Zmätený Kazekage 33.

Na druhý deň ráno do Tanaris niekto strká: „Hm...hm... čo je?!“
Odtlačovala ruku, ktorá ju vyrušovala zo spánku: „Tanaris, vstávaj.“
„Veď idem, Naku,“ lepšie otvorila oči, „Kankurou?“
„Je od teba milé, že vieš rozoznať hlas mojej priateľky od toho môjho,“ schmatol jej perinu a odkryl ju.
Celým Tanarisiným telom prešla zima, striaslo ju a skrčila sa: „Ty blázon! Zakry ma!“
„Nie, vstávaj! Naku ťa už s deťmi čaká pri raňajkách,“ začal jej odostierať žalúzie.
„Och, moje oči,“ posadila sa a držala si ich, „Kankurou, kedy si prišiel?“
„To by som sa mohol spýtať aj ja. Za posledné dva dni som ani nespal doma,“ obrátil sa na dievča sediace na posteli.
Tanaris si povzdychla a ponaťahovala sa. Keby to nebol Kankurou, zabila by ho za takého budíčka ako dnes. Muž zišiel dole schodmi a ona si medzitým umyla tvár, opláchla ústnu dutinu pastou. Nahla sa bližšie k zrkadlu a pretrela si fialové kruhy pod očami a vpadnuté líca. Pripadala si ako obluda za posledné mesiace. Klame ju zrkadlo?

V jedálni sa na ňu usmievala dvojica chlapcov, Kankurou sa už napchával a Naku práve doniesla paličky pre Tanaris: „Dobré ráno.“
Bratia sa pridali k tete s úsmevom a všetci sa pustili do jedla: „Itadakimas!!!“
Jedlo chutnalo, ako vždy od tety Naku. Po raňajkách začala modrovláska haltovať Tanaris: „Bež sa obliekať, aby sme stíhali.“

Po príchode do práce Kazemaru videl, že Tanaris vyzerá unavene a tak jej uvaril kávu. Niesla horúci šálok do triedy, keď spoza nej sa ozvala Arisu. Trocha ju vydesila tým, ako sa priplížila
„Dobré ráno, Tanaris-sama, ideme na cvičisko?“
„Ahoj Arisu,“ snažila sa nezívnuť ako hovorila jej meno, „nie, prvú hodinu musím s vami prebrať bezpečnostné pokyny na maturity.“
„Tam aj nejaké sú?“ zamračila sa obzrela si vyučujúcu odhora až po dol.
„Hej sú,“ Tanaris jej jednoducho odvetila a mala problém, aby od únavy nezatackala.
„Tanaris-sama?“
„Áno?“ otočila sa na ňu a pri tom ako sa jej krútila hlava, radšej zastala.
Až teraz postrehla, že Arisu mala svoje dlhé čierne vlasy ostrihané od drieku ku ramenám. Veľmi ju to pozmenilo. Zamyslene sa ňu zapozerala.
„Deje sa niečo, Tanaris-sama?“ spýtalo sa jej o rok a pol mladšie dievča.
Tanaris jej hľadela do očí, ktoré nemávali v sebe tú drzosť a aroganciu. Celkovo jej prišla zmenená, k lepšiemu...aj vzhľadovo aj správaním.
„Ja len, že ti to veľmi pasuje,“ usmiala sa a dala sa opäť do kroku, „čo si sa tak dala ostrihať?“
„Ďakujem. Viete, nový vnútrajšok, nový vonkajšok,“ uškerila sa na ňu a Tanaris jej to znova opätovala.

Prišli spoločne do triedy a netreba hovoriť, koľký prítomný boli z toho vykotený. Inuzuka ignorovala prekvapené pohľad a sadla si za stôl.
Deň ubehol celkom rýchlo: na prvej hodine Tanaris poučila všetkých žiakov o bezpečnosti a na druhú hodinu sa s nimi pobrala na cvičisko, kde s nimi bola do obeda, po ktorom už mala voľno.
Žiaci si najprv cvičili hod shurikenom a kunaiom do drevených terčov a potom si Tanaris s každým dala kumite, aby si zlepšili kontaktný boj. Kým skončili bolo pol druhej. Študenti sa rozbehli domov a ona sa chvíľku rozhliadala po cvičisku. Vrátila sa do kabinetu, kde ju Naku čakala a spoločne sa pobrali domov.

Keď sa otvorili dvere na dome, do náruče jej vrazil malý Shizo: „Ahoj Tanaris!“
„Ahoj Shizo,“ povzbudená vrelým privítaním sa začala usmievať.
„Zdravím vás,“ do dverí vyšiel aj Kankurou a pobozkal Naku.
„Ty si doma?“ Tanaris pokrčila tvár v údive.
„A ty máš dojem, že sa krpci postarajú sami o seba?“ zasmial sa jej Kankurou.
Smiech mu opätovala: „No vidíš, tak je z teba mamička.“
Prešla okolo neho a štuchla ho do rebier. Napila sa v kuchyni vody a niečo si uvedomila: „Kde je vlastne Shizo senior s jeho ženou?“
„Ďalšia vec, ktorú si postrehla veľmi skoro,“ na tento sarkazmus Tanaris s úsmevom zažmúrila oči na Kankura, „ale nie, sú na misii a vrátia sa pozajtra. Dovtedy máme oboch na starosti.“
Postrapatil malému chlapcovi vlasy: „Je to príjemná zmena, keď nie som celý deň zavretý v kancelárii ako Gaara.“
Naku na neho hodila zákerný pohľad a on sa len s tichučkým prepáč pobral do chladničky, aby obom ženám ohrial obed.

„To Gaara vyslal oboch rodičov naraz? To je na neho celkom...nepremyslené,“ s navonok ľahostajným výrazom zauvažovala Tanaris, keď si sadala za stôl.
„Hm...“ ozval sa niečím podobným Kankurou.
„Do čerta!“ zanadávala Naku, pozerajúc do nejakého papiera.
„Čo sa deje?“ obzreli sa za ňou obaja.
„Miesto svojho maturitného rozpisu som vzala Kazemarov. Ach, teraz budem musieť ísť cez polku Suny poň.“
„Keď sa najem, prejdem sa s tebou, Naku,“ pristúpil k nej Kankurou a pobozkal ju na líce.
„No to je od teba pekné, ale nemôžeš ísť,“ pokrútila hlavou a kútiky sa jej rozšírili do úsmevu.
„Vlastne hej, zabudol som, že máme deti,“ zasmial sa.
„Kľudne choďte. Ja budem pri nich,“ ponúkla sa.
Kankurou jej vďačne prikývol. Išiel si vyzliecť zásteru a spratať dokumenty zo stola. Ženy sa najedli a pár odišiel na prechádzku za Kazemarom.

Tanaris ostala sama s malým Shizom, ktorý sa opäť hral s kockami a jeho starší brat, Shiro, spal. V škole pri dueli so spolužiakom vyčerpal dosť chakry. Shizo junior sa chcel spolu s Tanaris hrať, no ona mu vysvetlila, že pozajtra sú maturity a ona si musí poriadne pozrieť veci, ktoré dostala k tomu od Shikamara.

Tak si teda sadla na koberec k malému chlapcovi a k jeho Sune z drevených kociek, študovala podmienky, ktoré musí maturant splniť počas skúšok. Dúfala, že si to všetko zapamätá, aby sa pri skúšaní nemusela stále pozerať do papierov. Z priloženého materiálu si pozisťovala v akom presnom poradí bude skúšať základné techniky a vôbec, aké bude skúšať ohnivé. Každý zo skúšajúcich mal len žiakov toho živlu, ktorý sám ovládal.
Posledný deň pred skúškami ubehol ako voda a ani sa Inuzuka nenazdala, kráčala ešte za tmy s Naku na akadémiu...
„Si nervózna?“ spýtala sa do ticha Naku, ktorá sa vedela do Tanaris vcítiť.
„Celkom hej,“ zvesila hlavu a sledovala svoje kráčajúce chodidlá, „eh...teraz sa aj moji bratia chystajú na maturity.“
„No myslím, že možno práve dnes nie, ale tento týždeň určite. Vo všetkých piatich dedinách je to približne ten istý deň...možno obdeň alebo dva,“ vytiahla si z kapsy nejaké papiere.
„Uhm...“ dvihla hlavu a pozrela na akadémiu v diaľke a dokončila potichu vetu, „teším sa, až bratov uvidím.“

Maturity sa začali o pol deviatej ráno. V prvom rade sa študenti podrobili skúške zo všeobecných techník. Skúšajúcimi vtedy bola Tanaris, Shikamaru a dvaja učitelia. Tanaris medzi žiakmi hľadala Kameyo a Arisu. Vyhľadala len Kameyo a na tej nervozitu poznať nebolo. Sledovala jej vyrovnaný výraz. Shikamaru do nej drgol lakťom a ona sa prebrala: „Tanaris mala by si si ísť ešte niečo vybaviť,“
darovala mu nechápavý pohľad a skrivené pery, „...vonku pred triedou ťa čaká Arisu.“
„Arisu?“ vyschlo jej v krku.
„Bež,“ Tanaris sa zdvihla zo stoličky a riaditeľ akadémie otočil hlavu na dav žiakov, „dobre. Zatiaľ začneme, budeme postupne čítať vaše mená a vy budete predstupovať. Ako ste boli oboznámení, skúšať vás budeme techniky Bushin no Jutsu, Henge no jut...“
Shikamarov hlas sa stlmil, keď za sebou zavrela dvere. Na dlhej chodbe sa ozvalo ich zavretie a klopkanie Tanarisiných topánok.

„Arisu?“ zrakom prebehla jednu aj druhú stranu chodby, no nikde nebola, „Arisu?“ na druhý krát sa opýtala s udivenejším tónom a začala sa sústrediť na polohu jej chakry.
„Na do mnou? “ šepla sama pre seba a zaklonila hlavu, „Arisu, čo tam robíš? “
Arisu bola nohami pomocou chakry prichytená na strope a vyškierala sa na Tanaris. Zoskočila a na zem dopadla tak nečujne ako mačka.
„Rada sa vešiam dole hlavou, je to zábavné,“ prstami si snažila upraviť vlasy, aby jej nelietali kade tade.
„Shikamaru mi povedal, že ma tu čakáš,“ prehovorila a čakala na jej reakciu – vedela už, čo ju čaká.
„Áno...lebo nemám povolené ísť maturovať. Shikamaru-sama mi kázal za vami prísť,“ povedala pokojne, no Tanaris mala pocit, že keď jej povie náhodou zápornú odpoveď, tak ju bude chcieť roztrhať v zuboch...vlastne ani sama nevedela, či ju k maturitám chce pustiť alebo nie.
Začala sa sama so sebou hádať hľadiac do zeme. ‚Prehnala som to, nemala som sa jej vyhrážať, že ju nepustím k maturitám...tým stratí jeden celý rok, no to čo si dovolila, bolo veľmi drzé, navyše nepravdivé, zaslúžila by si to. Ale...zmenila sa.‘

Dvihla pohľad na čiernovlasé dievča, ktoré nebolo až o toľko mladšie ako ona: „Nebudeš maturovať. Je mi to ľúto, Arisu... moje slovo platí, síce si teraz iná ako predtým, ale nemení to, že si sa arogantne chovala a urazila si mňa a aj Kazekageho-sama,“ utíšila svoj hlas a počúvala ozvenu svojho hlasu na chodbe.
Akú očakávala Tanaris reakciu? Niečo ako hysterickú scénu, zahliadanie alebo prudký hnev alebo toto všetko dokopy v potlačovanej forme. A aká bola Arisina reakcia?

„Chápem Tanaris-sama. Nič iné som ani nečakala,“ zoširoka sa usmiala a zvrtla sa na päte a rukou mávala na pozdrav chrbtom k Tanaris, „dovidenia...veľa šťastia pri skúšaní.“
Inuzuka s spustenou sánkou sledovala osobu vzďaľujúcu sa od nej. Po chvíľke nechápavo pokrútila hlavou a vrátila sa naspäť do triedy. Zasadla za stôl a zamýšľala sa nad Arisu.

Po všeobecných jutsu sa Tanaris pobrala skúšať medikov. Všetci študenti, až na chlapca menom Isamu, boli celkom nervózni. Tanaris sa snažila byť na nich čo najmilšia aj keď ona sama bola mimo. Netušila vôbec, aké meradlo má mať na študentov. Našťastie tam prišiel Masashi s Maoi. Dievča si uľavene pretrelo čelo hneď, čo ich zbadala prichádzať cez okno...

„Tak to by sme mali,“ Maoi sa s úsmevom obzrela na Masashiho a Inuzuku.
„Hej...mali. Tak Tanaris, my sa poberieme s Maoi naspať do nemocnice. Drž sa tu,“ poťapkal ju dlaňou na ramene, keď okolo nej prechádzal.
Maoi sa zachichotala a zdvihla sa zo stoličky. Prechádzajúc okolo Tanaris sa aj ona zastavila a zašepkala jej do ucha: „Ľudia sa nás často vypytujú, čo si za dievča, keď sa Kazekage-sama tak stále o vás stará...nebojte sa, nepovedali sme im nič.“
Tanaris sa zmätene obhliadla: „Sme?“
„Ja, Masashi, Hikari, Raizo a ostatní. Viem, že vy a Gaara-sama si chcete chrániť súkromie. Prirodzene,“ usmiala sa a prudko sa vystrela, hneď ako započula jej meno, ktoré volal na ňu šéf.
Maoi vystrelila ku dverám, no Tanaris ju zastavila: „Maoi!“
„Eh...áno, Tanaris-sama?“ jej prekvapenie sa nepodarilo moc zakryť.
„Ďakujem,“ s dojatím vydýchla a potom dala mierne hlavu na bok, „a pre teba som Tanaris, jasné?“
„...e-ehm...jasn-“
„Maoi, kde toľko, do pekla, si?“ Masashi sa vrátil do triedy, „vieš, že dnes máme operáciu.“
„Prepáčte Masashi-dono,“ previnilo dala dole hlavu.
„Masashi, veď ju nechaj. Ja ju zdržujem,“ rozložila rukami a brala si papiere zo stola zoznamy žiakov na preskúšanie techník ohňa. Pri braní tých spisov jej až vyschlo v krku, keď mysľou zbehla k tomu.
„Ách tak. Prepáč. Maoi, ideme. Maj sa.“
„Ahoj Tanaris,“ Maoi zamávala dievčaťu, ktoré len letmo kývlo hlavou – ich pozdravy a posledné slová už moc neregistrovala, lebo začala stresovať.

Rozprávala sa sama so sebou, idúc na cvičisko, kde ju už žiaci čakali. Vyšla von a oblialo ju dvojité teplo, nervy a horúčava sálajúca jej na hnedo-šedé vlasy. Začala podľa zoznamu čítať mená a zisťovať, či sú všetci prítomní. Po tomto si Tanaris pozrela zoznam ohnivých techník a postupne vyvolávala žiakov. Hneď ako Tanaris začala skúšať prvého zo žiakov, uvedomila si, že všetci títo študenti boli celý čas pod jej patronátom a že práve týmto sa venovala najviac...a čo ešte: do jedného boli veľmi nadaní. Tak prečo sa báť skúšania?

„...tak a posledná je Uma Kameyo,“ zaujato prečítala meno a sledovala, ako sa k nej približuje malé dievča, jej najbližšia zverenkyňa.
Kameyo previedla svoje techniky lepšie než Tanaris čakala. Bola nadšená z každého jedného žiaka – zmaturovali všetci a o necelú pol hodinku sa ona aj ostatní učitelia, študenti a aj riaditeľ zišli vo veľkej zasadacej miestnosti.
Shikamaru si odkašlal: „Musím povedať, že tento rok som najspokojnejší zo všetkých...a to preto, lebo máme najvyšší počet maturantov za posledné desaťročie a úplne všetci ste zmaturovali. Ako riaditeľ som na vás pyšný. Dúfam, že budete hrdí shinobi a budete vždy reprezentovať a bojovať za túto dedinu ako hrdinovia. Chcem sa poďakovať všetkým učiteľom a nášmu hosťovi, mojej krajanke, Inuzuke Tanaris,“ kývol na ňu s mierne lenivým úsmevom, zašeptal jej do ucha, že nemá rád takéto problematické príhovory a hneď na to sa od nej odtiahol, „postupne budem čítať vaše mená a odovzdávať vám ochranné čelenky Suny.“

Po odovzdávaní čeleniek sa deti rozpŕchli von pred akadémiu, kde ich čakali nedočkaví rodičia. Tanaris spolu s Shikamarom vyšli pred školu, hodili pár fotiek s niektorými už teraz genninmi a sledovali radujúce sa rodiny z úspechu ich detí. Pre Kameyo prišli jej susedia a Tanaris nemo sledovala ako jej mladý pár strapatí s úsmevom vlasy. Kameyo vycítila pohľad jej senseia a doviedla svojich náhradných rodičov k nej.

„Tanaris-sama,“ prehovoril mladý vysoký muž, „ďakujeme, že ste z našej Kameyo spravila shinobiho.“
„Nemáte začo,“ vysekala zo seba ochromená dojatím, „Kameyo je veľmi nadaná.“
„Ešte raz ďakujeme,“ pridala sa aj jeho manželka, „rodičia by boli na ňu pyšní.“
„To by boli.“
„Ospravedlňte nás,“ povedal muž a spolu so ženou kývol Tanaris a Shikamarovi na pozdrav.
„Milí to ľudia...“ ozval sa Shikamaru vedľa nej a lenivo si zívol.