Umenie zabiť 08 Pád bohov

„Jashin – sama?“ oslovila som ho a mierne sa uklonila, pričom som sa mu neodvažovala pozrieť do očí. On na mňa iba fľochol pohľadom plným znechutenia a ja som zahanbene sklonila hlavu. Nebudem sa naňho pozerať, hovorila som si v tom momente, aj takýto jednoduchý čin by ho mohol naštvať. Namiesto toho som sa pozrela na Shina, ktorý vyzeral znepokojene, ale bol rád, že si uvedomujem, do akého problému som sa to dostala. Aj napriek tej katastrofe mi to Jashin tak skoro neodpustí. Asi.
Boli sme, prirodzene, v záhrobí. Stáli sme v Jashinovej svätyni, kam putovali všetky modlitby. Vždy to bolo najúžasnejšie miesto v celom podsvetí a ani teraz tomu nebolo inak. Sila modlitieb bola priam hmatateľná, silná a magnetizujúca. Dotýkala sa mojej pokožky až mi vstávali chlpy dupkom.
Tú veľkoleposť miestnosti však nevytváralo to, ako bola zariadená. Bola to obrovská diera vykopaná do hlinenej steny, akýsi výklenok- povedali by ste. Bol tam jeden oltár so znakom jashinizmu vytvoreným čiernymi perlami a v každom rohu oltáru bola čierna sviečka, ktorá horela jasným plameňom a vrhali naše tiene na okolité steny. Vo vnútri trojuholníka v kruhu bola nádoba s hustou čiernou tekutinou. Áno, iste, uhádli ste, bola to krv. Nie tak hocijaká krv. Bola moja, bola Shinova, bola všetkých Jashinových pracovníkov. Bola aj Jashinova.
Krv nesmrteľníkov spočívala na tom mieste a dodávala tomuto miestu ešte väčšiu silu.
Ani to však nebolo to naj na tomto mieste.
Boli to práve modlitby, ktoré to tu ozvláštňovali.
Ako?
Úplne jednoducho.
Žiarili.
Jasnou modrou. Bili do očí viac ako tie sviečky. Tie popri nich bledli v úzadí. Modlitby boli všade, obaľovali túto miestnosť a chránili ju. Tu sa sústredila najväčšia sila Jashina. Tu chodil premýšľať. Tu sa rozhodoval o veľkých veciach. Tu sa upokojil.
Nie nadarmo sa to volalo Srdce Záhrobia.
A tak sme stáli v Srdci a okolo nás v stenách pulzovala táto prastará sila a prosba, ktorá sprevádzala naše náboženstvo od jeho počiatku. Upokojovalo ma to - vidieť žily viery.
„Tvoj plán nie je zlý, Llyn,“ prehovoril Jashin a ani na mňa nepozrel. V jeho hlase som ešte cítila hnev a niečo nové. Nesúhlas. „Ale neverím Hidanovi natoľko, aby som mu zveril túto úlohu.“
Výborne, tak prizabime niekoho ďalšieho a pošlime tam jeho! Pomyslela som si, ale neodvážila som sa to povedať nahlas. To by som neurobila ani keby bol v najlepšej nálade. Namiesto toho som sa spýtala toto: „Nikto iný, kto je na našej strane, tam nemôže vojsť?“
„To si nemyslím, Llyn,“ povedal. A nič viac k tomu nedodal. Určite vedel o minimálnej jednej ďalšej osobe, ktorá tam mohla vojsť, no nikomu nič nepovedal. Nikomu. Aj Shin sa tváril prekvapene, keď to Jashin vyslovil.
„Chcete tam namiesto Hidana poslať tú osobu, pane?“ opýtal sa ho Shin.
„Nie, nepošlem tam nateraz nikoho.“
S bratom sme sa zamračili. Toto bola urgentná situácia, preto som sa ponáhľala do podsvetia, preto ma predtým Shin privolal na miesto nešťastia. Nestáli sme tu len preto, lebo sa niekde stala chyba. Jashinisti nás znevážili a očividne vraždili v našom mene, čo sme nemohli nechať len tak.
„Takže nebudeme robiť nič?“ spýtal sa Shin.
„To som nepovedal. Iba tam nikoho nepošlem.“
„To budeme čakať kým sa nerozhodnú vyjsť von?“ spýtala som sa neveriacky. Dúfala som, že to tak nie je.
„Samozrejme, že nie,“ zvýšil hlas a otočil sa ku mne. O krok som cúvla a Shin sa na mňa varovne pozrel. Asi by som mala mlčať.
„Adeinesin je zahalené tieňom, cez ktorý ani ja nemôžem preniknúť. Je to jediné územie, kam nemôžem preniknúť a vy dvaja- najmä vy– viete, čo sa stane, keď sa to miesto pokúsim zničiť.“
„Áno, Jashin- sama,“ hlesli sme obaja naraz.
Adeinesin sa presunie. Ten malý kúsok zeme opustený bohom sa presunie na iné miesto. Je to mýtus, niektorý v neho veria, iní nie. My vieme, že existuje a vždy, keď sme sa s Jashinom pokúšali zničiť jeho bariéry a zrovnať ho so zemou, vždy sa presunulo a vtedy zomrelo niekoľko stoviek ľudí, ktorí sa na tom mieste nachádzali a ani nevedeli, kde sa nachádzajú. Keďže Adeinesin ochraňuje tých, čo utekajú pred Jashinom, tí sa presunuli s ním. Čiže sme vždy zničili ľudí, ktorých sme nemali. Viem to, verte mi. Ja to viem určite, lebo ja som tu odborník na mŕtve duše, pamätáte?
Po asi treťom raze sme sa prestali zničiť Adeinesin a brali ho ako súčasť tohto sveta. Akýsi čikčik dom v naháňačke za smrťou a životom.
„Jedného dňa sa nám to podarí,“ hovorieval Jashin a pozeral sa mi priamo do očí. Vedel, že existencia Adeinesinu je pre mňa urážkou, keďže sa tam schovávali ľudia, ktorí nemohli zomrieť, lebo som za nimi nemohla prísť. Minimálne stovka duší, ktoré už mali sídliť v záhrobí, ktorých zložky čakajú na vyplnenie.
„Počkáme,“ povedal tentoraz, „obkľúčime ich a nakoniec ich vyženieme. Ak to bude potrebné, ja sám sa do toho vložím.“
Povedal to rozhodne, sebaisto, no vedela som, že jeho moc tam nesiaha. Naozaj ma zaujímal spôsob, akým ich chcel vyhnať. Chcela som sa ho na to spýtať, nejako slušne, samozrejme, ale mlčala som. Radšej som držala jazyk za zubami.
„Ako poviete, Jashin-sama,“ prikývol Shin. „Čo teda máme robiť? Budeme všetci hliadkovať pri Adeinesine?“ spýtal sa a všetci traja sme vedeli, že nehovorí o nás, čo sme stáli v Srdci. Hovoril o všetkých pracovníkoch Jashina. Úplne všetkých.
„Áno. Všetci, ktorých som stvoril alebo premenil budeme mať podiel na zničení tých, ktorí sa nazývajú ľuďmi a ktorí si dovoľujú vraždiť našich ľudí.“
„Našich ľudí?“ bola som taká prekvapená až som bez rozmýšľania vyhŕkla túto otázku. Jashinisti vraždili jashinistov? Prečo by to robili? Myslela som si, že to boli obyčajní ľudia alebo takí, ktorí v nás neveria.
„Boli tam zamiešaní aj civilisti, ale viem, že im šlo práve o jashinistov,“ odpovedal mi. „Viete veľmi dobre, že prinášanie potrebných obetí mi nerobí problém. Masívne vraždenie v mojom mene a zabíjanie veriacich- to beriem osobne,“ povedal zlovestne. Aj boh smrti si vedel ceniť život, hlavne keď jeho sila pochádzala z viery ľudí. Najväčší problém v jashinizme bola túžba po sile. Niektorí ľudia prichádzali do kultu iba preto, aby ju získali. Podmienkou však bola bezpodmienečná viera a tú mal málokto. Ale ten, čo ju mal, bol silnejší ako ostatní. Obety ho posilňovali a Jashin to, aj napriek tomu, že je božskou osobou, nevedel zabrániť. Nerozdával tú silu ako darček, každému veriacemu proste patrila. A tento masaker posilnil našich nepriateľov veru poriadne.
Čo ak sa potrebovali pred niečím posilniť? Nebola som jediná, koho to napadlo, akurát že môj brat rozmýšľal viac konkrétne.
„Mohlo by sa opakovať to, čo sa stalo v Jomi?“ spýtal sa vážne a bola by som prisahala, že obaja sme vtedy prestali dýchať, keď sme čakali na Jashinovu odpoveď. On, isteže, nemusel dýchať, ale vyzeralo to tak, akoby aj on zadržal dych.
„Kedysi dávno som zosadil z trónu vládkyňu Jomi a záhrobiu som začal vládnuť ja. Moji zvrátení veriaci si zrejme myslia, že je čas zmeniť vládcu.“
„Čo ak to nie je úplne nová myšlienka?“ nadhodila som.
„Ako to myslíš, Llyn?“ spýtal sa ma Shin.
„Proste, že to už plánovali dlho. Predsa sa len v Adeinesine zhlukujú už dlho, nie? Možno len zbierali sily a pešiakov, aby sa nám mohli vyrovnať.“
„Nemožné. Iba v Adeinesine sú chránený pred tebou Llyn. V okamihu, keď vyjdú von, vycítiš ich zhnité duše a dovedieš ich svojmu bratovi. Iba v Adeinesine majú moc, ale tú proti mne nemôžu použiť, lebo ja som tu. A ak sa im predsa len podarí dostať sa až sem, budem ich čakať v Sieni mŕtvych a sám ich pošlem do zatratenia.“
„Nechcem byť poslom zlých správ, ale nepadla Izanami náhodou v Sieni mŕtvych?“ pripomenul mu Shin opatrne. Obaja sme boli, samozrejme, pripravení bojovať za Jashina, ale ani jeden z nás nechcel, aby padol len pre to, že si myslel, že nám naši nepriatelia nesiahajú ani po päty.
„Izanami už raz zomrela na zemi, bolo len otázkou času, kedy padne aj tu dole, Shin. Ja, na rozdiel od nej, som bol stvorený k tomu, aby som tu vládol a to je zásadný rozdiel.“
Izanami, vládkyňa Jomi, padla rukou Jashina a my sme obsadili záhrobie, ktoré jej nikdy tak úplne nepatrilo a práve preto sme dokázali vyhrať. Keď sme ju porazili, prvýkrát som vyšla na Zem a Zem prvýkrát spoznala Llyn, ktorá odvtedy vykonávala svoju prácu.
Mohla by som vám o páde Izanami rozprávať viac. Bola som tam, viem, čo sa stalo. Ale teraz to nepotrebujete vedieť. Možno v tomto príbehu prídeme k bodu, kde vám to rozpoviem, ale teraz isto nie. Nebudeme zbytočne zdržovať dejovú líniu, dobre?
„Ja sa nenechám poraziť, ako ona. A už vôbec nie nejakými ľuďmi, ktorí získali silu odo mňa, čo je pre nich dosť zlé, nemyslíte? Odo mňa majú silu sa mi postaviť, ale neuvedomujú si, že keď ma porazia, padnú aj oni,“ drsne sa zasmial. A mal pravdu.
Ale.
„Možno nemajú v úmysle práve toto, pane. Možno sa iba skrývajú pred smrťou, to je celé. Nesmrteľnosť je veľmi lákavá,“ povedal Shin. No myslím, že jeho slová už na Jashina nemali taký účinok, lebo v hlave sa mu zasialo semeno prichádzajúcej skazy, ktoré odtiaľ nemohol dostať. Už určite premýšľal nad tým, ako zastaviť vlastnú skazu.
„Pošlem do okolia Adeinesinu niekoľkých ľudí, ktorí na to budú dohliadať. Vy dvaja budete naďalej vykonávať svoje povinnosti, predsa len máte na starosti chod sveta, dalo by sa povedať. Nemôžeme si dovoliť, aby ste teraz poľavili. Ale buďte v pohotovosti, keď vás budem potrebovať pri Adeinesine, rozumeli ste?“
„Áno, Jashin- sama,“ odpovedali sme a pobrali sme sa pomaly na odchod, lebo sme tak trochu vytušili, že je čas na odchod.
„Llyn, o štyri roky očakávam Hidanovu smrť,“ pripomenul mi bolestivo. Akoby som nevedela, že jedného dňa ho budem musieť zabiť. Otočila som sa k nemu späť a prikývla. Vedela som si presne predstaviť, ako sa tvárim. Určite som sa neusmievala, to bolo hádam hneď jasné.
„Samozrejme.“
„Povedzme, že tak ako tvoju prezývku, aj tvoju novú hračku budem prehliadať. Ale vieš, aké sú pravidlá, že?“ spýtal sa ma chladným hlasom.
„Vykonávať poriadne svoju prácu,“ teda zabi Hidana o štyri roky a neopováž sa meškať.
„Presne tak. Mám vás rád,“ povedal nám, „boli ste moji prví, ktorých som stvoril a preto vám niekedy dovoľujem viac, ako ostatným. Len si na to nezvykajte.“
A s týmito slovami odišiel. Nechal nás v srdci pozerajúc na žily viery.
„Zrejme si myslí, že si po Hidanovi niekoho nájdeš,“ poznamenal Shin a už v hlase som vycítila, že vie, že to tak isto nebude. Neviem či by som bola schopná nájsť si za neho „náhradu“. Mohla by som byť vôbec schopná znova niečo také cítiť? Pochybujem.
„To nie,“ pokrútila som hlavou a on mi položil ruku na rameno.
„Som proti vášmu vzťahu, ale ak okamžite nevypadneš za ním, kým máš čas, tak ťa tam dokopem, Llyn.“
„Mätieš ma. To, čo si povedal...je v rozpore,“ Hidan by povedal niečo ako ‚Serieš si do huby, kámo!‘. Ale ja nie som Hidan a nemohla som to povedať svojmu bratovi.
„Ja viem. A viem aj, že to chceš urobiť, tak vypadni. Si moja sestra a keď toho chmuľa ľúbiš, tak to tie štyri roky pretrpím. Avšak pamätaj na to, čo som ti povedal. Alebo radšej nie, lebo hneď po tom si mu dala. Vieš čo? Pamätaj si len určité časti, tie o zlomenom srdci a podobne, hej?“
„Jasné,“ usmiala som sa naňho a objala ho. „Vieš, Shin, ja ho zabijem. Pretože keby som ho nezabila ja, musel by si to urobiť ty a keby si to nebol ty, bol by to niekto iný a niektorí sa vedia s dušami pekne hrať. A to nedovolím. Dovediem ho sem, sľubujem. Zvládnem to.“
Povzbudzujúco sa na mňa usmial a ja som sa vyparila preč.
Nakoniec som dodržala svoje slová. Hidan zomrel. Síce nie celkom podľa plánu, ale zomrel. Bolo to komplikovanejšie ako som si predstavovala. Prispel k tomu Adeinesin, Chrám ohňa, Akatsuki a nakoniec k nemu viedla krv. Ale k tomu sa dostaneme až neskôr. Viem, že nie je fér prezrádzať vám, ako sa to skončí, no nebolo fér pre mňa, keď som tým všetkým musela prejsť. Nemyslite si, že teraz, keď viete, že Hidan nakoniec zomrie, je koniec príbehu. No to ani zďaleka, moji zlatí!
Ten sa práve začína!
Nepotrebovala som viac povzbudzovania od Shina, odišla som za Hidanom a pokračovali sme v našom vzťahu, kým to zasa niekomu nezačne vadiť.
O rok neskôr, jedného nehorázne škaredého dňa, keď vkuse lialo, som prišla do chrámu ohňa. Bolo to po tom, čo som musela urgentne prísť pred Adeinesin. Jeden z nich vyšiel a tí, čo tam boli predo mnou, ho vypočúvali. Nepovedal toho veľa, ale prezradil nám všetko, čo vedel.
Potom som na rad prišla ja a ukončila jeho biedny život.
Tak som toho dňa prišla za Hidanom, no mních, ten ktorý ma počas krviprelievania spoznal, mi povedal, že Hidan tam nebol.