Always and forever 16 Panta rhei

POZOR! Spoiler!

Ďakujem čarovne suikenovi za úžasnú prácu, ktorú vykonal na tomto obrázku a vďaka nemu má táto časť farebný cover page :3 :3 A k tomu krááásne farebný cover page Ešte raz ďakujem

„Kde je Karin?“ spýtal sa Juuga bez toho, aby sa na neho čo i len pozrel. Sústredil sa na veľký kanón pred sebou. Pohladil ho dlhými, štíhlymi, bielymi prstami a na tvári mal spokojný úsmev. Zbraň pred ním jemne zapulzovala. Cítil v nej energiu, ktorá ožila v momente, keď do Smrtiacej zbrane založil panel s kódmi, ktorý mu priniesli tí dvaja aj so správou, že Sorina a Daisukeho krv bola ukradnutá. Pred ním sa týčil kanón so zlatou farbou a mnohými znakmi napísanými čiernou farbou, veľmi jemným a tenkým písmom, ktoré ho pokrývali. Juugo pristúpil bližšie k svojmu Majstrovi a predpažil ruku.
Orochimaru k nemu natočil hlavu a jeho úsmev sa mu ešte rozšíril, keď si všimol, čo mu Juugo podával. Posledné dva kódy. A je to tu. Koniec Konohy práve nadišiel. Zobral si ich od neho, odkryl kryt od panelu a do posledných dvoch kruhových pozdĺžnych otvorov vložil skúmavky. Panel na malú chvíľu zažiaril a potom pohasol znova pulzujúc energiou. Zavrel ho a vytiahol z vrecka skúmavku s Narutovou krvou. Ktovie, akú to bude mať silu, keď pridá krv Jinchuurikiho? To ho naozaj veľmi zaujímalo...
„Karin je mŕtva. Telo som odniesol do sídla,“ povedal Juugo a Orochimarom to ani nepohlo. Karin padla pre väčšie ciele, „zabila ju Sora,“ dodal.
„Vôbec nie som prekvapený,“ poznamenal, „mohli sme tušiť, že po tom, čo padli prví piati Pútnici, bude chcieť zabiť každého, kto sa na tom podieľal.“
„Aj tak zomrie horšou smrťou ako Karin,“ precedil pomedzi zuby Juugo a bola z neho cítiť zlosť.
Orochimaru si prešiel jazykom po perách. „Práve teraz trpí v hrozných bolestiach. A o pár okamihov budú trpieť aj všetci, ktorí sa nachádzajú v Konohe.“
„Celú ju evakuovali. Nie sú tam žiadny civilisti,“ oznámil mu Juugo, ale Orochimarovi nešlo o civilistov.
„Mne ide o Konohu ako takú, Juugo. Určite sa tam nachádza plno ninjov, ktorí sa snažia ovládnuť chaos, ktorý ste vytvorili. Alebo zachraňujú tých, čo nestihli ujsť. Smrtiaci nástroj,“ s láskou sa naňho pozrel, „ich zmetie z povrchu zemského a tým pádom nebude mať Konoha nikoho, kto by bránil tých, čo prežijú. Budú sa musieť rozpŕchnuť a hľadať nový domov, no to už nebudú mať kam ísť, lebo pod hrozbou zničenia ovládnem celý svet. Tomu sa hovorí veľký cieľ.“
„Chápem,“ prikývol.
„A teraz,“ začal teatrálne, „je čas, aby sme pridali Narutovu krv. Potom sa budeme pozerať na divadlo z tých najlepších miest.“

„Čo budeme robiť?“ so vzlykom si povzdychla Sakura a Sasuke ju pevne objímal.
„Rozhodne tu nebudeme revať,“ vyhlásil Hidan a pevne zovrel katanu vo svojej pravej ruke.
„Sora je mŕtva,“ povedal Sasuke, „to znamená, že všetky kódy sú zadané!“
Atsushi bol zo všetkého zmätený a sklamaný. Celý čas bojovali o to, aby Daisuke a Sora prežili a oni padli ako prví. Samozrejme, že šli rovno po nich, ale aj tak. Oni mali prežiť. A teraz je to všetko preč. Všetci tu zomrú, lebo Orochimaru, aj keď ho ešte osobne nestretol, ho isto použije. Tak prečo tu ešte stoja?!
„Musíme zmiznúť!“ vyhlásil pevne.
„Tak na to zabudni,“ ukázal naňho Hidan ľavou rukou, „Hľadači neutekajú z boja, ku*va! A ty by si mal utekať posledný! Si predsa nesmrteľný, nie?!“ rozčuľoval sa Hidana Atsushi si nahnevane odfrkol.
„Nesmrteľný?“ žasla Tory s otvorenými očami a skákala pohľadom z Atsushiho na Hidana a späť. Zaujalo ju, že Mira prekvapená touto informáciou nebola, ale Atsushi nemal čas na to, aby to celé vysvetľoval.
„Ako to, že nie si šokovaná, že Atsushi nemôže voňať fialky odspodu?!“ vyletela na ňu a Mira už otvorila ústa, aby jej odpovedala a upokojila ju, no na to nemali teraz čas.
„Ty si jej to povedal?!“ oboril sa na neho Hidan rovnakým tónom ako pred chvíľou Tory.
„Na toto naozaj nemáme čas! Keď sa ten prístroj spustí, tak mi ako rozporciovanému telu veľmi moja nesmrteľnosť nepomôže, čo myslíš?!“ kričal. Ako môžu rozoberať jeho nesmrteľnosť, keď ide o ich životy! To je nezmyselné. Musia sa pohnúť z miesta, jednoducho nemôžu zostať stáť tam, kde sa práve nachádzajú. Nie je podstatné či Mira vie o tom, že nemôže zomrieť, alebo nie. Aj keď naňho budú teraz všetci kričať, tak sa to nezmení. Mira to bude vedieť a on nepovedal nič zlé. Žije predsa. Ak by porušil Kódex, tak by tu už nestál.
„Nemôžeš len tak na počkanie hovoriť o svojej nesmrteľnosti!“ syčal Hidan.
„Že nie?!“ vrátil mu to s rovnakým syčaním, „Asi môžem, ak stále dýcham, hm?!“
„Prestaňte!“ skríkla Mira a všetky pohľady sa obrátili na ňu.
Nie, pomyslel si Atsushi, do tohto sa nepleť. Je to len medzi mnou a Hidanom.
Snažil sa jej to vysvetliť pohľadom, no aj keď to videla, tak to ignorovala.
„Atsushi má pravdu! Teraz je jedno, čo mi povedal alebo nepovedal. Teraz musíme dostať všetkých z Konohy, lebo všetci, čo sa tu nachádzajú sú v ohrození! Tak prečo tu teraz vystávame a rozprávame sa, akoby sa nič nedialo?!“
„Fíha,“ zapískala Tory, „takto naštvanú som ju ešte nevidela. Fakt by sme sa mali pohnúť, inak nás všetkých odprace sama.“
„A kam konkrétne chcete zmiznúť?“ spýtal sa otázku, ktorá sa zračila na každého tvári, „Ako vieme ako ďaleko postačí ujsť, keď nevieme, akú veľkú to má silu?“
„Za nimi,“ hlesla Sakura.
„Za kým, dievča s farbou žuvačky?“ hodila na ňu podivný pohľad Tory, lebo nechápala o čom točí.
„Za Orochimarom predsa,“ povedala ako samozrejmosť, „akokoľvek silná bude strela z Smrtiaceho nástroja, oni budú na bezpečnom mieste, nie?“
To znie celkom logicky, súhlasil Atsushi v duchu a nahlas poznamenal: „To je úžasné, ale nikto z nás nevie, kde sa nachádza.“
„Daisuke mi povedal, že je niekde blízko,“ povedala Tory a tvárila sa nadšene, že vie odpoveď na otázku.
„Neskáč ako panák, to nie je nič konkrétne,“ schladil ju Hidan.
„Môže byť hocikde v lese,“ skonštatoval Sasuke.
„Na to, aby vystrelil, musí mať na Konohu dobrý výhľad. A v lesoch sme predsa predtým boli a nepamätám si, že by tam bol nejaký kanón. A spomedzi stromov nebude mať vôbec dobrý výhľad,“ rozmýšľala nahlas Sakura a už sa trochu spamätala a dokázala normálne premýšľať.
„Takže, kde to je?“ dožadovala sa odpovede Tory.
„Existuje len jedno miesto odkiaľ je naozaj slušný výhľad,“ poznamenal Sasuke a všetci sa naraz otočili dozadu a zdvihli svoje pohľady.
„Hora Hokagov,“ zašepkal Atsushi.

Bežali ako o dušu a v ušiach im pišťal vietor a ich vlasy im viali. Srdcia rýchlo búšili a dych sa im každou sekundou zrýchľoval, lebo každá ďalšia sekunda znamenala krôčik bližšie k výstrelu a ich okamžitej smrti. Mira bežala medzi Tory a Atsushim a vždy bol na čele ich malej skupinky niekto iný.
Cestou stretli nejakých ninjov, ktorí ešte stále hľadali zdroj, a teda aj vinníkov, tohto chaosu. Každého a jedného z nich nasmerovali na Horu Kagov.
„Vypadnite preč! Toto nie je cvičenie! Vypadnite!“ kričala aj Tory a čoraz viac pridávali, hoci ich už pulzujúcou bolesťou pichalo v boku.
Pod chvíľou ich zrak zaletel hore a kontroloval Horu či tam niečo nezazrú. Kvôli dymu z horiacich budov na ňu nevideli veľmi dobre. Hoci opačne to tak isto nebolo. Mira aj Sasuke aktivovali sharingan a rozoznali dve stojace postavy.
„Sú hore!“ vyhŕkla Mira a prižmúrila oči, aby videla lepšie, „...čo to?!“ prudko zastavila.
„Čo? Čo vidíš?“ zastal aj Atsushi a otočil sa k nej so znepokojeným výrazom. Sasuke nepekne zahrešil.
„Tak čo, čiernoočká, čo tam vidíte?!“ vybafol na nich Hidan, keď si všimol, že všetci stoja. Sakura hádzala spýtavé pohľady na oboch členov Uchiha klanu a Tory bežala ďalej, lebo si nevšimla, že všetci zastali. Až po takých sto metroch si to otočila a vrátila sa späť.
„Čo sa deje? Neutekáme náhodou?!“ rozhodila rukami.
„Už to nestihneme,“ povedal potichu Sasuke a o chvíľu už videli záblesk bieleho svetla smerujúci z Hory. Cítila ako ju Atsushi inštinktívne schytil za lakeť a stiahol ju za seba, hoci určite musel vedieť, že to nepomôže.
„Toto bude obrovský výbuch, ku*va.“
„Aká irónia,“ zaškrípala Tory zubami, „že zomriem práve výbuchom.“
Nepokúšali sa utekať, lebo vedeli, že to nemá cenu. Mira sa nadýchla a zavrela oči čakajúc, keby to príde. Tá chvíľa, čo ukončí ich životy. Hoci ju Atsushi držal za ruku a očakávala, že ju to aspoň trochu upokojí, cítila veľký strach. Už si vedela predstaviť, ako sa cítili Pútnici, keď vedeli, že zomrú. Tá chvíľa, keď sa ich telom preletel kŕč bolesti a oni sa skrčili. Pamätala si skrivené tváre dvojčiat, keď ich pozorovala, ako proti tomu bojujú a nevedeli, čo sa s nimi deje. Ale ako sa museli cítiť Daisuke so Sorou? Tí predsa veľmi dobre vedeli, že ich čaká smrť a nie len tušili ako predošlí piati. Teraz to vedela.
Ten stiesnený pocit v hrudi a neschopnosť sa nadýchnuť. A pocit bezmocnosti, keď nemohla nič urobiť, aby zachránila seba a ostatných...
„Hidan,“ ozval sa zrazu Atsushi, „čo tvoj štít?“
Hidan pokrútil hlavou. „To nepomôže.“
A v tom preťal záblesk zo Smrtiaceho nástroja nejaký iný. Svetlo, ktoré týmto vzniklo, im na tvárach robilo tie najdivnejšie tiene a mierne ich oslepovalo, no nedokázali od toho výjavu odtiahnuť pohľad.
Zrazu, akoby sa zdvihla neviditeľná bariéra, ich niečo oddeľovalo od výbuchu a k nim lietali iba trosky, ktoré odbila tlaková vlna.
V momente, keď sa tlaková vlna blížila k nim, sa Atsushi otočil a hodil sa na Miru, aby ju sám chránil. Mira si všimla, že Tory zaspätkovala a Sasuke schovával Sakuru za seba. Niekto sa pohol, a Mira si bola istá, že to bol Hidan, a postavil sa pred Atsushiho a ňu. Mal v ruke niečo oválne, ale nevedela rozoznať čo, ale ochránilo ich to.
Nikto nevedel, čo sa to stalo a ani prečo a ako. Prečo sú ešte nažive? A kto vytvoril tú bariéru, čo ich všetkých ochránila? A kedy príde ďalší úder Smrtiaceho nástroja?