Mŕtva láska - Hinatine pocity k Sasukemu (2.diel)

Stáli na trávnatej ploche pár metrov od starého domu. Po ich pravici bol les. Malé kvietky sa medzi veľkými stromami takmer strácali. Niekoľko ich zahliadla aj v skupinkách. Na ich lupienkoch ležali kvapky rannej rosy. Blýskali sa v slnečných lúčoch ako diamanty. Aj tráva sa jej zdala trochu vlhká. Síce svietilo slnko, no v tieni bol chlad.
Striaslo ju. Začala o seba trieť dlane, aby sa vytvorilo teplo. Vtedy sa zamračilo. Prekvapene zdvihla hlavu a prezrela si nebo. Spustila ruky do bežnej polohy vedľa tela a teplota, ktorú si vytvorila trením pre zahriatie, začala klesať. Temné mraky pokryli nebo farby modrej ako more. Vypadali byť poriadne ťažké, akoby so sebou vláčili tony vody. Len nech neprší, pomyslela si.

"Hej!" zavolal na ňu Sasuke.
Pohľad umiestnila na jeho tvári. Mlčky čakala, čo ďalej povie.
"Pre rozcvičku." Zaumienil bojový postoj. "Chcem vidieť, čo všetko dokážeš a čo ťa mám naučiť."

Fialovovlasé dievča stálo ako prikované k zemi. Hľadelo do uhľovočiernych očí svojho protivníka. Jediné, čo vnímalo, bola jeho krása. Ani si neuvedomila, kedy sa doňho stihla takto zamilovať. A samozrejme, jeho duša. Túžila po tom, získať si jeho srdce. Stačilo jej pozrieť sa na neho. Všetko videla, všetko vedela. Hinatu každý poznal ako malé tichučké dievčatko, ktoré sa vždy iba nečinne prizerá a je všade iba zbytočná, ale to nebola pravda. Vnútri to bol niekto úplne iný. Bola to, aj je duša, jediná v celom vesmíre, ktorá dokáže pochopiť Sasukeho city. Nie Sakura, nie Ino. Ona. Od svojho narodenia sa cítila osamelá, odstrčená od kolektívu. Jediný chlapec, ktorého obdivovala, Naruto, jej nevenoval ani kúska záujmu. Nemala veľa kamarátov a ani jej vlastná rodina ju nemala rada tak, ako by mala. Sasuke bol taktiež sám. Zbožňovaný celou školou, ale vo svojom vnútri celkom osamelý. Hinate praskalo srdce, jemu tiež. Toto je to, prečo sa rozhodli spojiť svoje cesty a stvoriť tak jednu, spoločnú. Alebo si to iba myslela?
Rázom sa ocitol pred jej očami. Rýchlosťou mimozemskej lode. Preskákal z miesta na miesto iba trikrát a už bol tam. Pritom stál v dosť veľkej diaľke. Tvárami boli pri sebe tak blízko, až Hine očerveneli líčka. Opäť z nej vykuklo jej staré ja. V očiach ešte stále držala svoj vystrašený pohľad. Nečakala to.

Sasuke si od nej na kus odstúpil, zložil pečate a vykríkol. "Chidori!"
Ruky vyniesol vysoko nad hlavu a v nich sa mu začali zjavovať blesky. Vychádzali zo žiariacej gule vo veľkosti futbalovej lopty. Pomaly naberali modrastú farbu skôr svetlého odtieňa. Slabá tma okolo nich okamžite zmizla. Chidori nahradilo skryté slnko a svietilo ako nejaké diskotékové efekty. Jeho neuveriteľne hlasný zvuk im ničil sluch. Najviac Sasukemu, keďže ho mal presne nad sebou. Zamračil sa, zniesol ho nižšie, dopredu pred seba a rozbehol sa oproti Hinate.

Chúďa v šoku nevedela, čo má robiť. Bolo to už na tesno, keď odskočila. Sasuke vrazil do brezy a celý kmeň prelomil. Dokonca sa sám udrel. Zodvihol sa zo zeme a malátne dotackal k domu. Tam už sa neudržal a oprel sa o drsnú bielu stenu. Z boku sa prevalil na chrbát a pozrel na ňu. Z čela mu vytekala krv, ale nie veľa.

"Čo to s tebou je?!" hneval sa.
Zahanbene sklonila hlavu a ruky hodila za seba. "Prepáč mi to." tíško prehovorila.

Chvíľu tam len tak stáli a nič nerobili. Medzi tým sa slnko konečne odvážilo vyjsť. Osvietilo Hinatu ako herečku v divadle a prenášalo sa ďalej po tráve. Sasuke ostal v tieni, takže teplo vôbec necítil. Hlava mu spadla na ľavé rameno. Pocítil ostrú bolesť v mieste, odkiaľ mu tiekla krv. Dúfal, že je to iba slabé poranenie a nie že si rozbil hlavu. Čo by to bol potom za ninju, keď sa takto ľahko zraní? Prstami sa jemne dotkol boľavého miesta a zahliadol stopy po hromade krvy. Už mu to stekalo aj po lícach a po nose.

"Boha jeho, takto sa buchnúť do stromu!" nadával sám na seba.
Odrazil sa od steny. Zo začiatku strácal rovnováhu, ale nakoniec sa mu podarilo rovno sa postaviť. Pomaly kráčal ku vchodu. Pozeral do zeme poprepletanej so stebielkami trávy. Únava sa vytrácala, bol to iba prvotný pocit z toho, ako si ublížil. Už cítil iba čistú bolesť. Sadol si na tehly pri rozbitých dverách. Vyzliekol si košeľu a utrel sa. Bola celá od krvi. Nestíhal, stále vytekala nová a nová. Vzdychol. Na moment to vyzeralo, že sa vzdáva, ale pokračoval.

Prešlo pár minút a jeho oblečenie bolo celé zamazané červenou tekutinou. Hina sedela pri ňom. Celú dobu nič nepovedala. Sedela v tureckom sede na studenej zemi s rukami pred sebou a držala si sandále, on na tvrdých tehlách, z ktorých niekoľko bolo poriadne doničených. Ona bola opretá o stenu a hľadela vpred, on sa opieral lakťami o kolená.

"Nechceš ísť niekam k vode si to umyť?" navrhla a tým ukončila tichú atmosféru.
"Aj tak už to konečne netečie," odpovedal.
"Tak aspoň si tú košeľu vyprať. Bude ti zima ak budeš chodiť bez nej. Najprv to vyzeralo na dobré počasie, ale nie je. V lese budeme mrznúť, tam nám stromy tienia."
"Ako chceš. Neďaleko by mal byť potok." Postavil sa. Košeľu skrútil ako koberec a dal si ju pod pazuchu. Katanu uložil do obalu a vybral sa na cestu.
Hinata ho nasledovala. Šla presne za ním. Na jeho krásne vypracované svalnaté telo pálilo zubaté slnko. Premýšľala nad ním a ňou. Tak veľmi túžila povedať mu, čo cíti.

Chodili medzi rôznymi rastlinami. Kríkami, stromami, rozrastenými burinami, o ktoré sa nikto nestará. Občas im tak vošli do cesty, až ich pán Uchiha musel sekať. Už prichádzala o rozum pri tom mlčaní. Tak mu to chcela povedať! Len sa bála reakcie typu: "Prepáč, ale až také veľké niečo k tebe vôbec necítim."

"Sme tu," povedal.

Pred ich očami sa nachádzala vysušená zem a za ňou pole s vysokou suchou trávou. A v zemi potok s tak čistou vodou, až videli úplne všetko, čo bolo na dne. Každučký kameň. Len čo vystúpili na netrávnatú zem, vystúpili aj z tieňa. Na svojej zmrznutej koži zacítili slnko.

Sasuke si kľakol k potoku a do studenej vody ponoril svoju krvavú košeľu. Vedel, že sa to skoro vôbec nevytratí, ale skúsiť to mohol. Nech to ide dole aspoň trochu. Veď ako by vyzeralo, keby sa po dedine premával v krvavej košeli?
Hinata si vyzula sandále a skočila do vody. Hneď sa jej vylepšila nálada. Nabrala do dlane a vyhodila to na Sasana. Ten nič netušil. Prišiel na to, až keď bol mokrý.

"No dobre," zasmial sa. To bolo asi prvýkrát od odchodu z Konohy.
Skočil tam a šplechol na ňu ako najviac len vedel. Bola tak mokrá, ako keby prežila obrovský lejak. Zasmiala sa. Sasukeho to akosi zahrialo pri srdci. Vtedy niečo zacítil... lásku? Žeby?
Vybrala sa smerom k nemu. Brodila sa vodou. Keď už prišla, chytila ho za ruky, postavila sa na špičky a pobozkala ho na pery.