete predstaviť aké je ťažké normálne žiť s prekliatou pečaťou! Keď sa moc naštvem môže sa stať, že pečať ma začne ovládať a ja nezostanem pri zmysloch a správam sa ako úplný šialenec,“ uvedomila si, že akurát spravila to čo nechcela – scénu.

Členovia rady vyhúkane pozerali na vyslankyňu, ktorej skleslo padli ramená. Myslela si, že je to v háji. Málo ľudí na svete ju dokázalo pochopiť, azda len jej bratia a Mitarashi Anko, skúšajúca kunoichi zo chuuninských skúšok.
Zalialo ju teplo a začala ľutovať, že sa až tak prudko vyjadrila. Bolo to od nej drzé a popravde nikto a hlavne Kenichi nečakali takúto jej reakciu. Gaara naopak predpokladal práve onú situáciu.

V zasadacej miestnosti nastalo nechutné ticho, ktoré nakoniec prerušil vodca dediny: „Ak dovolíte Kenichi-sama, náš hosť vám o sebe povedal dosť. Tak by sme sa mohli vrátiť k problémom, ktoré sme prišli vyriešiť.“
Založil si ruky na prsiach. Tanaris si vydýchla, že nebude už musieť nič hovoriť. Len ticho sedieť a bude spokojná. Prestala úplne vnímať okolie, jej pozornosť si získali vysoké sochy všetkých Piesočných kage. Aspoň na chvíľku a oslobodila od svojich myšlienok. Zastavila sa na soche Gaary a jeho otca a porovnávala ich podobu. Neskôr začala porovnávať črty tváre sochy a skutočného Gaaru. Jeho krikľavá farba vlasov ju pobádala naňho civieť. Z profilu obdivovala príťažlivé pery a oceánove modré oči. Pomaly ani nedýchala, len naňho pozerala, nemohla sa nabažiť pohľadu na neho. Zatúžila...dotknúť sa ho.

Gaara mal v hlave to samé. Síce sa na ňu nepozeral, ale jej prítomnosť bola hodným katalyzátorom. Pohol dlaňami, ktoré mal na operadlách. Tanaris okamžite uhla pohľadom od neho a dívala pred seba dúfajúc, že jej zízanie nevidel. Jeho ruka vyhľadala tú jej. Tanaris stúpol tep hneď, ako ho ucítila. Tanaris znova zapla ušné bubienky a dostala do témy. Sucho. Počúvala návrhy starších, ich dohady a v tom jej svitlo. No nemala chuť sa zapájať do debaty. Radšej by to Gaarovi povedala osobne a on by to navrhol rade, ale nejako jej to vybehlo z úst: „Mám pre vás riešenie!“
„Čože?“ Gaara na ňu vyvalil oči a s ním aj celá rada starších.
Mnohí sa až dvihli z kresiel.
„Vy? Ako prosím vás?!“ opäť ostala nejakým neznámym dedkom spochybnená.
„Môj brat Nagaya ovláda vodu. Kedysi dávno spravil prúšvih a za trest ho otec poslal na tri mesiace do hraničnej stráže na opustené miesto, kde bol sám. Bolo tam neskutočné teplo a sucho,“ prezrela si ich tváre, ktoré horeli nádejou, „a tak vytvoril vlastné, veľmi zaujímavé a hlavne nebojové jutsu. Techniku privolania dažďa.“

Všetci šokovane na ňu pozerali a Tanaris sa sama v duchu čudovala a nadávala si, že prečo ju to nenapadlo skorej.
„Bol by váš brat ochotný prísť z Konohy sem, aby nám pomohol?“ Kenichi sa spýtal a v hlase nemal aroganciu, ale skôr podradenosť, čo Tanaris až skoro vydesilo.
„Určite by bol by, ale má to jeden háčik...a síce môj brat je momentálne v Skrytej Mlžnej na rovnakej misií ako ja,“ rozložila rukami.
„Požiadame Godaime Mizukage o návštevu Inuzuky Nagayu,“ vyhlásil Gaara a členovia rady sním súhlasili.
„Dúfam, že Mei Terumī-sama nám bude nápomocná. Tanaris-sama, Suna bude vášmu bratovi veľkým dlžníkom,“ rozhliadol sa po rade, „to by k dnešku stačilo, prajem pekný deň,“ postavil sa a hneď aj ostatný členovia začali opúšťať miestnosť.
Ostal v nej sedieť len Gaara a Tanaris. Ticho sedeli a hľadeli každý pred seba, pričom sa už za ruky nedržali. Pridlho sa v miestnosti neozýval žiadny zvuk. Dievčaťu to pripadalo, že tam sedí celú večnosť a Gaara to vnímal nejako podobne.

„Tanaris?“
„Áno? “
„Ďakujem...vďaka tebe mám o jednu obrovskú starosť menej. To sucho ma nervuje a verím tomu, že Mizukage bude ochotná a Nagaya príde do Suny.“
Tanaris slová veľmi potešili. Celý čas, čo bola v Sune chcela Gaarovi pomôcť s toľkou robotou, ktorú mal. Navyše nepomohla len Gaarovi, ale celej Sune...len, aby to vyšlo.

Gaara sa naraz zamračil a poškriabal sa na zátylku: „Keď sa nad tým zamyslím toto bolo moje prvé rozhodnutie, proti ktorému Kenichi nič nemal.“
„Nemyslíš, že by to bolo dosť choré keby nesúhlasil s tým len preto, že ťa nemá rád?“ začudovane naňho hľadela a potom zosmutnela.
„Tanaris? Čo sa deje?“
„Gaara odpusť, že som ti vtedy neverila,“ Kazekage prižmúril oči a ona si povzdychla, „mal si pravdu.“
„Nemuseli sme sa kvôli nemu povadiť,“ pohladil ju po ruke a ona mu ju pevne stisla.
„Veru, nemuseli,“ usmiala sa, no vzápätí sa jej vrátil smutný výraz.
„Tanaris deje sa niečo?“
„Prečo Kankurou nebol na zasadnutí?“ rýchlo a nervózne zo seba dostala.
Gaara ustarostene odpovedal: „Netuším, neozval sa mi odkedy sme boli za tebou v nemocnic-“
„Naku! Musíme ísť do nemocnice!“ Tanaris vystrelila z kresla a Gaara spravil to isté.

Gaara s Tanaris dobehli do hospicu. Udychčano sa pobrali na informácie.
„Dobrý večer Kazekage-sama, čo potrebujete?“ prihovorila sa mu blonďavá sestrička na recepcií.
„Dobrý večer aj vám, Akuma Naku. Je hospitalizovaná?“
„Áno, je. Vydržte Gaara-sama, pozriem sa kde,“ usmiala sa a začala sa hrabať v nejakých spisoch.
Gaara sa pozrel na Tanaris a ona len sťažka vydýchala a rozhliadala sa po ľuďoch v chodiacich okolo. Sestričke to trvalo pridlho...aspoň sa tak im zdalo. V reáli to však nebola ani pol minúta.
„Gaara-sama, Akuma Naku je hospitalizovaná na siedmom poschodí na izbe dvadsaťsede.-“
„Ďakujem, pekný večer!“ Gaara vyhŕkol, zobral Tanaris za ruku a rozbehol sa po schodoch.
„Aj vám,“ zakričala za nimi sestrička a chvíľku prekvapene hľadela na schody, po ktorých bežali.

Mladík bežal a za ním ustráchaná Tanaris, ktorá nestíhala jeho tempu. Pozerala si popod nohy, lebo mala pocit, že na tých schodoch si čoskoro rozbije ústa. Zrazu z ničoho nič Gaara zastal a Tanaris do neho napálila. Rýchlo sa ospravedlnila a potom spoza neho vykukla na chodbu poschodia. Boli už na siedmom poschodí ani nevedela, ako to ubehlo.
Tanaris prišlo zle a zmocnil sa jej neskutočný strach, keď uvidela Kankura sedieť na chodbe s tvárou v dlaniach. Pozrela sa na Gaaru a on s vypleštenými očami a strnutým celým telom civel pred seba, veľmi sa bál, čo sa mohlo stať jeho budúcej švagrinej a jeho synovcovi.
Sama Inuzuka nevedela ako reagovať. Napokon sa odhodlala Tanaris pohnúť a išla ku Kankurovi. Dala sa do podrepu oproti nemu: „Kankurou...“
Viac z nej nevyšlo. Dlho bolo ticho a Gaara tiež stále nemo stál na schodoch.
„Naku...“ prehovoril a jeho hlas znel strašne bolestne.
„Čo je s Naku?“ Tanaris položila svoje dlane na jeho kolená a ani nedýchala, „Prosím, strachujem sa. Ja aj Gaara."
„Naku...ona...“