Stúpaj ku hviezdam...

Venovanie:

Túto poviedku by som chcela venovať každému autorovi FanFiction. Hlavne tým, ktorí pri písaní nemali veľké ohlasy

Celý život som bola pozorovateľ. Nikdy som do ničoho nezasiahla priamo. Vždy som sa iba dívala. A môj zrak spočíval na tebe a sledovať tvoje konanie bolo vždy zaujímavé a znamenalo pre mňa veľa. Za tie roky si sa neskutočne zmenil. Dalo by sa povedať, že až na nepoznanie. No ja som v teba verila. Verila som, že sa ti to podarí. Všetko, čo si si vysníval. Všetko, čo si si zaumienil. A ak ti aj niečo nevyšlo, tak si nikdy neustúpil, ale šiel si za tým ešte tvrdohlavejšie. Kľučkoval si pomedzi prekážky a zdolával problémy, ktoré ti stáli v ceste. Aj keď ti ostatní neverili.
Nezačínal si ako my ostatní. Ty si upadol na úplne dno, no práve tento fakt ťa poháňal nahor. Nedovolil si, aby ťa to držalo dole. Pracoval si na sebe, aby si ostatným ukázal, že ty tam dole nepatríš. Že ťa nemôžu odsudzovať pre niečo, čo si a zároveň nie si. Bol si nimi opovrhovaný, lebo si mal v sebe démona, no ty si ním nebol. Bol si sám sebou, no oni to nevideli, lebo nechceli a radšej sa pozerali na to, čo chceli. Ja som to videla, lebo som videla teba.
Dosiahol si to, čo si chcel. Stal si sa jedným z nás. Zosilnel si, bol si rýchlejší. Neustále si trénoval, aby si šiel len a len vyššie. Našiel si si rivala, najlepšieho z nás, no bol aj tvojím vzorom, lebo si sa mu chcel najprv rovnať a potom ho poraziť. Bol tvojím novým cieľom a ty si sa naňho sústredil. Mal si väčšie odhodlanie ako väčšina z tých, čo sa ti posmievali a hovorili ti, že to nedokážeš a práve to ťa činilo lepším.
Dosiahol si hodnosť a pripravoval si sa na ďalšiu skúšku. Postavil si sa do arény, a aj keď tvoj vstup nebol najúžasnejší, postavil si sa voči svojmu súperovi, ktorému všetci dávali väčšie šance. Až na mňa. Vedela som, že to dokážeš a nemýlila som sa. Videla som ako tvoj súper padol a ty si sa nad ním týčil ako víťaz. Pocítila som hrdosť. Pretože to bolo ďalšie z tvojich víťazstiev a ďalšie posunutie vpred. Len vpred. Jasala som spolu s ostatnými.
Necúvol si ani vtedy, keď nás napadol démon z Piesočnej a postavil si sa mu. Mal si odvahu, ktorú by možno mnohý nemali. A znova si uspel. To som však nemohla vidieť, ale počuť o tom rozprávať ľudí ma hrialo na srdci. Lenže potom padla rana.
Tvoj najlepší priateľ odišiel a tebe sa ho nepodarilo zachrániť. Myslel si si, že si nebol dostatočne silný, ale...Zastavilo ťa to? Nie. Vôbec nie. Mal si o dôvod viac, aby si sa stal ešte silnejším ako si bol dovtedy.
Ubehli tri roky a ty si sa vrátil domov. Na pohľad to bol ten istý chlapec, čo odišiel, no po chvíli sme všetci zistili, že si odhodlanejší priviesť priateľa späť domov ako kedykoľvek predtým. Neustúpil si ani vtedy, keď si zistil, že sa objavili noví nepriatelia, ktorých cieľom si bol práve ty. A ja viem...cítim a verím...že som nebola jediná, ktorá toto videla. Nie, muselo nás byť viac.
Prekážky sa pred teba sypali jedna za druhou.
Strata učiteľa.
Strata domova
Strata priateľov.
Videla som ťa, keď si prišiel a postavil sa nepriateľovi, ktorého sme nezvládli. Všetko bolo obrátene v prach, no ty si tam stál pripravený na boj...s odhodlaním vyhrať. Zaumienil si si vyhrať a ja som ťa už vtedy videla ako víťaza...ale...
Padol si a nebol si schopný sa brániť. Vtedy sa môj život obrátil, lebo som sa už nemohla iba prizerať. Keby som sa pozerala na to, ako ťa zabije, bolo by to pre mňa to isté, ako keby som ťa zabila sama. Tentoraz som sa odhodlala ja. Odhodlala som sa, že ťa zachránim a ani ja som od toho nechcela ustúpiť. Skočila som pred teba a z pozorovateľky som sa stala priamou účastníčkou deja. Vedela som, že proti nemu nemám veľké šance...vlastne...žiadne šance, ale musela som to urobiť.
Oslobodila som ťa od pút, ktoré ťa držali pri zemi, aby si mohol ďalej stúpať hore. Bolo mi jedno, že ťa pri tom neuvidím. A aj ľúto, lebo by to bol určite skvelý pohľad. A ty? Ty si sa nielenže postavil na nohy, ale zachránil si aj mňa.
Stal si sa hrdinom. Hrdinom akým si vždy chcel byť. A ja som mala to šťastie, že som sa mohla pozerať na to, ako si kráčal smerom nahor. Bola som si istá, že ak by si chcel, stúpal by si až k hviezdam a dotkol sa ich. No pre mňa si hviezdou ty a dúfam, že vlastnosť, že sa nikdy nevzdáš ti bude charakteristickou naveky....