Problémy a.k.a začínajúci Akatsuki

Ako vlastne vnikla najznámejšia zločinecká organizácia? Ako sa dopracovali k plášťom a pre nich typickým znakom? Čo v skutočnosti stojí za Orochimarovým odchodom? To všetko nájdete tu

Do už aj tak preplnenej miestnosti prichádzali poslední členovia.
„Ku*va, ako dlho ešte?! Mám pauznutý napoly rozbehnutý rituál, ak mi ten pošuk ujde, tento raz to ten **** už vážne schytá!“
Kakuzu ho prepálil povýšeneckým pohľadom: „Tvoje sadistické úchylky nikoho nezaujímajú, peniaze – to je božia moc!“
Vzápätí už bol pripísaný v Hidanovej hlave v pomyselnom obetnom zozname. Koho zaujíma, že má pomaly viac sŕdc, než Pein piercingov. Unudene siahol po nových krížovkách, ktoré mu však Konan na jeho smolu už stihla premeniť na origami labute.
„OMJ (Oh my Jashin), všade sa povaľujú tie s*ačky, že to šéf ešte toleruje! Ani na ha*zly už pomaly nie je ten sku*vený papier!“
„Hidan, so vstupom do organizácie si súhlasil s obmedzením nadávok na päťdesiat percent!“ K prítomným sa pripojili poslední dvaja členovia.
„No veď sa krotím! Viac to, do Jashina, už vážne nejde!“
„Kde ste boli tak dlho?“ Deidara šmatlavo prešiel spoza gauča, zachytávajúc sa všetkého naokolo, čím si vyslúžil podozrievavé pohľady. Konan sprvu jemne sčervenala a Pein so slovami do toho ťa nič, začal habkať.
„Deidara!“ upriamila naňho svoj skenujúci pohľad, ktorý behom sekundy pripomínal rozzúreného raikageho v prítomnosti najmladšieho Uchihy, „ako si si dovolil... Moje topánky!“
„Veď boli zabalené v krabici!“
„To preto, že boli nové!“ skríkla a vrhla sa naňho. „Okamžite-ich-daj-dole!“ Každé slovo zdôraznila úderom papierovej topánky.
„Tak, zmiznutie minulotýždenného rozpočtu sa objasnilo...“ zamračený Kakuzu v roli súkromného detektíva začal zapisovať do bločka.
Itachi, stále sa tváriac nezúčastnene, prejavil svoju múdrosť a ozval sa: „Aký je dôvod schôdze?“
„Ehm...“ Pein sa na moment zarazil, potom sa však spamätal. „Začína sa porada ohľadom našej novovzniknutej organizácie.“
„Ale veď meno už máme!“
„Ja viem, Kisame, ale ako obávaná organizácia, máme mať aj vlastné znaky.“ Vytiahol malú knižku a dôležito si odkašľal: „Strana sedemdesiatšesť, paragraf sedem: znaky skupiny, bod tretí: Skupinová identita.“
Pohľadom prešiel po nechápavých tvárach. Na čele mu navrela žilka. Na začiatok sa bude musieť uspokojiť s touto bandou idi*tov, každý raz začínal.
„Inak povedané, ľudia budú na základe určitých znakov vedieť, že patríme k Akatsuki.“
„Ssss, šéfe... Nevedel ssssom, že ssste taký vzdelaný.“
„Čo sa tam ešte píše?“
„No, že...“ skoro si pri nervóznom prechádzaní oranžovými vlasmi zhodil parochňu. Mal nacvičenú len túto vetu, ktorú si pilne prekladal a opakoval celú noc. „Že sa máme mať radi a pomáhať si pri dosahovaní cieľov.“
Itachi naňho vrhol svoj Uchihovský pohľad.
„Mal som za to, že tento si si šetril pre svojho brata,“ pošepol mu uškŕňajúci sa Kisame.
„Výnimočné situácie vyžadujú výnimočné pohľady. A môjho brata odrovnám aj obyčajným poker facom.“
„Takže, Konan navrhla model plášťa, ktorý Kakuzu následne vyšije.“ Spľasol rukami ako hotovú vec.
„Taký ten Potterovský?“
Ďalšia žilka.
„Zelené obláčiky?! S tými *** hippie nechcem mať, ku*va, nič spoločné!“
„Šéfe, že ste znova čorkli Zetsuovi pár tých rastliniek?“
Orochimaru si posmešne odfrkol. Keby len vedeli, z čoho prichádza sedemdesiat percent príjmov... Zetsu, to určite.
„Prečo by som mal tie priteplené oblečky šiť práve ja?!“
„Pretože Konan by vďaka svojej úchylke všetky náčrty zne... ehm, vyrobila by z nich skvostné diela.“
„Som za zmenu farby, zelená je pre zhúlených a Zetsu!“ ozval sa Sasori.
Šéf sa zamyslel a úporne tento návrh rozoberal po každej stránke. Velí im len chvíľku a už stráca autoritu. Ale je pravda, že už teraz po nich ľudia divne pokukujú. Ktorý zločinec však kedy pôsobil normálne? A oni chcú byť tí najhorší z najhorších, normálnosť bude musieť ísť bokom...
„Čo tak na červenú?“ pokračoval neúprosne, „je drsná. A ladí mi s vlasmi!“
„A mne so sharinganom.“
„Fajn, Kakuzu, zapíš si to do toho de*ilného bloku.“
„Šéfe, keď máme pláštiky, nemohli by sme mať aj niečo na hlavu? Ako ochrana umenia gélu pred počasím, un.“
Zo strany väčšiny sa objavilo súhlasné prikyvovanie.
„Ušetríme kopu času po náročnom boji. Mimo to, modrá farba tiež nie je najlacnejšia.“
„A mne sa už míňa ten Itachiho sk*rvený gél.“
Výhražné zablysnutie mangekyo sharinganu. Hidan pred seba zdvihol ruky v ospravedlňujúcom geste.
„Robím si srandu, sú to čočky.“
Peinovi na čele navrela ďalšia žila. „Fajn. Kakuzu, pripíš si aj klobúčiky.“ Veď ja vám to vrátim... Vnútorný Pein vyčarval diabolský úškrn. „Na Konanin protest odlakovať si nechty som sa rozhodol, že si ich všetci namaľujete tiež.“
„To si robíte pr*el!“
„Ku*va, Jashin-sama, za čo ma trestáš?!“
Obrátil sa na Konan: „Konan, zlato, aký je ten tvoj lak?“
Ruky si odmerane založila na hruď. „Splendid purple, 2986.“
„Dúfam, že ste si ho všetci zapísali, ráno bude kontrola. A žiadne odvrávanie! Ešte niekto niečo?“
Deidara si prestal pilníkovať nechty a bojazlivo zdvihol ruku. „Čo tak prstienky?“
Konan a Sasori prikývli na znak súhlasu, no ostatní šaleli od zúrivosti.
„ ***, ***, ***!“
Pein nasadil ešte zlovestnejší úškľabok. „Hidan, kľudni slovník, dosiahol si povolený limit. Hmm, prečo nie, že?“
„Prstene? ****,****!! Ku*va, odkedy nadržiavate tým *** tranzvestitom?!“ pohľadom zavítal k Deidarovi a Sasorimu.
„Ďalej, keďže sa onedlho vydáme po stopách jinchuuriky, potrebujeme sa rozdeliť do tímov.“ Ignoroval Hidanove nadávky na jeho maličkosť a všetkých prítomných. „Sasori, Deidara, vy ste ideálny pár,“ na sekundu sa zatavil uvedomujúc si, ako divno to vyznelo.
„Ďakujeme,“ ozval sa na prekvapenie všetkých prítomných aj neprítomných polichotený Deidara a Sasoriho vlasy neboli jediná červená vec viditeľná na jeho tvári.
Nastalo hrobové ticho, neveriace zízanie a utieranie podlahy padnutými sánkami. Ako prvý sa spamätal Pein. Preboha, čo sa mu ešte podarí odhaliť? Po dnešnom dni si bude musieť od Orochimara vypýtať minimálne dvojitú dávku. Odkašľal si a nervózne pokračoval: „Ďalší bude zombie tím, emoryba s Itachim, emáci by mali držať spolu...“ zasekol sa, „aj keď Orochimaru je ním vlastne tiež. To sa dohodnite už vy, po prípade sa rozdeľte podľa živočíšnych skupín, vrátane Zetsu.“
Fľochli naňho zamračené pohľady.
„A nechcem počuť žiadne odvrávanie,“ dokončil. „Ešte niekto niečo?“
Všetci si vydýchli, žiadna ruka, našťastie, nevyletela hore.
„Dobre, rozchod a pusťte sa do práce.“ Stihol si však ešte pritiahnúť jedného člena. „Kakuzu, pripíš im k tým klobúkom aj stužky a roľničky,“ zlovestne sa zasmial a z vrecka vyťahoval ďalšiu várku nebezpečne podozrivého bieleho prášku.

Nakoniec celá banda poslušne nosila pláštiky s klobúčikmi, prstienkami a nalakovanými nechtami. Leadrovi začali dochádzať nervy a Orochimarovi zase ilegálne zásoby. To bola posledná kvapka, tak onedlho opustil organizáciu a pod názvom Oroflame si založil svoj vlastný podnik zameraný na výrobu kozmetiky, predovšetkým šampónov, púdrov a liniek na oči, čo uvítalo nielen pár vybraných členov Akatsuki, ale aj istí obyvatelia Suny a iných skrytých dedín.